Nouveau Stade de Bordeaux: Futbalový štadión je úžasný aj vďaka Slovákom.

Zlaté ručičky: Štadión v Bordeaux pomáhali budovať aj Slováci

Futbalový štadión v Bordeaux má kapacitu 42 115 miest. Všetky sedačky osadila partia Slovákov.

Tento článok by ste si určite prečítali radšej, keby slovenskí futbalisti svoj prvý zápas na európskom šampionáte neprehrali. A víťazný debut by iste viac potešil aj Martina Sanislóa, ktorý koncom roku 2014 pomáhal s partiou slovenských kamarátov budovať Nouveau Stade de Bordeaux, známy aj ako Matmut Atlantique.

Dvadsaťtriročný Košičan, verný fanúšik slovenského tímu, tvrdí, že v Bordeaux strávil tri najúžasnejšie mesiace života.

Krásny: Štadión v Bordeaux otvorili vlani v máji. Stál 168 miliónov eur.
Krásny: Štadión v Bordeaux otvorili vlani v máji. Stál 168 miliónov eur.
MARTIN SANISLÓ

Krásny: Štadión v Bordeaux otvorili vlani v máji. Stál 168 miliónov eur. Foto: MARTIN SANISLÓ

Krásny: Štadión v Bordeaux otvorili vlani v máji. Stál 168 miliónov eur.
Krásny: Štadión v Bordeaux otvorili vlani v máji. Stál 168 miliónov eur.
MARTIN SANISLÓ

Pracovitosťou šokovali šéfa

„Bol som pracovne u známych v Anglicku, keď sa ku mne dostala informácia, že hľadajú mladých chalanov, ktorí by mali záujem pracovať vo Francúzsku,“ objasňuje Martin, ako sa k dokončovacím prácam na bordeauxskom štadióne dostal.

Spočiatku tomu veľmi neveril, lebo „viete, ako to dnes chodí - nalákajú vás na prácu, sľúbia aj modré z neba a po mesiaci zistíte, že ste bez peňazí v cudzej krajine“. Stretnutie so šéfom firmy, pre ktorú mal pracovať, jeho obavy rozptýlilo.

„Mne osobne sa začali najúžasnejšie tri mesiace v živote a pätnástim chalanom, ktorí boli spolu so mnou, tiež.“ Po francúzsky nevedeli, ale „od pracovníkov a iných firiem na štadióne sme sa naučili základné veci - aj nadávky“, smeje sa.

Keďže však ich materská firma bola anglická, komunikovali v tomto jazyku. Ich úlohou bolo osadiť na štadióne sedačky - pre bežných divákov, ale aj vo VIP lóžach. Pracovali od začiatku októbra do polovice decembra, takže najnáročnejšie boli vraj rána. „Vstávali sme o šiestej, keď sa teplota pohybovala okolo štyroch stupňov, no postupne sa vyšplhala až k dvadsiatke.“

Náročné boli aj dni, keď prichádzali kamióny s tovarom a materiálom a museli vynášať ťažké škatule so sedačkami po všetkých tých sektoroch obrovského štadióna.

Nároky na prácu? Normálne, ba dokonca „boli prekvapení naším tempom a nestíhali objednávať tovar. Stávalo sa prvé týždne, že sme skončili skôr alebo sme po sebe upratovali neporiadok. Vždy, keď prišiel najvyšší šéf, bol šokovaný, ako v práci pokračujeme“, rozpráva Martin. Počúva sa to príjemne.

Novučičké: December 2014. Ešte nepoškvrnené sedačky.
Novučičké: December 2014. Ešte nepoškvrnené sedačky.
MARTIN SANISLÓ

Novučičké: December 2014. Ešte nepoškvrnené sedačky. Foto: MARTIN SANISLÓ

Luxus pre zadky

Štadión v Bordeaux má kapacitu 42 115 miest. Z toho 3 400 miest pre VIP, 1 000 miest v šesťdesiatich privátnych lóžach, dvesto miest pre novinárov, 250 miest pre invalidov a ich sprievodcov. No a všetky tieto sedadlá sa môžu využívať práve vďaka partii Slovákov - „z Martina, Popradu, zo Spišskej Novej Vsi a z Košíc plus nejakých okolitých dedín“.

„Bolo nás dokopy šestnásť a limit na všetky sedadlá sme splnili predčasne, za čo sme dostali odmenu. To by sa u nás doma nikdy nestalo,“ ironicky poznamená Martin. Aj bezpečnosť pri práci bola strážená oveľa prísnejšie ako u nás. „Bez ochrannej helmy nás cez turniket nechceli ani pustiť. Na všetko sa tam dávalo pozor, hlavne na naše zdravie.“

Ich pracovný deň? Po raňajkách sadli do auta, dostavili sa na štadión, kde sa rozdelila práca, ktorá sa mala vykonať. „Začínali sme o siedmej ráno, od dvanástej do jednej sme mali prestávku a končili sme o štvrtej,“ opisuje Martin. A pridáva podrobnosti o tom, aké pohodlie mali - a budú mať - zadky tých, čo si na sedačky sadnú.

