Hlavný hrdina: Tolkienova kniha i film z dielne Petra Jacksona zhodne sledujú dobrodružstvá hobita Bilba Bublíka.

Zakliaty Hobit? Nakrúcanie filmu sprevádzali problémy

Natáčanie filmu komplikoval boj o práva, hľadanie režiséra, finančné problémy i nezhody s novozélandskými filmovými odbormi.

Vizionársky režisér Pána prsteňov Peter Jackson, ktorý predstavivosťou uchvátil fanúšikov po celom svete a získal sedemnásť Oscarov pre seba a svojich spolupracovníkov, si zopakoval ešte jeden vpád do Stredozeme. Lenže nielen hlavný hrdina filmovej trilógie Hobit, ale aj samotný režisér prešiel pomerne krušnú cestu, kým sa mohol tešiť z konečného výsledku. Pôvodne mal totiž snímku nakrúcať Guillermo del Toro.

Režisér však od projektu odstúpil pre ťahanice, ktoré trvali aj pre neuvoľnené peniaze až dva roky. Réžie sa teda ujal sám Jackson, ktorému hneď nato, v januári 2011, praskol žalúdočný vred. Nešlo o nič vážne, ale nakrúcanie sa o pár dní opäť posunulo. O celom projekte sa začalo šepkať, že je prekliaty. To všetko je už minulosť. Momentálne sa fanúšikovia môžu tešiť z veľkolepého trojdimenzionálneho diela s fascinujúcimi scenériami a dokonale stvárnenými postavami najrozmanitejších mýtických bytostí.

Gandalf: Bol druhým najvyšším členom rádu Istari, rádu Múdrych, ale po zrade a páde čarodejníka Sarumana sa stal jeho najvyšším predstaviteľom. Foto: Continental Film

Hobitovský Nový Zéland

Natáčanie sa začalo 21. marca 2011 vo viacerých lokalitách Nového Zélandu. Hrozilo však, že jeden z najdrahších filmových projektov sa presunie do inej krajiny. Pričinil sa o to aj protest novozélandských filmových odborov, ktorým sa nepáčili pracovné podmienky, minimálne mzdy a poplatky za DVD.

Samozrejme, novozélandská vláda nemohla nič také pripustiť - od natáčania Pána prsteňov sa niekoľkonásobne zvýšil cestovný ruch a nová „tolkienovka“ by mala tento trend i celú domácu ekonomiku len posilniť. Aj preto tamojšia vláda splnila filmárom všetky podmienky. Pre Jacksonovu operáciu žalúdka sa síce nakrúcanie i tak na čas odložilo, ale napokon sa novozélandskí fanúšikovia dočkali.

V metropole Wellington sa 28. novembra konala celosvetová premiéra prvej časti trilógie Hobit a v uliciach sa zhromaždilo až stotisíc ľudí. Hobitov a iné filmové postavy ste mohli stretnúť na každom kroku, hobitovskou tematikou sú pomaľované domy i príbytky. Na svetovú premiéru v tomto meste sa dostavili fanúšikovia ozdobení obrovskými ušami i hobitovskými ponožkami. Na letisku všetkých víta Gloch s vytreštenými očami a rukou načahujúcou sa po rybách.

Obrázkami Tolkienových hrdinov je ozdobené lietadlo s nápisom Aerolinky Stredozeme, pri batožinovom páse návštevníka prekvapí stena oblepená tapetou imitujúcou hobitovské príbytky. Najmä pre amerických turistov sú tieto milé gýče ako magnet, aj keď najväčším lákadlom je samotná krajina, ktorú si mnohí diváci spájajú so Stredozemou, a jej sopky Ruapehu a Ngauruhoe s Horou osudu v Mordore.

Fascinujúce scenérie: V Stredozemi sa nachádza veľa čarovných miest, ktoré sú veľkolepým dielom tak Tolkienovej, ako aj Jacksonovej nekonečnej fantázie. Foto: Continental Film

Návrat do Stredozeme

Kamery, každá v hodnote 58-tisíc amerických dolárov, naplno pracovali aj vo wellingtonských Stone Street Studios. Pre rozsah nakrúcania Jacksonovi pomáhal aj Andy Serkis. Jeho štáb potom každý deň posielal zábery režisérovi cez satelit.

V štúdiách vládla magická atmosféra. Režisér s kameramanom Andrewom Lesniemom postávali na malej čistinke uprostred niekoľkých veľkých sukovitých stromov z polystyrénu a zo sadry, ktoré nahrádzali drevo. Obklopení múrmi zelenej scenérie, kamerami a ďalším vybavením dávali dokopy veľkolepú skladačku. „Chceme tieto filmy robiť ako lineárny dej a vytvárať pocit, že patria od začiatku k ďalším trom filmom,“ rozhovoril sa Jackson počas jednej prestávky. „Chcel som všetko vytvoriť tak, akoby sme sa vrátili do Stredozeme a hovorili iný príbeh, odlišný od epickej mytológie,“ dodáva.

