Udržať sa vo vzduchu dá svalom zabrať.

Zákaz byť sexi: Tanec pri tyči je seriózny šport, za vyzývavosť vám strhnú body

Tancu pri tyči pomohol k popularite striptíz, no jeho dnešná forma nemá s vyzliekaním a dráždením publika nič spoločné. Má presne určené pravidlá a kto je sexi, stráca body.

Tanec pri tyči nemusí byť vždy erotický. V prípade jeho športovej odnože je to dokonca problém. „Byť sexi na súťažiach je vyslovene zakázané."

"Keď máte príliš vyzývavý kostým, prehrabnete sa vo vlasoch, zavlníte v bokoch, vypadnú vám prsia alebo sa pohladíte, idú body dolu. Také sú pravidlá, na ktoré dozerajú rozhodcovia,“ vysvetľuje Lívia Slobodová, ktorá tomuto silovému a akrobatickému športu prepadla pred šiestimi rokmi. Pripúšťa, že stanoviť hranicu, čo sexi je a čo nie, nie je vždy jednoduché.

Prísny šport

„Aj na bikiny môžete zabudnúť. Zadok musí byť zakrytý. Rovnako ako hrudník. Hoci veľa holej kože je pri tyči skôr výhoda. Máte sa za čo prichytiť,“ vraví jedna zo športovkýň, Lucia Vargová. Sama zatiaľ cvičí len pre radosť ako trénerka. Na vážne súťaže sa popri práci nestíha pripraviť.

„A aby som nezabudla. Aj za rozkročenie nôh smerom k obecenstvu idú body dolu,“ dodáva. Tancu pri tyči pomohol k popularite striptíz, to nikto popierať nemieni, no jeho dnešná forma, ktorú inštruktorka Slobodová so svojimi zverenkyňami trénuje v trnavskej Pole Dance Academy aj v novootvorenom piešťanskom štúdiu FineSpun, nemá s vyzliekaním a dráždením publika nič spoločné.

„Je to naozaj prísne a to sa mi páči. Pre mňa je pole dance, ako znie zaužívanejší anglický preklad názvu, skutočne šport. A silový. To len ľudia si stále myslia, že je to čosi zakázané a vulgárne.“

Kto sa pri tyči nefláka, poriadne sa zadýcha. „Práve udýchať voľnú zostavu, počas ktorej musíte napríklad na európskych šampionátoch zvládnuť takmer štvorminútové predstavenie plné predpísaných povinných cvikov, je podľa mňa najnáročnejšie. Hotové kardio. Najmä vtedy, keď si do zostavy nahádžete ťažké cviky, lebo chcete, aby vaše vystúpenie bolo poriadne,“ tvrdí Slobodová, bývalá hádzanárka Senice.

K tancu pri tyči ju priviedla potreba pridať si k behaniu ešte niečo silovejšie. „Dnes už nebehám vôbec. Nie preto, že som na materskej dovolenke, ale preto, že pole dance mi absolútne stačí. Vyšťaví ma natoľko, že beh by som už popri ňom nezvládala,“ vysvetľuje jedna z prvých žiačok Tamary Adamíkovej, ktorá zhruba pred siedmimi rokmi tanec pri tyči začala na Slovensku premiérovo propagovať.

„Najskôr v Trenčíne, potom sa presťahovala do Bratislavy. Ja patrím do prvej mladej generácie, ktorá sa vďaka nej s tancom pri tyči ako so športom zoznámila.“

Žaba a vták

Skúste sa šplhať hore tyčou, visieť len na jednej ruke či predviesť žabu, vtáka alebo jogína. To je len pár základných cvikov, s ktorými si adeptky musia poradiť. Výrazné modriny na tele tanečníc prezrádzajú náročnosť figúr, ktoré neustále pribúdajú. Nebezpečný šport to však vraj nie je.

„Využívame žinenky a istíme sa. Začiatočníčkam sa zranenia skôr vyhýbajú. Tie majú z opatrnosti nohy viac pri zemi. Maximálne si natiahnu sval, keď sa zle rozcvičia. Častejšie si nejako ublížia skúsenejšie pretekárky v neskoršej fáze, ale to sú náhody. Keď sa pošmyknú alebo precenia svoje sily,“ vraví Slobodová.

Hoci inverty, čo sú figúry s hlavou dolu, vyzerajú z bezprostrednej blízkosti skutočne krkolomne, stále využívate len vlastnú váhu. „Nemusíte si z toho spraviť šport. Kto chce, môže to brať len ako tanec alebo ako prostriedok na vypracovanie peknej postavy. Brušné a sedacie svalstvo budete mať určite krajšie. O pažiach nehovoriac.“

Body na pretekoch sa nielen strhávajú, za nové, originálne cviky sa pridávajú. „Hoci je ťažké vymyslieť niečo nové, vždy existuje niečo, s čím si poradiť nedokážete. Stále prekonávate svoje hranice a to je na tomto športe úžasné. Nikdy ma to neomrzí,“ dušuje sa Lívia.

