Robert Fico: Premiér nepožiada riaditeľa SIS, aby zbavil mlčanlivosti príslušníkov, ktorí pracovali na spise Gorila.

Bude Fico prezidentom? Prečo blahoželal Mečiarovi?

Som veľmi rád, že Slovensko nemusí chodiť po Európe a pýtať peniaze zo záchranných fondov, hovorí Robert Fico

Stále odmieta potvrdiť, alebo vylúčiť, či sa bude v roku 2014 uchádzať o post hlavy štátu. Prezidentské právomoci by však posilnil, aj keď jedným dychom dodáva, že politicky to bude priechodné až o päť - desať rokov. ROBERT FICO (48) je predsedom vlády a strany Smer-sociálna demokracia. Zhovárala sa s ním EVA MIHOČKOVÁ.

Nedozrel po dvadsiatich rokoch čas na vypracovanie novej Ústavy? Túto myšlienku prezentujú tí, ktorí Ústavu nepodporili a majú ťažké svedomie. V januári 1993 málo ľudí verilo, že Slovensko ako samostatný štát môže prežiť. Aj preto viacero politikov nepodporilo ani Ústavu ani Deklaráciu o zvrchovanosti. Som presvedčený, že neexistuje žiadny dôvod na napísanie tohto základného zákona štátu nanovo. Môžeme sa baviť o tom, či doba neprináša situácie, ktoré by bolo vhodné inak ústavnoprávne upraviť, ale novú Ústavu nepotrebujeme.

Bolo by vhodné inak upraviť napríklad kompetencie prezidenta? Za ich posilnenie sa vyslovil predseda parlamentu Pavol Paška, váš poslanec Mojmír Mamojka dokonca tvrdí, že prezident by mal byť akousi druhou komorou parlamentu. Váš názor je aký? Na Slovensku existuje určitá nevyváženosť medzi spôsobom voľby prezidenta a jeho právomocami. Iné je, keď prezidenta volí parlament. Vtedy je jeho postavenie aj v zahraničí veľmi slabé. Ak je však volený priamo, zväčša má aj väčšie právomoci. Ja však tento problém vnímam ako zástupný, teoretický a vôbec ma nevzrušuje.

Aj vy sám ste v apríli 2009 vyhlásili, že treba posilniť postavenie prezidenta, keďže máme priamu voľbu a to by ho malo robiť podstatne silnejším. Stále si za tým stojíte?Áno, myslím si, že priamo volený prezident by mal byť silnejší, ale nemyslím si, že dnes je na Slovensku doba, kedy treba túto dilemu riešiť. To ešte pár rokov bude trvať.

Kedy príde tá doba? Každý problém, ktorý vyžaduje ústavnoprávne riešenie, potrebuje dozrieť. Pozrite sa, ako dlho trvalo, kým sme sa dopracovali k zmene imunity poslancov Národnej rady.

Na zrušenie imunity doteraz nebola politická vôľa. To isté sa týka aj tohto problému. Ak niekto chce meniť postavenie prezidenta, potrebuje ústavnú väčšinu a tou dnes nikto nedisponuje. Domnievam sa, že takáto dohoda je v tejto chvíli prakticky nemožná. Preto opakujem, ako právnik sa domnievam, že prezident by mal byť silnejší, ale ako politik hovorím, že táto téma je najbližších päť až desať rokov neriešiteľná.

Smer má jedinečnú šancu ústavnú väčšinu získať, stačilo by vám dohodnúť sa s jednou parlamentnou stranou, čo by nemusel byť až taký problém, nie? Pri prijímaní takýchto zásadných zmien je veľmi dôležité získať širšiu podporu ako len ústavnú väčšinu. Bola by chyba, keby sme takýto zásah do Ústavy urobili iba deväťdesiatimidvoma - troma poslancami. Vyžaduje si to široký súhlas stodvadsiatich - stotridsiatich hlasov. Skôr ako o päť až desať rokov sa to nepodarí.

Prečo si to myslíte? Lebo som dvadsať rokov v politike.

Diskutovali ste o tom už s niektorými stranami? Som dvadsať rokov v politike a viem, ako vznikajú dohody, ústavné i obyčajné zákony. S ostatnými stranami som o tejto téme ešte nediskutoval, pretože je to úplne zbytočné.

