S otcom: Novinári jeho výčiny považovali za zábavné. Jelena to nechápala.

Známa tenistka odhalila najväčšiu traumu svojho života. Otec ju mlátil a týral

Na jednej strane zničené detstvo, rozbitý vzťah s bratom a najmä otcovo násilnícke správanie, na druhej strane láska k športu, potešenie z tenisu, úspechy a slušné finančné zabezpečenie. Kariéra tenistky Jeleny Dokičovej mala dve strany.

Ako napísala vo svojej čerstvej knihe, otec ju od detstva týral, roky ju mlátil koženým opaskom a kopal do nôh. „Po tréningu som často skončila s množstvom modrín a tržných rán. Bola som dobitá, krvácala som, ledva som vstala,“hovorí dnes 34-ročná Dokičová.

Zamknutá v šatni

Šestnásť rokov vo vrcholovom tenise, účasť v semifinále Wimbledonu, štvrté miesto vo svetovom rebríčku. To boli úspechy jej kariéry, počas ktorej ju spoznal celý svet. No o bolesti, ktorú musela znášať, nevedel nikto. Alebo nechcel vedieť.

Triumf: V roku 2000 sa Dokičová prebojovala až do semifinále Wimbledonu. Bol to jej najväčší úspech.
Triumf: V roku 2000 sa Dokičová prebojovala až do semifinále Wimbledonu. Bol to jej najväčší úspech.
Foto: archív

S tenisom začala v šiestich, jej otec Damir bol dovtedy normálny. No keď začali trénovať, prebudil sa v ňom diabol. Po malej Jelene hulákal, nadával jej, týral ju psychicky aj fyzicky. Jelena všetko to násilie vydržala, pretože tenis milovala a chcela v ňom niečo dosiahnuť.

Podarilo sa jej to, keď mala šestnásť. Porazila vtedajšiu najväčšiu hviezdu Martinu Hingisovú. O rok sa dostala až do semifinále najpres-tížnejšieho turnaja na svete, legendárneho Wimbledonu. Napokon prehrala s Lindsay Davenportovou, no aj keď dosiahla najväčší úspech svojej kariéry, pochvaly sa nedočkala. „Bol to určite jeden z mojich vrcholov, no otec mi po zápase povedal, že to bola strašná hanba, že som ho sklamala a že ani nemám chodiť do hotela. Doslova mi to zakázal,“ opisuje v knihe Jelena. „Musela som zostať v priestoroch pre hráčov nielen popoludní, ale aj večer a dúfala som, že tam budem môcť prespať. Skryla som sa na gauči a modlila sa, aby ma nikto nenašiel, no okolo jedenástej večer ma tam objavila upratovačka. Zavolali rozhodcu a musela som odísť. Bez peňazí, bez kreditky… Nemala som pri sebe nič.“

Mediálny zabávač

Dami Dokič nebol agresívny len na dcéru. Ako hulvát sa správal často aj na verejnosti, aj v tenisovom svete. V roku 2000 spôsobil škandál v reštaurácii pre akreditovaných hráčov na US Open len preto, že sa mu nepozdávala veľkosť porcie lososa, ktorú dostal na obed. Tenisová vrchnosť mu vtedy na pol roka zakázala vstup na všetky ženské turnaje.

Jelena Dokičová: Austrálska tenistka ušla k protinožcom pred vojnou v bývalej Juhoslávii. Ešte väčšie peklo však prežila v súkromí
Jelena Dokičová: Austrálska tenistka ušla k protinožcom pred vojnou v bývalej Juhoslávii. Ešte väčšie peklo však prežila v súkromí
Foto: archív

Ešte predtým sa predviedol na Wimbledone, kde sa zabalil do anglickej vlajky, nadával divákom a jednému novinárovi rozbil mobil. „Ľudia videli, aký môj otec naozaj je, ako sa správa, veď o jeho incidentoch na Wimbledone, US Open či Australian Open písali všetky médiá. Vtedy dúfate, že za vami niekto príde a spýta sa, či som okej, ako sa mám, ako sa cítim. Potrebovala som len pekné slovo, ale nedostalo sa mi ho od nikoho,“spomína Jelena. „Nerozumela som ani médiám po celom svete, pretože všetko, čo vyviedol a spôsobil, považovali za zábavné a vtipné. Objavil sa v titulkoch, no vždy ako zabávač a vtipkár. No podľa mňa to vtipné nebolo, pretože s týmto agresívnym mužom malo domov cestovať štrnásť- alebo pätnásťročné dievča. Bol agresívny, opitý, strašidelný. Nikto sa nikdy nespýtal, kam až to všetko môže zájsť, čo ešte môže urobiť!“

Pre Jelenu to bolo o to ťažšie, že musela otca obhajovať. „Keď robil takéto hlúposti, musela som ho kryť. Napísal mi, čo mám povedať. Viem, že ma médiá považovali za arogantnú, a pre mňa to bolo ťažké, veď som sa cítila opačne. Už vtedy som chcela prezradiť všetko o jeho agresívnom správaní, ale bála som sa. Vedela som však, že príde čas a poviem všetko. Alebo to napíšem.“

Kde som doma?

Dokičovci ušli do Austrálie v deväťdesiatych rokoch pre vojnu v bývalej Juhoslávii, v ktorej zahynul Jelenin starý otec. V novom domove sa museli prebíjať, ako sa dalo, no darilo sa im to. Jelena bola od útleho veku najlepšia medzi rovesníkmi a hoci si užila vyhrážky, svoj nový domov si zamilovala. V roku 2000 sa však jej otec rozhodol pre návrat do samostatného Srbska.

