Ženský futbal opeknel. Slovákov však dievčatá v kopačkách nelákajú

Popularita dievčenského futbalu vo svete stúpa, no v porovnaní s mužmi zarábajú ženy, až na pár výnimiek, odrobinky.

Relax

Atraktívna hra, krásne dievčatá, plné štadióny. Ženský futbal si razí cestu vpred. Do kvalifikácie na prebiehajúci svetový šampionát v Kanade sa prihlásilo stodvadsaťosem krajín. Majstrovstvá sú rukolapný dôkaz jeho rastúcej popularity.

Otvárací súboj Kanada - Čína v Edmontone videlo 53-tisíc divákov, pred televíznymi obrazovkami sedeli takmer dva milióny Kanaďanov a ešte viac Číňanov. A to nepočítame ostatné krajiny, do ktorých sa vysielal signál. Britská BBC prvý raz kúpila vysielacie práva na všetky zápasy.

Vstupenky na finále, ktoré sa bude hrať 5. júla vo Vancouvri, zmizli do troch dní od začiatku predaja. S nimi aj kanadské dresy v uličke neďaleko štadióna. „Musel som ich doobjednávať,“ chválil sa pre domáce médiá po prvom zápase majstrovstiev majiteľ športového obchodu Aftab Hadi.

Futbalistky posúva vpred aj nová stratégia - ženskosť. Tú mnohé dievčatá v minulosti na zelenom trávniku dlho ignorovali. „Dnešné hráčky vyzerajú krajšie ako v minulosti. Začalo im záležať na elegancii. Viac sa venujú mejkapu, starajú sa o vlasy, nosia kratšie šortky.

Už sa nesnažia napodobňovať mužov. To priťahuje nových a nových fanúšikov,“ domnieva sa brazílsky futbalový funkcionár Marco Aurelio Cunha. Na posledných majstrovstvách sveta v Nemecku v roku 2011 bola priemerná návštevnosť na zápase 26-tisíc, Kanaďania by ju mali prekonať.

Aj vo videohre

Hráčky však popri zmene prístupu k imidžu neprestávajú pracovať na hre. Zápasy najlepších tímov, ako USA, Nórsko, Švédsko, Brazília či Nemecko, dokážu byť dnes porovnateľným zážitkom ako mužské duely.

„Keď som začínala, chodili do hľadiska len rodinní príslušníci. Teraz sme schopné vypredať štadión. Keď sme leteli na zápas do Toronta, čakali nás fanúšikovia na letisku. Spolu s nimi deti. Niektoré od vzrušenia kričali,“ porovnávala pre denník National Post kanadská brankára Karina LeBlancová.

Zobudila sa aj spoločnosť EA Sports vyrábajúca športové videohry. Do hry FIFA 2016, ktorá sa na trhu objaví v septembri, vložila možnosť zahrať si za dvanásť ženských reprezentačných tímov. „Neviem sa dočkať, ako sama za seba dám nejaký gól,“ komentovala udalosť anglická kapitánka Steph Houghtonová.

Priepasť v zárobkoch žien a mužov na zelených trávnikoch je však stále obrovská. Najlepšie zarábajúca futbalistka súčasnosti, Američanka Alex Morganová, dostáva ročne tri milióny dolárov. Hviezda Realu Madrid Cristiano Ronaldo zarobí viac než dvadsaťdva miliónov.

A to Morganová v porovnaní s ostatnými výrazne vyčnieva. Dostáva tridsaťnásobne viac než napríklad Angličanka Houghtonová, ktorá je zároveň kapitánkou Manchestru City.

Odtlačok pred Maracanou

Päťnásobná najlepšia hráčka sveta, Brazílčanka Marta, brala ročne už aj pol milióna dolárov, teraz dostáva zhruba 300-tisíc. Dnes hráčka švédskeho Rosengardu sa domnieva, že len slabý záujem televízie a médií brzdí rýchlejší rast ženského futbalu.

„Každý rok je to však lepšie a lepšie. Počas majstrovstiev sveta a olympiád je nárast najmarkantnejší,“ tvrdí Marta. Hovoria jej Pelé v sukni. Už pred siedmimi rokmi, ako 22-ročnej, jej v Brazílii umožnili zanechať odtlačok na chodníku slávy pred vchodom na legendárny štadión Maracaná v Riu de Janeiro.

Sympatickej čiernovláske vtedy tlieskali také hviezdy ako Pelé, Garrincha, Jairzinho, Romário či Zico. Dnes má Marta Vieria da Silva dvadsaťdeväť rokov a je najlepšou strelkyňou histórie majstrovstiev sveta. Na začiatku šampionátu v Kanade mala na konte už pätnásť gólov.