Nie je to skôr o tom, že sa obávate, že by vás automaticky obvinili, že si vytvárate pôdu pre vlastné pôsobenie v kresle prezidenta? Niekto potvrdil, že idem kandidovať za prezidenta? (úsmev) Myslím si, že keď treba niečo urobiť, tak musíme ísť do toho aj za cenu, že niekto za tým hľadá skryté úmysly. Ale stále opakujem, že na túto zmenu ešte nedozrel čas. Tak, ako na Slovensku ešte nie je doba na zavedenie homosexuálnych partnerstiev, tak nie je ani doba na posilnenie právomocí prezidenta.

Viete si predstaviť, že by to posilnenie vyzeralo napríklad tak, že prezident by bol akousi druhou komorou parlamentu? Takto ďaleko by som asi nešiel, ale napríklad by nám veľmi pomohlo, keby generálneho prokurátora priamo menoval prezident. Taktiež by prezident mohol mať právo veta aj pri ústavných zákonoch, nielen pri obyčajných normách. Posilniť jeho postavenie by mohlo byť vhodné aj v oblastiach, kde sa veľmi komplikovane volia kandidáti v parlamente. Tam by prezident mohol robiť silné nominácie a nadstranícky vyberať ľudí. V personálnej oblasti pri výbere niektorých funkcionárov by prezident mohol konať priamo, pretože má od ľudí veľmi silný mandát.

Viete o tom, že na internete sa už uzatvárajú stávky, či oznámite svoju prezidentskú kandidatúru? Dnes som zaťažený takým obrovským množstvom tém, ktoré sa týkajú najmä ozdravovania verejných financií, že mi ani nenapadne rozmýšľať nad tým, čo bude v roku 2014. Myslím to úplne vážne. Naša najdôležitejšia úloha je, aby Slovensko nevypadlo z eurozóny, pretože niektoré krajiny budú mať tento problém. Musíme zabezpečiť, aby Slovensko nechodilo po Európe s klobúkom a pýtalo peniaze ako Grécko, Španielsko, či iná krajina. Toto všetko sú pre mňa priority. Prezidentská kandidatúra nie je momentálne témou, ktorou by som sa zaoberal a bude trvať ešte dlho, kým sa k tomu dostanem.

Kde potom vznikli všetky tie reči o vašej kandidatúre, ktoré už vyskakujú z každého kúta?Nebudem robiť žiadne kategorické vyhlásenia, aké počúvame od niektorých prezidentských kandidátov, či áno alebo nie. Som predsedom vlády, mám primerané postavenie, silné právomoci a mieru zodpovednosti. Jediné, čo ma zaujíma, je dobre plniť svoju aktuálnu funkciu.

Nevylučujete teda, že sa pohrávate s touto myšlienkou? Viete, odpoveď na otázky tohto typu sa ľahko prenesú do konkrétneho konštatovania. Môžem vám len potvrdiť, že ambíciou politika by malo byť aj uchádzanie sa o takúto pozíciou. Je to určite ocenenie jeho práce, keďže ho volí verejnosť. V tomto okamihu však som a chcem byť predsedom vlády, pretože Slovensko čaká ešte ťažká cesta.

Váš prechod z náročnej exekutívy do prezidentského úradu by bol logický, keďže ste sa už dávnejšie vyjadrili, že v roku 2014 už nebudete v politike. Povedal som to, pretože mali byť voľby v roku 2010 a potom až v roku 2014, ale dopadlo to všetko úplne inak, ako sme si mysleli. Predčasné voľby v roku 2012 všetko posunuli.

Vy dlhodobo naznačujete svoj odchod z politiky. A vy sa mi čudujete?

Iste, tvrdíte, že ste unavený, preto by bolo logické, keby ste odišli do prezidentského paláca. Je mylné sa domnievať, že prezident zastáva nejakú kabinentú funkciu, kde keď nechce, tak nič nerobí. Je to veľmi náročný post a prechod z jednej funkcie do druhej by bol spojený s obrovským množstvom energie. Zbytočne sa venujeme tejto téme, pretože opakujem, dnes som a chcem byť predsedom vlády. Vyhlásenia o tom, že nikdy nebudem kandidovať, alebo že určite budem kandidovať, robiť nebudem. Ak to niekto takto povedal, tak mu neverím ani pol slova.

Kedy Smer predstaví svojho kandidáta? Vhodné obdobie je koniec roku 2013.

