Obdivuje ich: „Keby som sa do bezvýchodiskovej situácie dostal ja, zbláznil by som sa,“ hovorí o ľuďoch, ktorým v relácii pomáha.

Anjel Rozboril: Robím si len svoju prácu

„Robím to len preto, aby ma ľudia nasledovali,“ reaguje Vilo Rozboril na kritiku, že charitou nad rámec relácie Modré z neba si robí len ďalšiu reklamu.

Moderátor Vilo Rozboril je vďaka relácii Modré z neba, v ktorej plní sny životom skúšaným ľuďom, suverénne najobľúbenejším a zároveň najkritizovanejším zjavom nášho šoubiznisu. Zatiaľ čo niektorí ho nazývajú anjelom, iní ho obviňujú, že sa priživuje na nešťastí iných. On sám jedno i druhé odmieta.

„Robím si len prácu, za ktorú dostávam plat,“ protestoval, keď sme ho na obálku nášho časopisu chceli odfotografovať s anjelskými krídlami. Radikálne ich odmietol, preto sme mu ich na chrbát prilepili v grafickom štúdiu. Málokto sa totiž môže pochváliť, že má v náplni práce byť anjelom. S VILIAMOM ROZBORILOM (45) sa rozprával ERIK KOLLÁRIK.

Počas tohto roka ste získali zlatú medailu za celospoločenský prínos v sociálnej oblasti, no museli ste sa zároveň popasovať aj s dvoma kolapsmi z prepracovanosti. Ako hodnotíte posledných dvanásť mesiacov vy? Som v kategórii spokojnosti a bol by som rád, keby to tak ostalo aj po iné roky. Nejaké kolapsy sú oproti trápeniam ľudí, ktorým v Modrom z neba plníme sny, bezvýznamné.

Majú ľudia v bezvýchodiskovej situácii niečo spoločné? Pre mňa je neuveriteľné, ako reaguje rodina napríklad na to, že jej zhorel dom a zostala na ulici odkázaná na pomoc. Keď sa ich spýtate, prečo sa objímajú, povedia, že sú šťastní, pretože to mohlo dopadnúť aj tak, že v plameňoch mohla ostať dcéra. U každého je to rovnaké. Všetci sa vo svojom nešťastí snažia nájsť aspoň malý náznak niečoho pozitívneho a to potom hyperbolizujú, aby to pozitívno bolo väčšie ako negatívno. Keby som sa do podobnej bezvýchodiskovej situácie dostal ja, asi by som sa zbláznil. Nechápem, kde na to berú silu. Ja by som to ani zďaleka tak nezvládol. Neviem, či je to prejav slabošstva, ale možné je aj to, že náš organizmus Pán Boh vymyslel tak dokonale, že až keď sa dostaneme do kritickej situácie, začneme čerpať z rezerv, ktoré boli pred nami dovtedy skryté.

Je to veľmi deprimujúce? S akými pocitmi prichádzate z nakrúcania domov? Mnohí z môjho okolia si myslia, že z nakrúcania príbehov nešťastných ľudí sa vraciam v depresiách, ale opak je pravda. Dojíma ma sila, ktorú majú. Hovorím si, že keď oni takto zvládajú svoj ťažký osud, bol by hriech, keby som ja „pindal“ na svoj život, ktorý je zo všetkých stránok oveľa komfortnejší. S partnerkou sa o tom v posteli bavíme niekedy až do štvrtej ráno.

Pre mnohých ste sa stali anjelom spásy. Ako vnímate, že sa takmer všetci rozplačú hneď, ako sa zjavíte v ich dverách? Niektorí tvrdia, že je to trýznenie ľudí. Ono to však tak nie je. Plačú preto, lebo sa im uvoľnia emócie. Celé mesiace žijú v beznádejnej situácii a uvažujú, aké by to bolo, keby som im pomohol. A zrazu stojím v ich dverách. Začnú plakať, ale nie preto, lebo sú slabí, ale preto, lebo boli až príliš dlho silní. Aj samotné prerozprávanie príbehov je často sprevádzané slzami, ale ono to inak ani nejde. Určite sa nechcem stavať do polohy nejakého anjela spasiteľa. Tak sa naozaj necítim, ani sa tým nechcem zaoberať. Je to to isté, ako keď mi frajerka povie zlatko. Nejdem si zmerať, koľko mám karátov. Len sa snažím čo najlepšie robiť svoju prácu, za ktorú dostávam plat. Nemienim sa tváriť, že robím nejakú misiu či posolstvo.