Žiadna pochvala: Otec bol k Jelene nezvyčajne tvrdý, nepochválil ju za žiadne víťazstvo. Naopak - na dennom poriadku boli bitky koženým opaskom.
Žiadna pochvala: Otec bol k Jelene nezvyčajne tvrdý, nepochválil ju za žiadne víťazstvo. Naopak - na dennom poriadku boli bitky koženým opaskom.
Foto: archív

Jeleny sa nikto na nič nepýtal. „V žiadnom prípade to nebolo moje rozhodnutie. Milujem Austráliu a vždy som bola tejto krajine vďačná za všetko, čo mi dala, ako mi pomohla, keď som sem prišla ako jedenásťročná utečenka. Cítim sa ako Austrálčanka, rada túto krajinu reprezentujem. Aj toto všetko mi otec vzal. Mala som sedemnásť rokov, nedokázala som sa mu postaviť.“

Koniec!

Jelena v knihe spomína, ako sa jedného dňa rozhodla, že ujde. Tajne si zbalila malý kufor, niekoľko rakiet a uprostred noci opustila rodičovský dom. Stalo sa to niekoľko mesiacov po tom, ako všetky svoje príjmy prepísala na otca. Chybu si uvedomila neskoro, no aj tak sa rozhodla pre odchod.

Odvtedy s ňou jej otec nekomunikuje, dokonca jej nedovolil stretnúť sa s mladším bratom Savom. Aj to takmer dohnalo Jelenu k samovražde. „Bolo to hrozné. Nešlo ani tak o to, či som silná, ale mala som pocit, že útekom som mnohých sklamala. Nechala som tam malého bračeka, mladšieho o osem rokov, za čo som sa cítila naozaj vinná. A otec to tak chcel, nedovolil mi stretnúť sa s ním takmer šesť rokov. Bolo to ťažké, veľmi ťažké, boli momenty, keď som nemala žiadny dôvod žiť,“ spomína bývalá hviezda na momenty, keď premýšľala o samovražde. Aj keď od tyrana ušla, stále ju prenasledovali jeho kroky a riešenia. „A tak som si myslela, že pre všetkých bude lepšie, keď tu nebudem,“ píše Jelena.

V base

Kým Jelena hľadala a napokon našla samu seba, Damir Dokič sa nemenil. V roku 2009 ho zatkli a poslali do väzenia, keď sa austrálskemu diplomatovi v Srbsku vyhrážal ručným granátom a austrálskej novinárke hrozil, že jej auto vyhodí do vzduchu, ak neprestane o ňom písať. Jelena sa pokúšala znovu naštartovať svoju kariéru, no už sa jej to nepodarilo a v roku 2014 sa rozhodla dvorce navždy opustiť.

S otcom však vôbec nekomunikuje. „Za posledné roky som sa pokúšala zastihnúť ho niekoľkokrát, no márne. Je ťažké komunikovať s niekým, kto si aj po tom všetkom myslí, že neurobil nič zlé, a ani mu nenapadne to ľutovať. Myslím si, že preňho aj pre moju rodinu som urobila maximum, dala som im všetky moje peniaze, ale prišiel čas, keď to už nebolo o tenise, bolo to o tom, či som vôbec schopná žiť normálny život.“

Na bolesť, ktorú jej otec spôsobil svojím správaním, nezabudne, aj keď tvrdí, že dnes už v sebe necíti žiadnu nenávisť a kniha nemá byť pomstou. Má to byť krok, ktorým uzavrie niečo zlé a vykročí k tomu dobrému. „Myslím si, že je čas pohnúť sa vpred. Myslím si, že je ešte veľa vecí, ktoré ma môžu urobiť šťastnou, a budú tu ľudia, ktorí majú so mnou len tie najlepšie úmysly.“

Konečne vľúdne slovo

Po vydaní knihy sa dostalo Jelene konečne to, po čom túžila - vľúdne slová a prejavy uznania a pochopenia. Z celého sveta sa k nej dostávajú informácie, ako jej ľudia držia palce. Alebo jej píšu, že podobné veci zažívali tiež. „Táto knihe nie je o tom, ukázať na niekoho prstom. Je o tom, aby ľudia videli, že keď sa im také niečo deje, musia sa tomu postaviť a urobiť všetko pre to, aby sa to už neopakovalo,“nabáda čitateľov a čitateľky Dokičová.

Je presvedčená, že v tenisovom kolotoči museli byť ľudia, ktorí vedeli o tom, ako ju otec týra. V knihe ich však nespomína. „Som si istá, že oni vedia, že ja o tom viem,“ hovorí bývalá tenistka. Verí, že tých ľudí bude mátať po celý zvyšok života, že jej nepomohli.

Kniha sa síce volá Unbreakable - Nezlomná, no sama Jelena priznáva, že až taká silná nebola - ani nie je. „V konečnom dôsledku ma otec zlomil. Dokázal to, bola som na dne,“priznáva. „Ale nechcem, aby ma ľudia ľutovali. O tom to nie je. Ja som už za tým, toto nie je kniha o sťažovaní, toto je kniha, ktorá má pomôcť iným.“

Dnes sa Jelena Dokičová vrátila na kurty a začala s tréningom. Netvrdí, že sa ešte vráti do profesionálneho tenisu, no pobyt na kurte a tenis si užíva. „Kedysi som pre bolesti - telesné aj duševné - nemohla na kurt ani pomyslieť. Teraz je už všetko fajn,“ hovorí dievča s krutou minulosťou. Ale s budúcnosťou, na ktorú sa teší.


VIDEO Plus 7 Dní