V plnom nasadení bol štáb až 266 dní priemerne 12 hodín denne. Toľko trvalo natáčanie veľkolepej snímky. Najprv sa hovorilo o dvoch filmoch, nakoniec je o jeden viac. Hobit: Neočakávaná cesta, ktorá na záver roka 2012 láka do kín milióny divákov, bude prvou adaptáciou trilógie nadčasového majstrovského diela Hobit velikána svetovej literatúry J. R. R. Tolkiena.

Gloch: Po prehre s Bilbom sa musí vzdať svojho „miluškého“ prsteňa. Foto: Continental Film

Stvoriteľ Hobita

Literárny autor Hobita a trilógie Pán prsteňov je dokonalým slovným maliarom. Scenérie a príbehy, do ktorých čitateľov vťahuje, sú plné pestrých farieb a tvarov a pritom ďaleko presahujú fantáziu bežného človeka. Našťastie sa to skvele darí aj režisérovi Petrovi Jacksonovi, ktorý Tolkienov magický svet prenáša na strieborné plátno tak dokonale, že uspokojí aj najoddanejších spisovateľových čitateľov.

Tolkien nikdy neočakával, že jeho vymyslené príbehy budú zaujímať viac než úzku skupinu ľudí. Román Hobit sa rodil postupne. Všetko odštartovala veta, ktorú si z ničoho nič zapísal spisovateľ - profesor počas opravy študentských prác niekedy cez leto v roku 1928: „Bola raz diera vyhĺbená v zemi, v ktorej žil jeden hobit.“ Čo ho inšpirovalo, to nevedel neskôr vysvetliť ani sám Tolkien. Krôčik po krôčiku autor budoval svoju vlastnú mytológiu, ktorú postupne odkrýval v jednotlivých kapitolách. Pôvodne to boli samostatné príbehy, ktoré v rokoch 1930 až 1931 čítal svojim deťom. Na naliehanie bývalého študenta v roku 1937 publikoval knihu The Hobbit.

Román s podtitulom Cesta tam a späť sleduje dobrodružstvá hobita Bilba Bublíka. Na jeho ceste cez krajinu Stredozem ho sprevádza čarodejník Gandalf, ktorý ho poveril dôležitou úlohou. Spoločnosť mu robí aj trinásť trpaslíkov - Oin, Gloin, Dori, Nori, Ori, Bifur, Bofur, Bombur, Dvalin, Balin, Thorin, Kili a Fili - vedených legendárnym bojovníkom Thorinom Dubbinom. Počas putovania k Osamelej hore zažívajú rôzne nebezpečné dobrodružstvá. Postupne prídu do styku s elfmi a Elrondom, trolmi, so škratmi, s nebezpečnými obrími vlkmi, veľorlami, neobyčajným poločlovekom-polomedveďom Grizlom, lesnými elfmi, so smrteľnými ľuďmi a napokon s veľkým drakom Smaugom.

Spája ich prsteň

Scenár k filmu Hobit: Neočakávaná cesta napísali Fran Walshová, Philippa Boyensová, Peter Jackson a Guillermo del Toro. Producentmi snímky sú Jackson, Carolynne Cunninghamová, Zane Weiner a Fran Walshová. Všetky tri filmy sa odohrávajú v Stredozemi, šesťdesiat rokov pred Pánom prsteňov.

Bilbo, poverený Gandalfom dôležitou úlohou, počas napínavej cesty čelí rôznym nebezpečenstvám. V podzemí musí uniknúť škratom a stretáva bytosť, ktorá navždy zmení jeho život - Glocha. V jeho spoločnosti na brehoch podzemného jazera skromný Bilbo Bublík objavuje hĺbku svojho dôvtipu a odvahy, ktorá prekvapí dokonca aj jeho samého. Pri hre na hádanky Bilbo získa od Glocha jeho „milušký“ prsteň. Tento jednoduchý zlatý šperk je úzko spätý s osudom Stredozeme.

Aj keď význam prsteňa je v tomto príbehu druhoradý, pretože hlavná dejová línia sa zaoberá drakom Smaugom, predsa len svojimi čarovnými schopnosťami zasahuje do deja. Zároveň je hlavným spojovateľom filmovej trilógie Hobit a Pán prsteňov. A práve o toto prepojenie sa snažil režisér a producent Peter Jackson.