Získané poznatky odovzdáva tínedžerkám aj skúseným päťdesiatničkam. Pravda, tie cvičia len pre radosť. Na preteky či workshopy, kde sa učia stále nové a nové cviky, chodia len tie najzapálenejšie.

Pozrite si video:

Aj muži

Nie je nič prekvapujúce vidieť pri tyči aj mužov, hoci na Slovensku sú stále skôr výnimkou. „Jedného už lákame aj sem do Trnavy, druhého do Piešťan,“ smeje sa Lívia. Mužský pole dance je v porovnaní so ženským diametrálne odlišný. „Je to skôr akrobacia. Rozkročené nohy by v ich podaní asi vyzerali smiešne. No neverili by ste, akí sú v tom niektorí dobrí,“ dodáva.

Komu sa tyč šmýka, môže použiť niečo na lepenie. Keď sa vám potia ruky, skúste magnézium. „No len na tréningu. V pretekoch nič také povolené nie je. Ak to nepotrebujete, tým lepšie pre vás.“ Tyče, okolo ktorých sa ladné devy omotávajú, sú dlhé zhruba tri metre. „Čím je vyššia, tým lepšie, lebo na nej dokážete predviesť viac figúr. Nemusíte stále zliezať dolu.“

Zvyčajne sú na veľkých podujatiach dve tyče, vzdialené od seba zhruba tri metre. Jedna stacionárna a druhá spinningová, čiže rotačná, ktorá dáva pretekárkam ešte väčšiu voľnosť v pohybe. V rámci choreografie na hudbu, ktorá by mala byť najmä inštrumentálna, sa potom pretekárky plynule presúvajú od jednej k druhej.

„Odcvičiť musím na oboch, pričom zostava by nemala byť kratšia ako tri minúty a dvadsať sekúnd, no zároveň nesmie prekročiť štyri minúty,“ vysvetľuje študentka z Trebatíc Michaela Moravčíková, ktorá si už odskúšala aj účasť na európskom šampionáte.

Stovku za vystúpenie

Pre tie najlepšie je to aj možnosť privyrobiť si. O tanečnice je v súčasnosti záujem. „Za jedno vystúpenie dostaneme aj sto eur a za večer ideme dve-tri choreografie. Na jednom mestskom festivale sme robili predskokanky Polemicu, no ani živá šou počas diskoték nie je zlá,“ tvrdí Slobodová. Samozrejme, v takých prípadoch niet dôvodu nebyť sexi, na exhibíciách to diváci určite ocenia. „Samozrejme, stále len v tej slušnej forme. My sa vyzliekať nepotrebujeme,“ tvrdí Slobodová.

Striptérky však v telocvični neodmieta. Prirodzene, ak prejavia o pole dance záujem. „Mávajú k tyči iný prístup. Cvičenky sa snažím od tyče držať čo najďalej, aby viac využívali odstredivú silu, keďže celé to súvisí s fyzikou. Striptérky sa na ňu viac namotajú. Ak si odmyslíte vyzliekanie, aj ony sú umelkyne,“ tvrdí Lívia. Nie je to zábava pre každého.

„Jedna fitneska to vzdala už po prvej hodine. U nás rozhoduje hlavne húževnatosť. Spojiť už od začiatku rozum s telom. Darmo teoreticky viete, ako na to, keď vás telo neposlúcha. Také baletky s tým problém nemávajú. To, na čom my ‚makáme‘ dva roky, ony niekedy zvládnu za mesiac. Normálne nás to vytáča,“ dodáva so smiechom.

Na olympiádu?

Hoci Slovensko už má vlastnú federáciu a štúdiá v Bratislave, Trnave, Piešťanoch, Poprade, Nitre, Prešove, Košiciach, Komárne či v Prievidzi plus nové by mali vzniknúť v Martine a v Banskej Bystrici, je to šport stále v plienkach. Federácia tanca pri tyči sídliaca v Anglicku vraj už spriada plány, ako ho presadiť aj do programu olympijských hier.

Je vraj len otázka času, kedy sa propagátorky tohto športu definitívne zbavia nálepky striptérok. „Aj Slovensko už v tomto smere prestáva byť konzervatívne. Hoci ešte stále sa nájde dosť takých, ktorí si pod názvom tanec pri tyči práve striptíz vybavia ako prvý,“ unisono hovoria trnavské tanečnice. Preto preferujú skôr používanie pôvodného anglického názvu.

  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].