V rebríčku popularity však s Američankou Alex Morganovou jasne prehráva. O štyri roky mladšia Kalifornčanka sa nebála odfotiť nahá, len pomaľovaná farbami, pre magazín Sports Illustrated.

Na štýl speváčky Katy Perryovej. Morganová nemá problém predviesť sa na móle počas newyorskej módnej prehliadky či spolupracovať pri televíznej speváckej šou. Útočníčku tímu Western New York Flash pozvali zazvoniť si na zvonček, ktorý ohlasuje nový deň na newyorskej obchodnej burze.

Nike aj Tampax

Od predchádzajúcich MS v Nemecku v roku 2011, kde bola Morganová ako 22-ročná najmladšou hráčkou amerického tímu a pomohla mu k strieborným medailám, už stihla napísať knihu a založiť malú PR firmu.

Necelé tri roky útočníčke tímu Portland Thorns stačili, aby za americký tím nastrieľala päťdesiat gólov a stala sa po Mii Hammovej - spolu s Abby Wambachovou - novou hviezdou družstva.

Sponzori sa o ňu bijú, jej podpis sa skvie pod zmluvami s Nike, Coca- Colou, McDonald’s či Tampaxom, na sociálnych sieťach ju sledujú štyri milióny fanúšikov. Jej majetok sa odhaduje na 24 miliónov dolárov. Asi 180-tisíc dolárov z trojmiliónového zárobku jej platí americký futbalový zväz. Alex v tom, zdá sa, vie chodiť. Aj jej otec Mike je vývojom posledných rokov šokovaný.

„Už sa nepredstavujem ako Mike Morgan, ale ako otec Alex Morganovej,“ prezradil denníku LA Times. „Nie je dôležité, čo práve robí, ale ako to robí. V športe môžete byť na vrchole len určitý čas, možnosti sú obmedzené. No Alex to robí skvele,“ zložila jej poklonu bývalá spoluhráčka Mia Hammová, víťazka prvých dvoch ankiet o najlepšiu futbalistku sveta z rokov 2000 a 2001.

Aj tu ženy mužov len dobiehajú, mužská anketa vznikla oveľa skôr. Nemca Lothara Matthäusa dekorovali ako prvého víťaza už v roku 1991. V roku, keď sa v Číne prvý raz konal ženský svetový šampionát. Šesťdesiatjeden rokov po prvých mužských MS.

Vlastný kanál na YouTube

Ženský futbal v Amerike to nemal ľahké. Tituly majsteriek sveta z rokov 1991 a 1999 síce USA otvorili cestu k profesionálnej lige, tá však pred tromi rokmi skrachovala.

Na jar 2013 vznikla nová, s ôsmimi tímami. S vlastným kanálom na serveri YouTube a so špecializovanými stránkami klubov na Facebooku. Spolu s nemeckou, so švédskou či s francúzskou patrí americká liga k tomu najlepšiemu, čo ženský svet futbalu môže ponúknuť.

Zdvihnúť kvalitu hry skúšajú aj v Anglicku, kde federácia platí najlepším hráčkam zhruba 26-tisíc libier ročne, aby sa mohli sústrediť len na futbal.

„Takých je však málo. Väčšina v osemčlennej superlige zarobí okolo 20-tisíc. No sú aj také, čo dostávajú 50 libier týždenne,“ vysvetlil pre BBC agent Matthew Buck, ktorý zastupuje väčšinu hráčok anglickej reprezentácie.

Mnohé to však neodradí a futbal uprednostnia. Eniola Aluková mohla byť právnička, no radšej podpísala Chelsea za oveľa nižší plat. Anglicko priznáva, že za americkým futbalom zaostáva o dvadsať rokov, no odstup usilovne znižuje.

Napríklad prostredníctvom sociálnych sietí, na ktorých ženy prispievajú oveľa častejšie ako muži. A dobrovoľne.

Omrvinky

Situácia v slovenskom ženskom futbale je diametrálne odlišná. „Ide dolu vodou. Všetko je u nás na amatérskej báze,“ tvrdí prezident FC Union Nové Zámky Peter Bábin. Novozámčanky vyhrali našu ligu trikrát po sebe, nedávno obhájili víťazstvo v Slovenskom pohári, no o profesionalizme nemôže byť ani reči.

„Keď sme hrali v Spišskej Novej Vsi finále s bratislavským Slovanom, dostali sme od SFZ za víťazstvo 500 eur. Muži za rovnakú súťaž brali 50-tisíc,“ porovnáva Bábin.