Hobit Freeman

Martin Freeman sa podľa filmárov narodil preto, aby stvárnil Bilba Bublíka. Hovorilo sa síce aj o ďalších adeptoch na hlavnú úlohu fantazijného veľkofilmu, ale režisér Jackson, ktorého Freeman zaujal v seriáli BBC Sherlock, mal jasno: „Pravdu povediac, nevedeli sme si predstaviť nikoho iného, kto by mohol zvládnuť postavu Bilba lepšie ako Martin,“ hovorí. Freemana však čakalo nakrúcanie druhej časti seriálu o svojráznom detektívovi. „Tak sme premýšľali aj o pláne B,“ dodáva režisér. Nakoniec sa všetko vyriešilo a všetky strany sú spokojné.

Britský herec, známy aj z filmov Láska nebeská či zo sci-fi klasiky Stopárov sprievodca po galaxii, sa v marci navliekol do kostýmu Bilba, nasadil si svoje hobitovské nohy a stal sa súčasťou veľkého filmového dobrodružstva. „Nikdy necestoval. Nikdy sa s nikým nebil a nezápasil. Ale táto cesta ho vytiahne z pokojného pohodlia domáceho kresla a preč od domáceho komfortu. Učí sa veľa o sebe samom počas svojej púte a takisto sa o ňom veľa dozvedajú iní ľudia. Je to pekné hrať postavu, ktorá je ozajstná, uveriteľná a súčasne metaforická,“ opisuje Freeman.

Vo svete zasiahnutom a ovládanom mystériami a čarami vidí Bilba ako „oči a uši divákov, pretože je najbližšie k tomu, čo zažíva a sprostredkúva filmovému divákovi. My všetci máme strach, výhrady a všetci poznáme miesta, kam sa bojíme ísť - môžu byť interné alebo externé. Je to určite niečo, čo ovládam, poznám, čo so mnou súvisí.“

Rolu Gandalfa Sivého stvárnil rovnako ako v trilógii Pán prsteňov Ian McKellen, ktorý pre neustále počiatočné problémy a ťahanice zvažoval, že túto vznešenú úlohu odmietne. Postavu Thorina Dubbina si zahral Richard Armitage. Vo filme uvidíme aj ďalších hercov známych z trilógie Pán prsteňov - Cate Blanchettovú ako Galadriel, Iana Holma ako staršieho Bilba, Christophera Leeho ako Sarumana, Huga Weavinga ako Elronda, Elijaha Wooda ako Froda a Andyho Serkisa v role Glocha.

Režisér v akcii: Peter Jackson si v úlohe Bilba nevedel predstaviť nikoho lepšieho ako Martina Freemana. Foto: Continental Film

Dokonalý zážitok

Prvú časť trilógie si budú môcť diváci vychutnať až v troch verziách - okrem už tradičných 2D a 3D formátov to bude aj v špeciálnom HRF 3D formáte. Táto vyššia snímková frekvencia, ktorá sa vyznačuje tým, že sa natočí až 48 snímok za sekundu namiesto klasických 24, má podľa režiséra ponúknuť divákom ešte dokonalejší a strhujúcejší zážitok.

„Nemé filmy natáčali niekde medzi 16 až 18 snímkami za sekundu na ručných kamerách,“ spomína. „Vedecké experimenty ukazujú, že ľudské oko prestáva rozoznávať jednotlivé obrázky pri snímkovej frekvencii približne 55. Takže snímaním pri 48 získame oveľa lepšiu ilúziu reálneho života. Znížením rozmazania pohybu objektov sa zvýši ostrosť a dodá sa filmu vzhľad filmov na 65-milimetrovom formáte či IMAX-e. Jedna z najväčších výhod je to, že vaše oko vidí dvojnásobok záberov každú sekundu, čo filmu dodáva nádhernú pohlcujúcu atmosféru. Dojem z 3D filmu sa stáva jemnejším a zásadne znižuje záťaž očí. Väčšina problémov pri sledovaní 3D filmov vzniká z toho, že každé oko spracováva príliš veľa blikania, trhania a rozmazaného pohybu. Ale toto všetko v HFR 3D zmizne,“ upozorňuje oscarový režisér.

Od režiséra k divákovi

„Pre filmových tvorcov sa proces snívania a práce nikdy nekončí. Ľudia, ktorí videli Pána prsteňov, nám stále píšu, takisto deti, ktoré videli film prvý raz. To je to, čo vás pri výrobe filmov teší. Zistíte, že ste vytvorili niečo, čo zabáva ľudí a azda bude zabávať aj o veľa rokov neskôr, keď tu už nebudeme,“ zamýšľa sa Peter Jackson. „Ozajstná spokojnosť príde vtedy, keď sa film dostane do premietania v kinách - opúšťa vaše ruky a dostáva sa k divákom,“ pripomína muž, ktorý momentálne zbiera prvé plody svojej práce.

Premiéru filmu Hobit: Neočakávaná cesta má už za sebou. Na druhú časť trilógie s názvom Hobit: Smaugova pustatina sa môžeme tešiť o rok, na 17. júla 2014 je plánová záverečná časť - Hobit: Cesta tam a späť.


  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].
VIDEO Plus 7 Dní