Ženy s autoritou: Predsudky sa vytrácajú veľmi pomaly

Predsudky voči dominantným ženám trvajú, no hrany sa postupne obrusujú.

Žena ako nekompromisná šéfka úspešnej nadnárodnej firmy, dravá burzová maklérka s ostrými lakťami a miliónovými ziskami alebo agresívna politička, ktorá bezškrupulózne poťahuje nitkami… Hoci postavenie ženy v spoločnosti sa výrazne zlepšilo, niektoré veci sa menia pomaly.

Predstava ženy ako autoritatívnej vodkyne vyvolávala u väčšiny skôr nevôľu a pohoršenie ako rešpekt. Výsledok je, že príslušníčky nežného pohlavia v sebe podvedome potláčajú sklony k narcizmu, ktorý podporuje sebavedomie a tendenciu správať sa ako vodca.

A nielen to. Mnoho dvojíc má stále problém otvorene povedať, čo cíti, a buduje vzťah na nefunkčných základoch.

Predsudky a stereotypy

Psychológovia z Univerzity v Buffale v USA zistili, že medzi mužmi je nepomerne viac narcistických osobností ako medzi ženami. Príslušníci takzvaného silnejšieho pohlavia si tiež oveľa častejšie prisvojujú „právo“ využívať druhých, v súvislosti s čím sú lepší manipulátori.

Príčina nepomeru tkvie podľa odborníkov v predsudkoch a genderových stereotypoch, čo sú tradičné, nezriedka diskriminačné predstavy o typických vlastnostiach i úlohách žien a mužov v spoločnosti. Zatiaľ čo narcistický muž môže byť skvelý vodca, narcistická žena vytŕča z radu a je vždy skôr terčom kritiky.

„Každý z nás má totiž tendenciu odmalička sa identifikovať s rolou prislúchajúcou nášmu pohlaviu a pridŕžať sa jej. Keď sa od zaužívanej predstavy odkloníme, môžeme čeliť kritike a odporu,“ dôvodia odborníci. Zdôrazňujú, že najmä autoritatívne a agresívne ženy čelia kritike a podvedome tak svoje sklony potláčajú.

Pomer narcistických osobností medzi pohlaviami teda zostáva v zásade nezmenený a prevahu majú muži. Vedci opierajú svoje zistenia o štúdium viac ako tristo článkov, dizertácií a technických manuálov, v ktorých sledovali rozdiely medzi pohlaviami týkajúce sa problematiky narcizmu.

Ten sa v pozitívnych prípadoch prejavuje najmä vodcovstvom spojeným s prirodzenou autoritou, schopnosťou presadiť svoju vôľu, efektívne vplývať na ostatných a dosiahnuť, aby iní vykonávali zverené úlohy.

Rozdiely trvajú

Emancipácia ženám pomohla, no rozdiely stále trvajú. „Žijeme v spoločnosti, ktorá uprednostňuje mužov - uznáva, že muž je nadradený, rozhodný, má silu,“ potvrdzuje psychologička Zuzana Hradileková z manželskej a predmanželskej poradne v Bratislave. Pripomína, že z tohto dôvodu ženy nemohli pred pár desaťročiami voliť.

Výskumy zo začiatku minulého storočia dokonca tvrdili, že ženy sú menejcenné oproti mužom na základe biologických rozdielov. „Obľúbená bola eugenika, ktorá hlásala, že ženský mozog je menší a ženy by nemali mať právo voliť.

Vychádzala z premisy, že ženský mozog je veľkosťou podobný mozgu goríl a keď umožníme voliť ženám, akoby sme dali volebné právo gorilám. Vtedy to bolo považované za správnu vec, keďže išlo o závery vedeckých výskumov,“ pripomína Zuzana Hradileková.