V decembri 2011 ste vyhlásili, že prezidentského kandidáta predstavíte už po parlamentných voľbách, pretože ak chce byť niekto úspešný, musí kandidatúru oznámiť rok a pol až dva roky pred voľbou a tvrdo na nej pracovať. Pokiaľ budeme mať známu tvár, tak stačí ju predstaviť koncom budúceho roka. Ak by sme sa rozhodli pre kandidáta, ktorý nebude dostatočne známy, tak bude potrebovať väčší časový priestor. Určite by bolo nesprávne, keby sme kandidáta oznámili bezprostredne pred prezidentskými voľbami a začiatkom kampane. Nevylučujem však, že konkrétne meno môže padnúť aj začiatkom budúceho roka, povedzme v januári.

Máte predstavu, kto by to mal byť? Určite mám v hlave predstavu o tom, kto by to mal byť.

Bude to niekto zo Smeru?To sú špekulácie. Bude to človek, ktorý má silné ľavicové zmýšľanie, to ma zaujíma.

Pestujete si v Smere náhradníka na post predsedu strany? Áno, v pozadí môjho rozmýšľania je táto téma dosť intenzívna. Bohužiaľ, niektorí politici na Slovensku si mysleli, že sú nenahraditeľní a dopadli veľmi zle. Sú straumatizovaní a nevedia, čo so sebou. Ja presne viem, že táto práca jedného dňa skončí a musím mať dostatok síl a možností, aby som na druhý deň začal robiť niečo iné. Moje úvahy, čo ďalej so stranou, sú veľmi aktuálne. Pravdepodobne, okrem pána Mečiara, som najdlhšie slúžiaci predseda strany od roku 1999. Opotrebovanie nielen vo vzťahu k verejnosti ale aj vo vzťahu k straníckym štruktúram je pochopiteľné. Preto by bolo nezmyslom, keby som tvrdil, že to budem robiť ešte veľmi dlho.

Ako dlho ešte budete predsedom strany? To záleží od verejnosti.

Poučili ste sa v niečom na príbehu Mečiara a Dzurindu, ktorí nevedeli, kedy sami odísť a skončili v politike pomerne neslávne? Na tom sa nebolo treba učiť, tento inštinkt mám v sebe od začiatku.

Mohol by vás nahradiť Robert Kaliňák? Ak si všimnete stranu Smer - sociálna demokracia, je to asi jediná strana, kde sa predseda nemusí obzerať, či mu podpredseda nepichne nôž do chrbta. Sme partia, kde má každý presne stanovené svoje miesto a kompetencie. Všetkých podpredsedov strany vnímam ako mimoriadne rovnocenných hráčov. Preto ten okruh je pomerne široký.

Cítite sa opotrebovaný? Človek je v politike opotrebovaný, keď ho už verejnosť nechce a keď sám cíti, že už nemá čo ponúknuť. Ja sa domnievam, že ešte môžem ponúknuť Slovensku významnú stabilitu, čo potrebuje viac ako inokedy. Ale určite, keď hrám futbal, už nedokážem bežať za loptou tak rýchlo, ako keď som mal dvadsať.

Svetové ekonomické fórum zverejnilo rebríček konkurencieschopnosti krajín. Slovensko skončilo na 71. mieste, v EÚ sú pod nami len Rumunsko a Grécko. Necítite aj vy čiastočnú zodpovednosť, keďže od roku 2006 ste krajinu spravovali prevažne vy?Predovšetkým sa treba pozrieť na skutočnosť, podklady pre tento rebríček sa zbierali začiatkom roku 2012 a hodnotili sa údaje za rok 2011. Zlé hodnotenie Slovenska vyplýva najmä z politickej nestability počas vlády Ivety Radičovej. Takže sa obraciate na zlú adresu. Uznávam, že sú oblasti, kde musíme zabrať, najmä čo sa týka administratívnej záťaže pre podnikateľov. Určite sa im podniká lepšie, keď cítia dobrú vykonateľnosť práva. Bude veľmi dôležité, aby sme toto volebné obdobie fungovali bez škandálov, ktorých bolo pomerne veľa, vo všetkých vládach.