Union dokázal so svojou dievčenskou prípravkou na okresnej úrovni vyhrať svoju súťaž - pritom hral výlučne proti chlapčenským družstvám.

Za Novozámčanky hrávajú najmä študentky, no v tíme je napríklad aj kamerunská brankárka Annette Ngo Ndomová, ktorá práve chytá v Kanade za svoju africkú krajinu na majstrovstvách sveta.

„Tej, samozrejme, platíme,“ pokračuje Bábin, smutný z vývoja ženského futbalu u nás. „Keď v roku 2002 klub vznikol, dal som do miestnych novín inzerát, že hľadám hráčky. Prišlo dvadsaťšesť dievčat. Na ďalší tréning dokonca tridsaťdva.

Musel som angažovať ďalšieho trénera. Pred tromi rokmi som spravil to isté v tých istých novinách - a neprišiel nikto. Viete, v čom je pointa? Pred trinástimi rokmi mala každá piata rodina jeden počítač, teraz má každá rodina tri.“

Aj vlajky za vlastné

Veľa ľudí a veľa klubov to na tomto poli už zabalilo. Ženský futbal skončil v Prešove, Čadci, Rimavskej Sobote aj v Košiciach. Príčinou je podľa Bábina okrem financií nezáujem okolia, sponzorov, médií a televíznych staníc.

„Kanaďania majú plno, lebo podujatiu robia veľkú reklamu. U nás sa o zápasoch nevie, v novinách sa maximálne občas zjaví výsledok. Ale ani z futbalového zväzu necítim žiadnu podporu. Za päť rokov nám nedali ani euro. Na aktíve klubov v lete je to už ako obohraná platňa. Ako sa nič nedá a podobne.

Kluby sa vyrozprávajú, občas dajú dobré návrhy, ale nič sa nerieši. Aj preto očakávam, že v krátkom čase to zabalia ďalší. Napriek tomu vznikajú nové družstvá, ktoré začínajú hrať v súťažiach. Je tam elán, radosť. Len dokedy?“

Keď šli Novozámčanky naposledy hrať do cyperského Limassolu, potreboval Bábin vlajky. „Zastavil som sa na zväze deň pred odletom po tri a musel som si ich kúpiť. Za 45 eur.“

Napriek všetkým peripetiám nechce Peter Bábin, bývalý hráč, všetko hodiť za hlavu. „Baví ma to. Vyhrali sme ligu tri razy po sebe, neprestaneme to predsa robiť!“

Hviezdy z fabriky

Hoci európske šampionáty žien sa hrajú až od roku 1984 a svetové od roku 1991, ženy hrávali futbal oveľa skôr. Najpamätnejší príbeh napísali zamestnankyne fabriky Dick Kerr v anglickom Prestone, ktorá počas prvej svetovej vojny vyrábala muníciu. Učni počas obedných prestávok zabíjali čas futbalom.

Miestne ženy sa rozhodli ukázať im, že sú lepšie. Výsledok prestížneho súboja z roku 1917 sa nezachoval, no ženám sa to zapáčilo natoľko, že si založili vlastný klub. Podľa názvu továrne - Dick Kerr’s Ladies.

Keď na Druhý sviatok vianočný nastúpili v liverpoolskom Goodison Parku na charitatívny zápas proti inému tímu z Lancasteru, do hľadiska prišlo 53-tisíc divákov. Ďalších 15-tisíc záujemcov sa na štadión nezmestilo.

Vzápätí sa vybrali na turné do Kanady, kde zistili, že žiadne ženské tímy, proti ktorým by si mohli zahrať, neexistujú. Tak si to namierili do USA, kde hrali proti mužom. S FC Paterson prehrali 3 : 6. Po ďalších dvoch remízach však prišlo prvé víťazstvo, keď zdolali veľrybárov z New Bedfordu.

Anglické ženy v čierno-bielych tričkách a modrých šortkách vyhrali ešte dva zápasy a domov sa vrátili ako hviezdy. Anglická futbalová asociácia im v decembri 1921 okamžite zastavila činnosť. Nechcela sa prizerať, ako tím kradne pozornosť mužom.

Funkcionári rozhodli, že ženský tím nemôže hrávať na štadiónoch, kde hrávajú muži. Vraj nie sú fyzicky schopné robiť taký namáhavý šport ako futbal. Rozhodcom pod hrozbou trestu zakázali viesť ženské duely.

„Bol to šok. Futbal sme si medzičasom obľúbili,“ smútila kapitánka tímu Alice Kellová. Zákaz trval päťdesiat rokov. Zrušili ho až v roku 1971.

Relax