Po tom, čo dievčatko Karinka so svalovou dystrofiou Vilovi vyznalo lásku, on ju pred kamerami so snubným prsteňom požiadal o ruku. Foto: Milan Krupčík

Ľudí žijúcich na hranici biedy je na Slovensku čoraz viac. Podľa akých kritérií selektujete, komu pomôžete?Jedno z hlavných kritérií je, aký majú dotyční ľudia vzťah k Modrému z neba. My nie sme charita ani nadácia, ale televízna relácia. Ak by nás niekto vnímal negatívne, nebudem ho predsa u neho v byte iritovať svojou prítomnosťou.

Stretávate sa aj so situáciou, že rodina pomoc odmietne len preto, že svoje nešťastie nechce medializovať? Stane sa to približne raz za rok. Vtedy sa zoberieme a veľmi slušne ideme preč. V takýchto prípadoch je naša pomoc limitovaná, pretože my máme peniaze, ktoré sú viazané len na odvysielanie príbehu. Pomôžeme im teda aspoň vybavením lekárskych konzultácií, prípadne výmenou okien. Na toto využívam stránku na Facebooku, kde sa vždy nájde niekto ochotný pomôcť.

V Modrom z neba občas upozorníte aj na fakt, že rovnako ako ľudia vedia pomôcť, dokážu aj závidieť... Toto je naozaj zaujímavý extrém slovenskej povahy. Niekedy mám pocit, že si závidíme aj chorobu. Keď sme panej, ktorá sa stará o dcéru s rakovinou, vybavili montovaný dom, mnoho ľudí z jej okolia sa jej otočilo chrbtom. Najprv ju v dedine potľapkávali po ramene s tým, aké to má ťažké, a keď sme jej pomohli, prestali sa s ňou baviť. A to je len jeden z mnohých takýchto prípadov.

A čo vy? Máte sny, ktoré si z nejakého dôvodu nemôžete splniť? O ničom zásadnom nesnívam. Našťastie sa rátam k ľuďom, ktorí si vedia sny plniť. Je to príjemný pocit slobody. Vlastne jeden sen mám. Rád by som v sebe našiel väčšiu disciplínu na to, aby som prestal fajčiť a viac sa hýbal. Otec v mojom veku už začal mať prvé cievne a srdcové problémy a tomu by som sa rád vyhol.

V relácii nezriedka finančne pomáhate aj z vlastných prostriedkov. Nebolo by vhodnejšie robiť to mimo televíznych kamier? Nemuseli by ste čeliť rečiam, že si týmto spôsobom len robíte reklamu. Na to mám jednoduché vysvetlenie. Ľudí v relácii aj na Facebooku pravidelne vyzývam, aby pomohli, a nechcem, aby mi niekto povedal, prečo nepomôžem ja. Ja pomôžem veľmi rád a dávam veľa. Ide mi len o to, aby ma nasledovali. Pre mňa to nie je žiadna reklama. Ja ju nepotrebujem a na kritiku v tomto smere kašlem. Keď sme odvysielali príbeh päťročnej Karinky so svalovou dystrofi ou, ktorú si diváci určite pamätajú ako moju snúbenicu, dal som jej v štúdiu zo svojho peniaze a na Facebook napísal jej účet. V priebehu týždňa na ňom mala šesťtisíc eur. A to je podstatné. K tým, čo finančne pravidelne pomáhajú aj bez medializácie, patrí napríklad Michal David, Rytmus alebo Pavol Habera. U Paľa to bolo veľmi spontánne rozhodnutie. Po minuloročnom vianočnom Modrom z neba mi dal v zákulisí peniaze a prial si, aby som ich rozdelil medzi rodiny, ktoré sme tam vtedy mali. Zároveň ma prosil, aby som nikomu ani im o tom nehovoril. Teraz po roku je už azda premlčaná lehota, tak mi možno odpustí, že som to prezradil.

Nezanedbávate pri povinnostiach vlastnú rodinu?Máte už napríklad nakúpené darčeky?

Tie kupujem na poslednú chvíľu. Do obchodov vyrážam deň pred Štedrým dňom, no zvyčajne už viem za čím. Inak to, bohužiaľ, nejde, stále šesť dní do týždňa pracujem.