Autori ako najdôležitejší negatívny faktor neuvádzajú politickú nestabilitu, ale nízku efektívnosť verejnej správy a slabú vymožiteľnosť práva. To sú dlhodobé problémy, ktoré nevznikli počas vlády Ivety Radičovej. Nepochybujem o tom, iba hovorím, že ten prieskum hodnotil obdobie vlády Ivety Radičovej. Tie problémy tu však boli už dávno pred ňou. Ja ich nespochybňujem. Ak niekto očakáva zázraky, že v priebehu jedného - dvoch rokov sa zmení miera vykonateľnosti práva, tak sa veľmi mýli. Aj preto sme nedali na post ministra spravodlivosti straníckeho kandidáta, ale profesionála. Minister Tomáš Borec sa celkom dobre posúva, vniesol pokoj do rezortu, ktorý už nie je tak politicky rozdelený ako v minulosti a jeho návrhy sú absolútne nadstranícke.

Mimoriadnu polarizáciu do justície vnáša najmä osoba Štefana Harabina, na ktorého poukazujú aj mnohí zahraniční experti a sudcovia. Vy v jeho osobe nevidíte problém? Za vlády Mikuláša Dzurindu vznikla Súdna rada a mechanizmus voľby predsedu Najvyššieho súdu, vďaka ktorému sa do svojej dnešnej funkcie dostal aj Štefan Harabin. Je legitímne a ústavne zvolený predseda Najvyššieho súdu SR na základe pravidiel, ktoré zaviedla vláda Mikuláša Dzurindu. To je všetko, čo vám k tomu môžem povedať. Predseda Najvyššieho súdu nebol zvolený v parlamente, nenesiem žiadnu politickú zodpovednosť.

Práve jeho zvolenie je spochybňované, keďže sudcovskú funkciu mal pozastavenú a za predsedu Najvyššieho súdu išiel rovno z ministerského kresla.To skonštatoval aj holandský sudca Werner Köster, ktorý vypracovával správu o stave slovenskej justície. Čo vie holandský sudca o slovenskom práve? Toľko, čo my vieme o holandskom práve. Štefan Harabin je legitímne zvolený predseda Najvyššieho súdu, nič viac, nič menej.

Nevidíte problém v tom, že z ministerskej stoličky išiel rovno do sudcovského taláru? Je to legitímne zvolený predseda Najvyššieho súdu. Súdnictvu nedôveruje sedemdesiat percent obyvateľov Slovenska. Nie je to čiastočne aj Harabinova zodpovednosť, keďže je dlhodobo najvplyvnejšou osobou v slovenskej justícii? Ak máte nejaké otázky na justíciu, máte tu ministra spravodlivosti a predsedu Najvyššieho súdu SR.

Pán Harabin momentálne v čase tvrdých rozpočtových škrtov žiada od verejnoprávnej RTVS štyristo miliónov eur ako odškodné za jednu vetu v reportáži. Je to adekvátne? Najlepšie na svete viete aj vy, že je to úplný nezmysel, pokiaľ ide o žiadanú sumu aj všetko ostatné, ktoré sa tohto týka. Takže nechápem, prečo ma s tým zaťažujete. Každý na Slovensku má právo sa súdiť. Môže to urobiť, prezident, predseda vlády aj predseda Najvyššieho súdu. Každý môže mať nejaký nárok a rozhodnúť o ňom musí súd. Nemám dôvod komentovať predsedu Najvyššieho súdu SR a jeho správanie sa. Ak sa pozrieme do iných demokratických krajín, nie je možné, aby sa niekto tak dehonestujúco vyjadroval na adresu predsedu Najvyššieho súdu. Ja som predseda vlády a s predsedom Najvyššieho súdu nemám nič spoločné, nemám dôvod ho komentovať.

Autor spisu Gorila potvrdil, že ešte stále nebol zbavený mlčanlivosti a nemôže vo veci vypovedať. Nemienite apelovať na riaditeľa SIS, aby tak urobil a umožnil vyšetrovanie? Nebudem zasahovať do vyšetrovania. Orgány činné v tejto veci konajú. Vyšetrovacieho tímu, ktorý postavil ešte pán Lipšic, sme sa nijako nedotkli, má plnú podporu a podmienky na prácu. Čakám na jeho výsledky a do ich práce nemienim nijako zasahovať.

Toto nie je o zasahovaní. SIS spadá pod vás a bolo by normálne, keby ste vyzvali riaditeľa tajnej služby, aby zbavil príslušníkov SIS mlčanlivosti.Do práce orgánov činných v trestnom konaní nebudem zasahovať a nebudem nikoho na nič navádzať.

