Miroslav Lajčák: Každú prácu mi vždy niekto ponúkol.

Bude Miroslav Lajčák kandidovať na prezidenta?

Životnosť ministra je nepredvídateľná, priznáva Miroslav Lajčák a nevylučuje, že na budúci rok môže vo funkcii skončiť.

Obvinenie Daniela Lipšica, že je lokajom vplyvného zbrojárskeho podnikateľa Miroslava Výboha, ho pobúrilo.

Priznáva síce, že sa pozná so všetkými vplyvnými ľuďmi slovenského biznisu, s Petrom Korbačkom z J&T sú dokonca priatelia zo študentských čias, ale vylučuje, že by na neho mali akýkoľvek vplyv.

V rozhovore prvýkrát otvorene hovorí o svojej možnej kandidatúre na čelo OSN, do vedenia Európskej komisie a na prezidenta republiky. MIROSLAV LAJČÁK (50) je minister zahraničných vecí a európskych záležitostí. Zhovárala sa s ním EVA MIHOČKOVÁ.

Máte veľa priateľov v kruhoch vplyvných podnikateľov a finančných žralokov?

So slovom priateľ narábam opatrne. Za priateľov považujem ľudí, s ktorými som vyrastal, čosi sme spolu preskákali a poznáme sa dlhé roky. Tieto vzťahy nie sú založené na žiadnej funkcii ani postavení.

Máte teda v týchto kruhoch veľa známych?

Vzhľadom na môj vek a postavenie poznám asi všetkých vplyvných ľudí na Slovensku, či už v politike, alebo v biznise, kultúre, či športe. Bolo by čudné, keby som ich nepoznal, keďže moja práca si vyžaduje veľa spoločenských kontaktov, a tak sa prirodzene s týmito ľuďmi stretávam.

Daniel Lipšic vás označil za lokaja vplyvného podnikateľa Miroslava Výboha. Aký je váš vzťah k nemu?

S Miroslavom Výbohom mám taký istý vzťah ako so stovkami iných ľudí. Je to významný podnikateľ a predovšetkým honorárny konzul. Komunikujem so všetkými honorárnymi konzulmi na Slovensku a bol by som zlý minister zahraničných vecí, keby to tak nebolo.

Je váš vzťah nejako nadštandardný?

Určite nie. Neviem si vysvetliť, prečo Daniel Lipšic toto vypustil z úst, bol som z toho dosť šokovaný. Zrejme je to len smiešna snaha zatiahnuť ma do žabomyších vojen na politickej scéne. Venujem sa diplomacii, väčšinu svojej kariéry som strávil v zahraničí. Nikto súdny predsa nemôže veriť tomu, že moje pozície na Balkáne alebo v Bruseli mi zaplatil nejaký slovenský podnikateľ.

Na domácej pôde som sa nikdy nezúčastnil na žiadnej predvolebnej kampani, neusiloval som sa o žiadnu volenú funkciu, nepotreboval som, aby mi niekto platil prieskumy verejnej mienky alebo bilbordy, a nič také neplánujem ani v budúcnosti.

Naozaj neplánujete?

Naozaj nie. Nikomu nič nedlhujem a nič nemusím splácať, to je holý fakt, ktorý len podčiarkuje absurdnosť Lipšicovho obvinenia. Keď som ho vtedy v parlamente počúval, tak som si spomenul na slová Eleanor Rooseveltovej: Ľudia veľkí duchom diskutujú o ideách, priemerní o udalostiach a malí o iných ľuďoch.

Možno to obvinenie súvisí s tým, že ste ako minister vrátili honorárnym konzulom špeciálne značky na autá, vďaka ktorým ich policajti nezastavujú a nepokutujú. Sú to všetko vplyvní podnikatelia, okrem Výboha aj Zoroslav Kollár alebo Alexander Rozin. Nevyšli ste im týmto neprimerane v ústrety?

Som kariérny diplomat a veľmi si zakladám na svojej profesionalite. V živote som neurobil žiadne rozhodnutie, ktoré by ma mohlo v tomto smere spochybniť. Do toho ma nikdy nikto nedotlačí. Medzinárodná prax je taká, že sú krajiny, kde honorárni konzuli majú špeciálne značky a sú také, kde ich nemajú.

Nie je to tak, že väčšina krajín im špeciálne značky nedáva?

Honorárnych konzulov je na Slovensku asi päťdesiat, sú to slovenskí občania, ktorých si cudzie krajiny vybrali, aby ich tu zastupovali. My ich preskúmame z hľadiska bezúhonnosti a udelí me súhlas. Zahraničné vlády si, prirodzene, vyberajú vplyvných a bohatých podnikateľov, pretože funkcia honorárneho konzula nie je platená a výdavky si platí konzul z vlastného vrecka. Mimochodom, sú to osobnosti, ktoré dávajú prácu tisíckam ľudí na Slovensku. Udeliť im špeciálne značky na autá je úplne v súlade s medzinárodnou praxou, nijakým spôsobom to nemení rozsah ich výsad a nezískavajú väčšiu imunitu ani privilégiá.