Trinásta komnata

Vžité rozdiely medzi pohlaviami sa posúvajú k lepšiemu veľmi pomaly. Hradileková to zdôvodňuje tým, že emócie sa často dávajú do kontrastu s intelektom. „Zatiaľ čo intelekt vnímame ako pokojný, racionálny, civilizovaný, emócie ako divoké, iracionálne a nekontrolovateľné. Paradoxne, emocionalitu vnímame tradične ako niečo slabé, detské, ženské.“

Výsledok? „Intelekt sa považuje za doménu racionálnych, silných mužov, zatiaľ čo emocionalita za doménu nerozhodných, utrápených žien, ktoré potrebujú zachrániť,“ dodáva odborníčka. Podľa nej to znamená, že emócie a ich vyjadrenie muži i ženy považujú za niečo, čoho sa treba obávať a čomu sa treba vyhnúť. „Spoločnosť to berie ako formu slabosti,“ dodáva.

Psychologička Hradileková sa v praxi často stretáva s tým, že dvojice, aj pod tlakom zaužívaných stereotypov, nehovoria o svojich pocitoch a túžbach. Nezriedka sa stáva, že keď prídu do poradne staršie manželské páry, prvý raz sa o svojich emóciách porozprávajú po dvadsiatich- tridsiatich rokoch spolužitia.

„Často ide o vzťahy s takzvanými tradičnými mužmi, ktorí vo vzťahu dominovali, od ženy očakávali poslušnosť a prijímanie všetkého. Partnerka nemohla vyjadriť nesúhlas alebo požiadavku odlišnú od mužovej. Tieto ženy sú veľmi frustrované, depresívne,“ približuje odborníčka.

Posun k lepšiemu

Zuzana Hradileková zároveň pripúšťa, že situácia sa predsa len trochu mení, čoho dôkazom sú mladšie páry okolo tridsiatky. „Nezriedka prichádzajú už takzvaní moderní muži, ktorí vedia vypočuť partnerku, prijať kritiku a urobiť nápravu. Rovnako ženy dokážu otvorene povedať, čo potrebujú.

Niekedy to môže priniesť aj rozchod, lebo partneri zistia, že sa nevedia stretnúť v potrebách. Je však dôležité, aby mal vzťah hĺbku a bol postavený na funkčných základoch,“ dôvodí psychologička.

Odborníčka považuje za dôkaz zmeny i rastúci počet rozvodov. „Vnímam to tak, že ženy zvyšujú svoju hodnotu, už nie sú submisívne, nezostávajú ticho. Ak vzťah nenapĺňa ich očakávania, nedopustia zraňovanie a nežijú v depresii ďalších tridsať rokov.“

Muži sa podľa nej rastúcej hodnote žien prispôsobujú. „Verím, že vzťahy budú opäť celoživotné, ale na úplne inom, hlbokom a rovnocennom základe.“

Ženám, ktoré majú autoritu a vodcovské schopnosti, no narážajú na nevôľu spoločnosti, radí: „Treba si uvedomiť, že to s vami nijako nesúvisí. Vypovedá to skôr o tých, ktorí sa tak správajú, pretože sa cítia menejcenní a majú potrebu kompenzovať si to. Ženy by si mali byť vedomé svojej hodnoty a oceňovať sa za to.“

Psychologička je presvedčená, že čoraz viac žien si uvedomuje svoju hodnotu, vie vyjadriť svoje túžby a potreby, študuje, cestuje. „Stávajú sa rovnocennými partnerkami.“ Pripomína, že na začiatku minulého storočia slobodná žena neznamenala nič, mohla robiť iba prácu slúžky.

„V partnerských vzťahoch boli tradičné roly - žena bola doma a starala sa o deti, muž zarábal, mal sociálne kontakty. Najčastejšou diagnózou žien bol vtedy syndróm žien v pasci, ktorý sa manifestoval depresiou,“ približuje.

Súčasní partneri však napĺňajú aj iné ako tradičné roly. „Riešia tiež emocionálne potreby, otázky vzdelania, kariéry, bývania a podobne,“ uzatvára.

Vianočné tipy na darček