Považujete za dôležité, aby príslušníci SIS boli zbavení mlčanlivosti a vypovedali? To sa musíte spýtať priamo ľudí vo vyšetrovacom tíme. Nepoznám vyšetrovací spis, neviem, ako sú ďaleko vo vyšetrovaní.

Gorila je asi najväčšia politicko – spoločenská kauza od roku 1989, preto sa na ňu pýtam aj vás a verejnosť to zaujíma.Politizácia tejto kauze určite nepomôže, nechajme pokojne pracovať vyšetrovateľov a prokurátorov.

Hovorili ste s riaditeľom SIS Jánom Valkom o jeho prístupe ku Gorile, keď ste sa rozhodli ho navrhnúť do funkcie? Samozrejme, že nie. Do toho ma nič nie je ako predsedu vlády.

Keď ste sa rozhodovali, koho navrhnete na čelo SIS, tak vás nezaujímalo, ako sa postaví k tak vážnej kauze? Riaditeľ SIS má presne stanovené svoje práva a povinnosti v zákone. Jediné, čo ma zaujíma je, aby si SIS plnila všetky zákonné povinnosti. Je dôležité, aby už nikdy nedošlo k zneužívaniu právomocí, ktoré tajná služba má.

Gorila poukázala na prepojenie vysokej politiky a vplyvných podnikateľov. Časť toho spisu je zrejme pravdivá, časť je vymyslená, verejnosť je z toho zmätená. Poviete vy, ako naozaj funguje vzťah politikov a podnikateľov? Politika a podnikateľský sektor boli vždy prepojené a budú aj v budúcnosti. Vo všeobecnosti existujú dva modely. V USA to funguje tak, že keď prispejete prezidentovi na prevolebnú kampaň, tak z vás urobí veľvyslanca. Na Slovensku by to asi nešlo. U nás dostávajú politické strany peniaze od štátu za výsledky vo voľbách, ktoré im vystačia na existenciu. Ak nejaký podnikateľ dá strane čierne peniaze, je to problém, s tým súhlasím. Ale bežná komunikácia s podnikateľmi je úplne normálna. Ja sa denne stretnem aj s piatimi. Dnes to boli vysokí predstavitelia EDF, predtým Siemensu, bankári...

Stretávate sa aj s tým, že by sa vás snažili motivovať k tomu, aby sa uprednostnila konkrétna firma pri nejakej zákazke? To sa ako dá, keď máme verejné obstarávanie?

Na Slovensku to nie je nič výnimočné. Myslíte si?Nechcem sa k tomu vyjadrovať, ale môžem povedať, že ja osobne som nikdy neorganizoval žiadne verejné obstarávanie.

Nestretli ste sa nikdy s takýmto lobingom zo strany vplyvných podnikateľov? Lobing je úplne normálna vec. Ak idete na recepciu a stretnete sa s podnikateľmi, tak je jasné, že vám povedia, čo by chceli.

Korupcia tak, ako je popísaná v Gorile, je úplná fikcia? Na Slovensku to tak nefunguje?Pokiaľ by vyšetrovatelia Gorily preukázali, že pri privatizácii SPP niekto vzal províziu a ja si myslím, že vzal, ale nemám na to dôkazy, alebo by preukázali, že v minulosti za vlády Mikuláša Dzurindu boli kupovaní poslanci, tak by som ich navrhol na štátne vyznamenanie. Budem im držať palce!

Keď ste v roku 2006 prvýkrát prišli do Európskej rady, tvárili ste sa rozmrzeno a vyhlásili ste, že tam všetci iba plytvajú časom na prázdne reči. Dnes ste zmenili názor? V roku 2006 bola obrovská konjunktúra a na Európskych radách sa riešili zbytočnosti. Dnes sa nachádzame v najhoršej kríze od tridsiatych rokov minulého storočia a európski lídri naozaj musia riešiť vážne veci. Charakter a obsah tých rokovaní je o tisíc percent iný.

Sú európske rozhodnutia viac politické alebo odborné? Rozhodnutia Európskej rady sú predovšetkým politické, pričom sa vždy zohľadňujú aj odborné podklady.