Viete už, ako a s kým budete tráviť sviatky? Naše Vianoce majú už niekoľko rokov podobný scenár. Som s mamou, so sestrou, s partnerkou Zuzanou a jej maminou. Dcéra Katka, keď sa s bývalou manželkou navečerajú a rozdajú si darčeky, príde za nami. Nikdy sa však dlho nezdrží, vždy sa vyhovorí, že ide na polnočnú omšu. Veľmi jej však neverím. Podľa mňa ide žúrovať s kamarátmi.

V apríli ste si vystrelili zo svojej partnerky i z celého Slovenska ohlásením zásnub. V reálnom živote ich neplánujete? Vôbec o tom neuvažujeme. To však neznamená, že to vylučujeme. Keď k tomu príde, tak to príde, ale nie je to naša priorita. Počkajte si do apríla.

Po účasti v Modrom z neba sa s ňou nebavia

Vianočné Modré z neba nakrúcali s desaťdňovým predstihom. Okrem dvoch nových príbehov si doň Vilo Rozboril pre veľký úspech opäť pozval aj deväťdesiatročnú pani Rozáliu s dvanásťročným pravnukom Viktorom, ktorého vychováva, pretože jej dcéra i vnučka holdujú alkoholu. Pozvali ju predovšetkým na podnet Vilovej partnerky Zuzany Ťapákovej, ktorá túžila zoznámiť sa s babkou.

Vilo Rozboril s priateľkou Zuzanou Ťapákovou ich vystrojili doma pre pani Rozáliu a jej pravnuka Viktora. Foto: archív V.R.

S Gottom sa nebavila „Pozvali sme si ich k nám domov a spravili si spolu Vianoce so všetkým, čo k tomu patrí,“ prezrádza moderátor, no babička v rokoch bedáka. „Vilko, to je veľmi dobrý človek. On je anjel. Veľmi mi pomohol. Aj tento krížik mi dali a Viktorovi bicykel. Ale ja čo mu dám, keď nemám z čoho. Aspoň sa za neho pomodlím,“ rozpráva a ukazuje na cenný dar na krku. Mrzí ju však, že pre Rozborilovu priazeň a štedrosť Modrého z neba sa s ňou v dedine Lula pri Nitre, odkiaľ pochádza, nerozprávajú. „Závidia mi. Ale to nezávidia, že som bola tridsať rokov bez detí a pomoci,“ poukazuje na krutú realitu.

Keďže relácia sa nakrúca od poobedia do neskorého večera, pani Rozália sa nám ponosuje na veľkú únavu. „Už mi je veľmi dlho. Najradšej by som išla domov. Toto už nie je pre mňa. Musím ešte uvariť aj upratať,“ prezrádza a ďalšie ponuky na rozhovor odmieta. „Už som povedala všetko, som unavená,“ prosí nás v zákulisí, kde účinkujúci čakajú na svoj výstup. Tam nečakane na malý okamih zazrela Karla Gotta. „Videla som ho, keď prechádzal okolo mňa. Ale nebavili sme sa, lebo bol v šatni. Ale to nevadí, ja aj tak mrchavo počujem,“ vysvetľuje.

Najžiadanejší Podľa Rozborila práve hviezdnemu Karlovi Gottovi prispôsobili termín nakrúcania vianočnej časti. „Je to symbol Vianoc a som rád, že sme ho tu mohli mať,“ hovorí a dodáva, že s majstrom mal pôvodne naspievať dueto. „Minulý rok som s Paľom Haberom spieval Daj Boh šťastia tejto zemi, tak som si povedal, že tentoraz zarúbem ešte vyššie a oslovím pána Božského. Dohodli sme sa, že príde, ale spoločnú pieseň sme nahrať nestihli. Azda sa to podarí v priebehu roka, pre mňa by to bol splnený sen.“

Netají sa obdivom ku Gottovi a prezrádza, že slávikovo meno so žiadosťou o stretnutie v listoch fi guruje veľmi často. „Ľuďmi, ktorí by ho chceli stretnúť, by som zaplnil polovicu Incheby.“ Keď sa spýtame, či je ešte niekto žiadanejší ako Karel, chvíľu rozmýšľa a s úsmevom dodá, že je to zrejme on sám. „Ale to asi preto, že tú reláciu moderujem...“


  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].
VIDEO Plus 7 Dní