Vzťah založený len na fyzickej príťažlivosti má krehké základy

Lepidlom vzťahu nemusí byť nevyhnutne emocionálna blízkosť, viac môžu zavážiť spoločné záľuby, intelektuálny súlad alebo potomstvo.

Relax

Ste presvedčený, že šťastný vzťah je len ten, kde vládne vysoká miera emocionálnej blízkosti medzi partnermi? Veríte, že „prežiť“ môže len partnerstvo dvoch jedincov zaľúbených po uši a dokonalý citový súlad je nevyhnutnosť dlhodobého spolužitia?

Vedci z Kolumbijskej univerzity v New Yorku spochybňujú vžité predstavy o základných pilieroch trvácneho vzťahu a tvrdia, že lepidlom nemusia byť city. Na dlhodobé fungovanie partnerstva stačí napríklad intelektuálny súlad či rovnaký zmysel pre humor.

Láska na druhom mieste

Vedci z Kolumbijskej univerzity popierajú, že hlavným predpokladom dlhoročného vzťahu je citová blízkosť. Odvolávajú sa pritom na výsledky dvojročného prieskumu, do ktorého sa zapojilo vyše sedemsto mužov a žien.

Účastníci ankety odpovedali na otázky týkajúce sa kvality ich aktuálneho vzťahu v porovnaní s ideálom. Hodnotili tiež spokojnosť s existujúcim vzťahom, úroveň emocionálnej blízkosti a porozumenia s partnerom, mieru spoločných názorov na život i prípadné symptómy depresie.

Výsledky prekvapili. Vo všeobecnosti boli najšťastnejšie páry, ktoré deklarovali, že úroveň ich emocionálnej blízkosti nie je dokonalá, ale podobá sa ideálu. Spokojnosť so vzťahom nesúvisela s tým, ako blízko mali k sebe z citového hľadiska, ale či sa zhodli v iných oblastiach.

Značná časť oslovených preferovala na polovičke iné pozitíva ako emocionálnu blízkosť. Cenila si napríklad jej organizačné a vodcovské schopnosti, duchaprítomnosť, praktickosť, vtip, možnosť viesť s ňou dlhé rozhovory o všakovakých aspektoch bytia. Dôležité bolo tiež porozumenie v životne dôležitých otázkach, ako je výchova detí, rodinné financie, vierovyznanie alebo hodnotový systém.

Vedci z Kolumbijskej univerzity zistili, že takmer tri pätiny opýtaných cítili emocionálny odstup voči partnerovi. Necelé dve pätiny vyjadrili spokojnosť s emocionálnou úrovňou vzťahu a len päť percent hovorilo o veľkej citovej blízkosti. Väčšina z oslovených však tvrdila, že žije v harmonickom vzťahu, je spokojná s jeho kvalitou, ako aj s celkovým duševným zdravím.

Spolu, ale sami

Psychológ, mediátor a lektor Richard Gróf považuje výsledky spomínaného výskumu za „celkom realistické“ a nevidí na nich nič znepokojujúce.

„V psychológii je dokonca smer takzvanej existenciálnej psychoterapie, ktorá hovorí, že pocit oddelenosti od ostatných je vlastný nášmu bytiu. Nikto nám nebude nikdy na sto percent rozumieť, prežívať s nami naše spomienky, myšlienky, pocity, plány, potreby a telesné stavy,“ hovorí odborník, ktorý prevádzkuje svoju prax v Žiline.

Gróf zdôrazňuje, že počas života stretávame ľudí, s ktorými sa viac alebo menej prekrývame alebo približujeme. „Niekedy vznikne silná kompatibilita. Ako sa však mení život okolo nás, menia sa i partneri vo vzťahu vrátane toho, čo potrebujú a očakávajú. Je takmer zázrak, ak sa po rokoch spolužitia napriek uvedenej zmene zachová pocit silnej obojstrannej citovej blízkosti,“ dôvodí.

Na výsledkoch výskumu nevidí nič negatívne, skôr naopak. „Väčšina respondentov bola napriek nedokonalej emocionálnej blízkosti spokojná, čo je optimistické. Nad rozdielnosťou sa nedá úplne vyhrať, ale dá sa s ňou zmieriť, ak nie je príliš veľká,“ dodáva.

Rozum a cit

Príkladom potvrdzujúcim zistenia vedcov z Kolumbijskej univerzity je sedemročné manželstvo Anny z Komjatíc. „Bola to láska na prvý pohľad, dala som do toho všetky city. Robila som pre muža, čo som mu videla na očiach. On len bral, nedával nič. A ja som bola taká hlúpa, že som s ním zahodila sedem rokov života.“

Priznáva, že okrem jej oddanej lásky nemali spoločné takmer nič. Po štyroch rokoch od rozvodu sa Anna znova zaľúbila. Poučila sa, je opatrnejšia a okrem citov si všíma i to, čo má s partnerom spoločné. „Neviem, ako dlho nám vzťah vydrží. Beriem to tak, že uvidíme, čo príde. Ale tento vzťah je fajn, nespája nás iba cit.“

Vychádza z toho, že partnerský vzťah by nemal byť založený len na emóciách a jeho jednotlivé komponenty by mali byť vyvážené. Ako napísal klasik ruskej literatúry Lev Nikolajevič Tolstoj: „Manželstvo je veda. Rieši súlad medzi rozumom a srdcom.“ Bývalý nemecký novinár a politik Egon Karl-Heinz Bahr k tomu pridal: „Rozum bez citu je neľudský, no cit bez rozumu je hlúposť.“

Viaceré spojnice

Odborníci z Kolumbijskej univerzity zdôrazňujú, že miera citovej blízkosti nerozhoduje o kvalite vzťahu, respektíve absolútna emocionálna spriaznenosť nemusí automaticky znamenať dokonale fungujúci vzťah. Oveľa dôležitejšie je, či sú partneri vo zväzku spokojní a do akej miery sa ich spolužitie blíži ideálnym predstavám.

„Zdravý vzťah je taký, kde sú obaja partneri dlhodobo spokojní. Ak je partnerstvo menej emočne vrelé, lebo obaja sú citovo skôr rezervovanejšie povahy a vyhovuje im to, je to rovnako zdravé partnerstvo ako to, kde sú prejavy náklonnosti na dennom poriadku,“ hovorí Richard Gróf.

Ak by bol vzťah založený napríklad najmä na fyzickej príťažlivosti, môže podľa neho fungovať, ale jeho stabilita je nižšia ako v prípade prekrytia viacerých oblastí.

„Rovnako rizikový je vzťah, ktorý je založený len na podobnom svetonázore, len na deťoch alebo len na spoločných záľubách,“ dodáva. Čo teda odporúča?

Partneri by si podľa Richarda Grófa mali prejavovať emócie a náklonnosť podľa vlastných potrieb. Žiaden všeobecne platný recept neexistuje. „Ak im to nechýba, nemusia sa do toho siliť. Malé potvrdenie náklonnosti toho druhého skutkom alebo slovom však občas potrebuje každý,“ uzatvára odborník.

Relax