Prax je však taká, že policajti si ich vďaka značkám mýlia s veľvyslancami a nepokutujú ich, aj keď by mali.

To, čo robia policajti, musíte riešiť s ministrom vnútra, nie so mnou. Ich výsady sú jasne dané Viedenským dohovorom a žiadne značky im nemôžu nič pridať alebo ubrať. Imunita honorárnych konzulov je minimálna a na rozdiel od veľvyslancov je úzko obmedzená len na výkon funkcie.

Predchádzajúce vedenie ministerstva zahraničných vecí im radšej špeciálne značky vzalo s tým, že väčšina krajín EÚ im ich aj tak nevydáva.

Čo je to väčšina alebo menšina? Na Slovensku honorárni konzuli vždy tieto značky mali a ja to vnímam ako potvrdenie, že patria k určitému stavu. Nič viac a nič menej. Byť honorárnym konzulom zasa nie je až taká bezvýznamosť. Veď si ich vybrala cudzia krajina, aby ju reprezentovali na našom území. Špeciálna značka na aute to len demonštruje, ale nedáva nikomu žiadne práva navyše. Honorárni konzuli ma po nástupe do funkcie oslovili, aby som im značky vrátil a ja som nevidel dôvod, prečo nie.

Kto konkrétne vás oslovil?

Pravidelne sa stretávam s klubom honorárnych konzulov. Dvakrát ročne máme večeru a tam mi to predniesli ako kolektívnu prosbu. Nehnevajte sa, ale odvolávať sa na rozhodnutie bývalého vedenia ministerstva a predkladať mi to ako referenciu považujem za nenáležité. Viem, čo tu zanechali a ako dlho som to dával do poriadku.

Nebolo by najlepšie, keby ste to vyriešili s ministrom vnútra, aby dal policajtom jasné inštrukcie, že špeciálne značky honorárnych konzulov neznamenajú, že majú priestupkovú alebo dokonca trestnú imunitu?

Postavenie honorárnych konzulov je v medzinárodných dokumentoch definované už pol storočia a značky na tom nič nemenia.

Hovorí sa ešte o vašom blízkom vzťahu s Petrom Korbačkom z J&T. Vraj dočasne bývate v byte, ktorý mu patrí.

Čo sa týka vzťahu s Petrom Korbačkom, tak platí to, čo som hovoril na začiatku, a v jeho byte nebývam.

A máte priateľský vzťah?

Áno, poznáme sa od jeho študentských čias.

Stretávate sa aj v súkromí, priateľsky?

Áno, sme priatelia. A vari spáchal nejaký trestný čin? Pretože nechápem, prečo sa na to pýtate.

Pretože hovoríme o povahe vašich vzťahov s vplyvnými podnikateľmi. Ani Miroslav Výboh nespáchal žiadny trestný čin a iritovalo vás, keď vás s ním spojil Daniel Lipšic.

Neiritovalo ma, že ma s ním spojil, ale to, že ma označil za niečieho lokaja. Je pritom úplne jedno, aké meno by uviedol. To si vyprosím, nikomu nie som zaviazaný a robím si svoju prácu. Nikto ma nefinancuje, žijem zo svojho platu.

Nezvažovali ste podať na Lipšica žalobu?

Nie, pretože by som sa iba nechal zatiahnuť do týchto žabomyších vojen a ja chcem zostať nad vecou.

Pripúšťate, že na budúci rok budeme svedkami zmeny na poste ministra zahraničných vecí?

V pozícii ministra nikdy neviete, aká je vaša životnosť. Nič sa nedá vylúčiť. To neznamená, že sa chystám sám z vlastného rozhodnutia opustiť tento post, ale stať sa môže všeličo. Životnosť ministra je nepredvídateľná.

Vždy to bolo tak, že ak minister zahraničných vecí nečakane odišiel, tak na lepšiu funkciu, naposledy to urobil Ján Kubiš. Pripúšťate, že urobíte to isté?

Žiadnu pozíciu si nehľadám. Robím svoju prácu dvadsaťštyri hodín denne, sedem dní v týždni a snažím sa ju robiť najlepšie, ako viem. Zatiaľ mi každú prácu, ktorú som v živote robil, niekto ponúkol.

A dostávate teraz nejaké ponuky?

Zatiaľ som pred žiadnou výzvou neutiekol. Opakujem, že si žiadnu inú prácu nehľadám a plne sa venujem pozícii ministra.