„Rozdiel medzi VIP sedačkami a ostatnými bol v ich rozmeroch, pohodlí a, samozrejme, v cene.“ Hráči, realizačný tím a VIP hostia mali identické sedačky. V horných sektoroch štadióna boli sedadlá z tvrdeného plastu, klasické, ktorých cena sa pohybovala okolo 80 až 90 eur.

„V dolných sektoroch, po bokoch, sú sedačky s koženým vyhotovením na sedadle a opierke spolu s rúčkami. A tie VIP sú celé kožené, robustné, s vysokým operadlom na hlavu a ruky. Mohli vyjsť tak do 200 eur,“ prezrádza Martin detaily.

„My osobne sme robili VIP balkóniky, na ktorých boli tie polokožené sedačky s opierkami na ruky. Výhľad z balkónikov je určite zážitok,“ vraví Martin a dodáva, že za každým balkónom je špeciálna miestnosť. „Zariaďovali sa však v čase, keď sme tam my končili, takže interiér vám neopíšem.“

Hrdá partia: Slováci, ktorí dobyli Bordeaux. V oranžovej veste Martin Sanisló.
Hrdá partia: Slováci, ktorí dobyli Bordeaux. V oranžovej veste Martin Sanisló.
MARTIN SANISLÓ

Hrdá partia: Slováci, ktorí dobyli Bordeaux. V oranžovej veste Martin Sanisló. Foto: MARTIN SANISLÓ

Stavba za 168 miliónov

Nouveau Stade de Bordeaux začali budovať v roku 2013 práve kvôli majstrovstvám Európy. Stavbu z dielne architektov Herzog & de Meuron, ktorej konštrukcia vyšla na 168 miliónov eur, slávnostne otvorili v máji 2015. Je domovským stánkom prvoligového francúzskeho klubu FC Girondins de Bordeaux, no hrávajú sa tu aj ragbyové zápasy.

„Táto stavba je výnimočná. Z diaľky vyzerá dokonale a sme na to patrične hrdí, že sme mohli pridať slovenské ruky k dielu,“ hovorí pyšne Martin. Keď sa pýtame na pikantérie, vraví, že nevie, čo považujeme za zaujímavosti, ale vedia napríklad to, aké audio obsahuje táto stavba.

„Na vlastné uši sme si vypočuli ich skúšku. Bude to poriadny hluk, keď sa tam spustí hudba.“ Boli aj na streche štadióna, mali výhľad na celé mesto aj dovnútra štadióna. Pohľad zhora na sedačky, ktoré vlastnoručne osadili, bol vraj úžasný. „Opticky z diaľky vyzerajú, akoby tam sedeli ľudia, aj keď sú prázdne.“

Na stavbe sa podieľalo mnoho firiem a mnoho národností. Stretli aj Čecha, ktorý pracoval pre Francúzov. „Raz sme ho zavolali na návštevu. Prišiel ako frajer s fľaškou vodky, lebo v jeho okolí domáci tvrdé nepili. Chcel sa ukázať, že je s nami rovný, ale, ako dobre vieme, východniari sú v tejto záležitosti majstri,“ smeje sa Martin. „Musela poňho prísť žena. Pomohli sme jej dostať ho do auta.“

Mlčať nemuseli

Martin Sanisló si pochvaľuje nielen prácu, ale aj to, ako bolo o partiu postarané. „Bývali sme vo Village du lac camping Bordeaux, hradil to, samozrejme, zamestnávateľ. Bol to komplex s chatkami, so športovým ihriskom a s malým jazerom uprostred.“ Počas voľna pochodili aj kus Francúzska.

„Boli sme sa kúpať v Atlantickom oceáne a pozrieť sa na najväčšiu pieskovú dunu v Európe, na Dune de Pilat. Neopísateľný zážitok! Z jednej strany máte výhľad na oceán, ktorý nemal konca a na druhej strane stromy, vyzerajúce ako džungľa bez konca,“ nadchýna sa Martin.

Pravdaže, s kamarátmi sa pozreli aj do Paríža, neodradilo ich, že je od Bordeaux vzdialený až sedemsto kilometrov. S odstupom času spomína na prácu na Nouveau Stade de Bordeaux ako na dovolenku.

„Pri tejto téme ma vždy chytí nostalgia a smútok za týmto mestom a touto skúsenosťou. Vedel by som si predstaviť, že by som takto cestoval po svete aj pár rokov, vždy tam, kde by sa niečo také stavalo,“ priznáva Martin Sanisló.

Mimochodom, museli podpísať dohodu o mlčanlivosti, aby nebodaj neprezradili nejaké utajené skutočnosti? „O tomto sme žiadnu informáciu nedostali. Ani by sa to nedalo. Každý z domu sa pýtal, ako to tam prebieha, posielali sme fotky domov známym, ktorí nám závideli,“ smeje sa Martin.

Na zápas do Bordeaux ani na ďalšie do Francúzska sa nechystá. „Chalanov podporím len cez televíznu obrazovku aj s partiou, s ktorou sme na štadióne pracovali.“ Verí, že sa im na Nouveau Stade napriek horkosti z pokazeného výsledku páčilo. „Boli sme sa pozrieť na šatne, vírivky a všetko ďalšie vnútri, tak dúfam, že boli spokojní.“ Aspoň s tým.

Vianočné tipy na darček