Béla Bugár: Smer teraz nemá žiadny záujem preverovať pravosť Matovičovej nahrávky Procházku.

Béla Bugár: Zdravý rozum, aký si predstavuje Fico, mať nebudeme

Čo si Béla Bugár predstavuje pod menšinovou samosprávou a prečo si nikdy nesadne na rokovanie s Matovičom, prezradil v rozhovore.

Maďarská i rusínska menšina by mali mať právo samy rozhodovať o tom, ako budú ich menšinové školy fungovať, čo sa bude na nich vyučovať a z akých kníh. Rovnaká nezávislosť od centrálnej vlády v Bratislave by mala fungovať aj v kultúre. Hovorí o tom časť Občianskej vízie 2016, ktorú vypracovala strana Most-Híd.

Jej predseda BÉLA BUGÁR (56) tvrdí, že dokument je predovšetkým o celoslovenských reformách a téma menšinovej samosprávy tvorí iba zlomok. Hovorí aj o problematických rokovaniach o spoločnom pravicovom kandidátovi na bratislavského primátora, kde niektorým stranám prekáža prepojenie Milana Kňažka s Ivanom Kmotríkom. S Bélom Bugárom sa zhovárala EVA MIHOČKOVÁ.

Chcete kultúrnu a školskú samosprávu Maďarov a Rusínov na Slovensku. Nie je to iné slovo pre kultúrnu autonómiu tak, ako ju majú trebárs Švédi vo Fínsku?

Je to len iné slovo a obsahovo je to to isté. Slováci totiž zle vnímajú pojem autonómia. Historicky to pre nich znamená boj za vlastný štát a to nie je náš cieľ. Preto vždy hovorím mojim kolegom z iných politických strán, že strašiť Slovákov autonómiou je zlé. Radšej treba komunikovať obsah a tým je kultúrna a školská samospráva.

My však v rámci našej predstavenej vzdelávacej vízie hovoríme z osemdesiatich percent o zmenách vo fungovaní školského systému na celom území Slovenska a len dvadsať percent návrhov sa týka menšinového školstva a samosprávy.

Čo konkrétne si teda máme predstaviť pod maďarskou samosprávou?

O všetkých menšinových otázkach v oblasti kultúry a školstva by rozhodovali menšiny samostatne. Napríklad by si sami určili, v akom jazyku sa bude viesť pedagogická dokumentácia, aké učebnice sa budú používať, ako rozdelia financie, ktoré od štátu dostanú na žiaka. Sami by rozhodovali, ktorá škola bude zatvorená, pretože už na ňu nie sú peniaze.

Majú deti maďarskej národnosti dnes problém vzdelávať sa vo svojom materinskom jazyku?

Isteže, veď si len spomeňte, aké problémy vznikli pri zapracovaní slovenských geografických názvov do maďarských učebníc. Takýchto problémov je oveľa viac a samospráva by ich vyriešila. Je pravda, že samospráva dnes funguje na komunálnej i župnej úrovni, takže o zriadení škôl rozhodujú obce a vyššie územné celky, ale do obsahových vecí vzdelávania už zasahovať nemôžu.

Prečo by si napríklad Zväz maďarských pedagógov na Slovensku nemohol určiť, že budú vyučovať slovenčinu ako druhý jazyk? Dušan Čaplovič povedal, že chceme vyučovať slovenčinu ako cudzí jazyk, fajn, ale metóda je dôležitá, nie pomenovanie.

Nový minister školstva Pellegrini vyhlásil, že on si vôbec nevie predstaviť, že by sa slovenčina vyučovala ako cudzí jazyk. Prečo je to pre vás dôležité?

Predstavte si maďarské dieťa, ktoré žije na dedine, kde nikto v okolí nerozpráva po slovensky. Keď v šiestich rokoch nastúpi do školy s vyučovacím jazykom maďarským, tak slovenčina je preň úplne cudzí jazyk, či sa vám to páči, alebo nie. A slovenčina sa na týchto školách vyučuje od prvých dní metódou materinského jazyka, takže deti sa hneď učia básničky, pravopis a gramatiku. To predpokladá, že školáci už po slovensky hovoria, čo však nie je pravda.

Minister by zrejme namietal, že o to viac by sa maďarskí rodičia mali snažiť, aby dieťa malo nejaký kontakt so slovenčinou ešte skôr, ako nastúpi do školy.

Ja by som očakával trochu viac pochopenia pre rodičov a deti, ktorí žijú v čisto maďarskom prostredí a majú záujem slovenčinu sa naučiť v škole. Už tri týždne sa snažím o prijatie u pána ministra Pellegriniho a zatiaľ to vyzerá tak, že možno o dva týždne. Som poslanec Národnej rady a nie som schopný sa k nemu dostať.

Pevne verím, že mi dá za pravdu, že menšiny obohacujú štát svojou kultúrou, zvykmi, jazykom a zaslúžia si ochranu. Škola má umožňovať naučiť sa vedomosti a nielen jeden jazyk. Už Komenský hovoril, že najlepšie a najrýchlejšie sa učíte v materinskom jazyku.

Čo všetko s ním chcete riešiť?

Viac vecí. Napríklad, prečo musí byť všetka pedagogická dokumentácia na menšinových školách dvojjazyčne. Veď sú vnútorné dokumenty pre potreby triedy, ktoré skutočne nikoho nemusia zaujímať. Taktiež plánované rušenie málotriedok od jesene 2015, čo je celoslovenský problém.

Zmizne viac ako dvesto slovenských a takmer sto maďarských základných škôl. Pre menšie obce to bude veľké ochudobnenie, pretože to bude ďalší impulz na vymieranie obcí, odliv mladých ľudí.

Štát nemá peniaze, aby financoval neefektívne triedy, kde je menej ako jedenásť žiakov.

V poriadku, ale my tvrdíme, že z peňazí, ktoré sa ušetria, by štát mal financovať školské autobusy.

Prečo ste otázku maďarskej samosprávy neriešili, keď ste boli vo vláde a mali ste oveľa väčšie šance na úspech?

Je to súčasť našej Občianskej vízie 2016. Nie je to volebný program, iba predstava, ako by sme chceli na Slovensku žiť, aby každý, kto sa s nami dá do spolku, vedel, čo od nás môže očakávať.

Cítite sa komfortnejšie v koalícii Sieť, Most-Híd, SDKÚ ako v kombinácii s KDH, SaS a NOVA?

V rokovaniach išlo o osobu kandidáta na primátora. KDH presadzovalo Kňažka, SaS povedala, že v žiadnom prípade, a NOVA vyčkávala. To boli hlavné problémy, ktoré to celé znemožnili.

Fico vyhlásil, že po parlamentných voľbách určite vznikne koaličná vláda a bude otázne, či pravicové strany budú mať zdravý rozum. Budete ho mať?

Ak si Fico pod tým zdravým rozumom predstavuje, že niektoré pravicové strany pôjdu so Smerom do vlády, tak Most-Híd takýto zdravý rozum mať určite nebude.

Celý rozhovor nájdete v aktuálnom vydaní týždenníka Plus 7 DNÍ

  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].