Jozef Vozár: Ústavný sudca nemôže spĺňať iba formálne kritériá, do ktorých sa zmestia tisíce právnikov.

Aj Harabin môže predložiť dobrého kandidáta, tvrdí Jozef Vozár z Kiskovho poradného výboru

Začal sa prvý spor Andreja Kisku so Smerom. Člen prezidentovho poradného výboru Jozef Vozár hovoril o tom, prečo prezidentovým sitom neprešli piati kandidáti na ústavných sudcov zo šiestich.

Poradný výbor prezidenta Andreja Kisku uskutočnil pohovor s kandidátmi na ústavných sudcov, ktorých zvolili poslanci za Smer. Prezident si zo šiestich mal vybrať troch, ale napokon sa rozhodol iba pre Janu Baricovú.

Následne požiadal parlament, aby mu poslal ďalších a hlavne kvalitnejších kandidátov. Tým sa začal prvý spor so Smerom, ktorého predstavitelia tvrdia, že prezident svojím rozhodnutím porušil ústavu.

Zástupca riaditeľa Ústavu štátu a práva JOZEF VOZÁR (46) je člen prezidentovho poradného výboru a tiež Kiskov nominant v Súdnej rade. Zhovárala sa s ním EVA MIHOČKOVÁ.

Prečo cez váš pohovor neprešli zvyšní kandidáti na ústavných sudcov?

Na Slovensku je niekoľko tisíc právnikov, ktorí spĺňajú formálne kritériá na ústavného sudcu uvedené v zákone. My však máme názor, že latka by mala byť nastavená vyššie ako doteraz, keďže ide už o štvrtú generáciu ústavných sudcov.

Preto sme vychádzali nielen z formálnych kritérií, ale aj z požiadavky, aby to boli výnimočné osobnosti, ktoré majú reálny vzťah k ústavnému či európskemu právu, mali by mať publikačnú činnosť. Skrátka, chceli sme do Košíc poslať erudovaných odborníkov, keďže stať sa ústavným sudcom má byť vrcholom právnického povolania.

Treba si pozrieť aj obsadenie iných ústavných súdov v Európe a podľa toho nastaviť kritériá. Napríklad nemecký ústavný súd, ktorý patrí medzi najrešpektovanejšie inštitúcie, má vo svojich radoch jedenásť univerzitných profesorov, čo je viac ako polovica z celého počtu. U nás v Košiciach nenájdete ani jedného.

Nie je trochu paradoxné, že jediná kandidátka, ktorá splnila vaše náročné kritériá, je Jana Baricová, ktorú navrhol práve Štefan Harabin?

Snažili sme sa odosobniť od faktu, kto jednotlivých kandidátov navrhol. Sústredili sme sa len na ich osobnostné a odborné kvality.

Ale Harabin je vnímaný ako neuralgický bod slovenskej justície a sám prezident Kiska sa vyjadril, že by ho opätovne nevymenoval do funkcie predsedu Najvyššieho súdu.

Môže to vyznieť paradoxne, ale niekedy aj pán doktor Harabin môže predložiť kvalitného kandidáta. Napokon, je to predsa potvrdenie skutočnosti, že sme naozaj nevyberali politicky, ale len odborne a hlavne nestranne.

Ako vyzeral pohovor s kandidátmi?

Skôr to bola kolegiálna debata o ich skúsenostiach s ústavným a európskym právom. Pýtali sme sa aj na jazykovú pripravenosť, hoci to nebolo najpodstatnejšie kritérium. Ústavný sudca musí byť schopný prečítať si aj cudzojazyčné judikáty. Sú zdrojom inšpirácie.

Českému ústavnému súdu sa určite ľahšie argumentovalo pri vyhlásení protiústavnosti ústavného zákona o skrátení funkčného obdobia parlamentu, keď už existovalo podobné rakúske rozhodnutie o obchádzaní rozhodnutia ústavného súdu ústavným zákonom. V ňom rakúski sudcovia poukázali na to, že ani parlament nemôže prijať čokoľvek.

Prezident Kiska vyhlásil, že u ostatných kandidátov nezistil skutočný záujem o prácu ústavného sudcu. Ako to máme chápať?

Niektorí kandidáti sa k tomu stavali spôsobom, že keď ich navrhli, tak sú teda tu. Ale nevideli sme u nich skutočný záujem v tom zmysle, že by sa za posledné roky nejako zaujímali o ústavné právo, vzdelávali v tomto smere, chodili na konferencie, sledovali trendy, publikovali a podobne.

Výnimkou bola skutočne len doktorka Baricová, ktorá bola aj niekoľko mesiacov na stáži na Ústavnom súde. Pamätám si, že v minulosti niektorí kandidujúci právnici robili poradcov ústavným sudcom, skrátka, inklinovali týmto smerom.

Čím vás teda presvedčila doktorka Baricová?

Výlučne odbornosťou. Jej životopis právničky sme považovali za najkomplexnejší a jej vystupovanie bolo najpresvedčivejšie.

Vybrali by ste si lepšie, keby ste mali pred sebou aj tých kandidátov, ktorí neprešli sitom Smeru v parlamente?

V Národnej rade určite bolo viac kandidátov, ktorí mali reálny vzťah k ústavnému právu a tí sa nedostali ani do druhého kola. Zaujímavo to komentoval pán docent Drgonec. Keď sa ho spýtali, prečo opätovne kandiduje na ústavného sudcu, odpovedal, že sú politické a odborné funkcie.

On bol už v minulosti ústavným sudcom, dlhodobo v tomto odbore publikuje a teraz opätovne kandiduje preto, aby ukázal, že tomuto parlamentu nejde o odbornosť, iba o politiku. Jeho predpovede sa naplnili, nebol zvolený.

Takže poslanci vybrali šiestich kandidátov viac politicky ako odborne?

Nechcem nikoho uraziť a všetko hádzať na politiku. Ale poslanci Národnej rady akoby považovali skúsenosti s ústavným či európskym právom za priťažujúcu skutočnosť, ktorá diskvalifikovala kandidáta. Pritom to malo byť presne naopak.

Fakt je, že formálne kritériá, teda vek 40 rokov a právnická prax 15 rokov, boli splnené. Ale, ako som povedal, pri faktickom výbere treba prihliadnuť na ďalšie kritériá, lebo tieto základné podmienky spĺňajú mnohí právnici.

Celý rozhovor si prečítate v najnovšom čísle týždenníka Plus 7 DNÍ


  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].
VIDEO Plus 7 Dní