Je aj rozhodnutie o udržiavaní eurozóny pri živote viac politické ako odborné? Udržiavanie eurozóny je jediná šanca pre celú Európu, takže to nie je len politické rozhodnutie, je to otázka prežitia nášho priestoru. Pre záchranu eura musíme urobiť všetko.

Je nejaký bod zlomu, kedy už nebude mať zmysel investovať viac peňazí a energie do udržania eurozóny? Takýto bod zlomu nevidím a dúfam, že ani nikdy nenastane. Je však možné, že niektoré krajiny budú musieť eurozónu opustiť, lebo nebudú schopné držať krok v konsolidácii a dodržiavaní pravidiel. Slovenská vláda je za výrazné sprísnenie podmienok členstva v eurózne, vrátane sankcií. Som veľmi rád, že Slovensko nemusí chodiť ako žobrák po Európe a pýtať peniaze zo záchranných fondov.

Podľa vás Grécko alebo Španielsko opustia eurozónu? Nemožno o každom dieťati povedať, že je nepolepšiteľné, takže neviem. Môže sa stať čokoľvek. Vidíte, ako nám kedysi dávali za príklad Slovinsko a dnes má obrovské problémy. Prekvapení môže byť veľmi veľa. Za Slovensko môžem povedať, že verejné financie máme v poriadku, ale sme iba na polceste, pretože tento trend musíme držať ešte minimálne dva roky.

Aký scenár vývoja predpokladáte po prípadnom rozpade eurozóny? Nehovoril by som o rozpade ale skôr o zúžení eurozóny. Momentálne robíme všetko pre to, aby sa to nestalo. Ak si krajiny s národnou menou myslia, že majú vyhraté, keďže neplatia eurom, tak sa veľmi mýlia. Pád eura by znamenal obrovskú devalváciu každej meny, či už českej koruny alebo poľského zlotého. V prípade rozpadu eurozóny sa hovorí o následnom vzniku elitného klubu krajín s eurom... Nie, všetko bude záležať od toho, ako kto bude plniť prísnejšie kritériá eurozóny. Kto to dokáže, bude vo vnútri. Kto nie, pôjde von. Preto by som nehovoril o odtrhávaní štátov, skôr očakávam, že krajiny si vytvoria prísnejšie podmienky spolužitia.

Splní Slovensko prísnejšie kritériá? Plníme tie najprísnejšie kritériá, z hľadiska fiškálnej disciplíny robíme maximum. Garantujem vám, že na budúci rok budeme mať deficit nižší ako tri percentá. Kto je dnes pre vás primeraným opozičným partnerom do diskusie? Priznám sa, že ma neteší situácia opozície. Keď sa v pravici prirodzene nevyvíja líder, pričom nehovorím len o osobe ale aj o politickom subjekte, tak celá pozornosť verejnosti sa sústreďuje na vládu a premiéra, čo môže viesť aj k veľkej polarizácii názorov na vládu. Preto by som privítal, keby sa na pravo postupne vyprofiloval silný líder, pretože verejnosť musí mať aj možnosť výberu. Momentálne je tu veľká nerovnováha, čo nie je dobré pre slovenský politický systém.

Je pravda, že medzi bývalými premiérmi panuje určitý nepísaný rešpekt? Asi áno, ak si zoberiem náš vzájomný vzťah s Vladimírom Mečiarom a Mikulášom Dzurindom, tak je tam miera rešpektu.

Vo vzťahu k Ivete Radičovej to neplatí? Pani Radičová bola vo funkcii dvadsať mesiacov. Ja hovorím o predsedoch vlád, ktorí pôsobili dlhšie obdobie. Nespomenul som ani pána Čarnogurského, či Moravčíka.

Nedávno ste blahoželali k sedemdesiatke Vladimírovi Mečiarovi.Bolo to z úcty, osobných sympatií alebo zo slušnosti? Bol to môj koaličný partner, zažili sme aj ťažké časy, mali sme množstvo osobných rozhovorov... ľudsky som to považoval za správne.

Budete takto blahoželať aj Jánovi Slotovi? Neviem, či pán Slota má najbližšie nejaké významné jubileum, ale sedemdesiatka pána Mečiara bola dostatočne významná udalosť, ktorú si všimli aj médiá. Keď mal Mikuláš Dzurinda päťdesiatku, tak som mu bol normálne osobne zablahoželať.


  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].
VIDEO Plus 7 Dní