Zabi bobra, zachrániš strom? Nie je načase začať sa riadiť týmto heslom?

Posledný záznam o bobrovi z nášho územia bol z roku 1856. Potom bol dvesto rokov pokoj, kým ho v 70. rokoch minulého storočia rakúski prírodovedci pri dedine Eckertsau nezačali rozširovať, a po Dunaji to na západné Slovensko ďaleko nemali.

Relax

O to isté sa úspešne pokúsili aj Poliaci, do vodných tokov v Biesczadoch vypustili v 80. rokoch vyše dvesto bobrov, cesta na sever našej krajiny bola otvorená a bobrom sa u nás očividne darí. Ak máte pocit, že tie vety vyznievajú cynicky, nemýlite sa. V duchu hesla: Zabi bobra, zachrániš strom.

Ničia nám prírodu

Zložia každý strom, ktorý sa im postaví do cesty. Poznajú to veľmi dobre Bratislavčania, ktorí chodia na prechádzky k Čunovskému alebo Rusoveckému jazeru. Brehy týchto klenotov, kde aspoň na chvíľu môže človek zabudnúť na mesto, sa však za posledné roky zmenili. Čoraz viac sa podobajú na golfové ihriská. Lenže na tých by netrčali zo zeme vo výške bobrích očí ostré pne, neváľali by sa tam piliny a stromy by neležali na zemi jeden na druhom. Alebo by aspoň nehrozili, že vám kedykoľvek môžu padnúť na hlavu, lebo bobry už do ich pňa vyhrýzli diery.

Čo dokáže bobor...
Čo dokáže bobor...
Viktor Malý

Ale nielen Bratislavčania majú takéto skúsenosti. Bobrov už dôverne poznajú aj Záhoráci, Oravčania, Kysučania, prepracovali sa dokonca aj do Polonín. Pozeráme sa, ako nám ničia prírodu. Lebo nech si ochranári vravia čo chcú, tie zvieratá sú skutočne deštruktívne. Nečaká nás to, čo Argentínčanov, ktorí v 30. rokoch minulého storočia previezli bobrov zo severnej pologule na južnú, lebo im chyba kožušinová zver. Dnes sa tamojšie bobrie stavy usilujú držať všetkými dostupnými prostriedkami v čo najnižších číslach, aby im nezničili jedinečné lesy pri vodných tokoch. Podobnú skúsenosť majú aj Švédi: keď mali okolo stotisíc bobrov, povolili ich limitovaný odstrel.

Čo dokáže bobor...
Čo dokáže bobor...
Viktor Malý

Krivka vývoja bobrej populácie na Slovensku stále stúpa, kulminovať by mala za dvadsať až tridsať rokov, to tvrdia ochranári. Dodávajú, že bobor nemôže zničiť celý les, zvyčajne vraj zostáva len pri brehoch, takých dvadsať metrov od vodnej plochy, pretože ju potrebuje ako chladiace médium. A že stromy neničí, iba ich zmladzuje. Vyhľadáva najmä topole a vŕby, a tie sa rýchlo spamätajú. Na obranu týchto zvierat dodávajú, že ročne mávajú štyri, päť až šesť mladých, ale keď sa teritórium zahustí, rodí sa mláďat menej.

Čo dokáže bobor...
Čo dokáže bobor...
Viktor Malý

Zatiaľ však akosi nikto nepovedal nič na obranu – ľudí. Tých, ktorí napodiv tiež chcú žiť a užívať si prírodu. A keď už hovoríme o ľuďoch, ktorých ochranári radi nemajú, dodajme, že to boli zase len ľudia, kto bobrov po dvesto rokoch vypustil do voľnej prírody.

Relax