Máte teda nejaké ponuky?

Nemám.

Prečo sa vaše meno stále spomína v súvislosti s rôznymi inými lukratívnymi pozíciami?

Z mojej strany iniciatíva určite nevychádza. Rozhodne je pre našu krajinu dobré, ak sa meno slovenského diplomata spomína v takýchto pozitívnych súvislostiach.

Bruselské zdroje nám potvrdili, že vaše meno je v hre o nástupcu barónky Ashtonovej na poste vysokého predstaviteľa EÚ pre zahraničnú politiku, ktorý sa bude voliť na jar budúceho roku. Viete o tom?

K špekuláciám sa nevyjadrujem.

Prijali by ste takýto post?

To je hypotetická otázka a na také neodpovedám.

Prečo nemôžete povedať, či je to pre vás zaujímavý post a či je vaše meno v hre?

Lebo viem, ako tie procesy fungujú. Neskrývam, že je určite dobré aj pre krajinu, ak sa o mojom mene hovorí v týchto súvislostiach. Ale nemyslite si, že pre to nemôžem v noci spávať. Mám stále svoju prácu ministra zahraničných vecí a robím ju rád.

Takisto sa hovorí o vašej kandidatúre na post generálneho tajomníka OSN. Vraj slovenský veľvyslanec už o tom informoval kompetentných. Je to pravda?

S chuťou som si prečítal, čo všetko sa hovorí, a neviem, odkiaľ to všetko novinári berú. Pravda je, že regionálna skupina, do ktorej patrí aj Slovensko, by najbližšie mohla nominovať kandidáta na generálneho tajomníka OSN a v tejto súvislosti sa spomínajú aj slovenské mená a pre našu krajinu je to česť.

Tými menami ste vy a Ján Kubiš?

Spomínajú sa obidve naše mená. Pre krajinu, ako je Slovensko, je to vynikajúca vizitka.

Kedy sa definitívne rozhodne, ktorého z vás Slovensko nominuje?

Na to je ešte dosť času, samotná voľba má byť až na jeseň 2016. Ja osobne som sa však o tom ešte s nikým nebavil a neriešim to. Každopádne, celý proces nastane až po skončení funkčného obdobia tejto vlády.

Prehovára vás niekto, aby ste išli kandidovať na prezidenta republiky?

Nikto ma neprehovára a nikto mi to nenavrhol. Ak s tým niekto príde, tak mu poviem to isté, čo teraz vám, teda že nemám v úmysle kandidovať a moja súčasná práca ma baví.

To je zaujímavé, pretože vysokí predstavitelia Smeru sa zmieňujú o vás ako o ideálnom prezidentskom kandidátovi, keďže nepolarizujete spoločnosť ako Robert Fico a mohli by ste mať slušnú šancu uspieť. Naozaj s vami nikto zo Smeru o tom nehovoril?

Môj postoj je jasný. Chcem sa venovať zahraničnej politike tak, ako sa jej venujem celý život. Kandidovať na prezidenta sa nechystám.

Ako si predstavujete svoj osobný kariérny vrchol?

Vôbec to neriešim. Ale ak sa ma na to pýtate, tak určite v zahraničnej politike. Viete, že som zastával viacero dôležitých postov v medzinárodných štruktúrach, ale keď som dostal ponuku ísť na post ministra zahraničných vecí, tak som neváhal. Trúfam si povedať, že keď raz odtiaľto odídem, tak sa vrátim do medzinárodných štruktúr, ale kedy to bude a čo to bude, skutočne v tejto chvíli neriešim.

Dáva vám veľmi zabrať problematika ľudskoprávnej stratégie, ktorú teraz pripravujete?

Dosť. Viac, ako som čakal. Pichli sme do osieho hniezda. Nečakal som, že slovenská spoločnosť sa vybičuje do takých emotívnych reakcií, ktoré pripomínajú viac kampaň ako debatu a sú plné demagógie. Dostal som desiatky emailov, ktoré boli prosebné aj výhražné a všetky spájala hlboká neznalosť veci. Ľudia nechápu, o čom tá stratégia vlastne je. Boja sa, že niekto ide rozvracať tradičnú rodinu alebo násilne odoberať deti od rodičov, čo je úplný nezmysel. Stratégiu sme zdedili od predchádzajúcej vlády a my sme ju ako tému našli na stole. Je to pre mňa určite nová skúsenosť.

Je pravda, že v tejto súvislosti u vás veľmi intenzívne lobovala cirkev?

Veľmi intenzívne lobovali všetci, ktorí si myslia, že sa ich to týka. Odpovedali sme na stovky e-mailov a prijal som množstvo ľudí.

Cirkev sa údajne veľmi silne angažuje, aby sa v stratégii nezmieňovalo o právach homosexuálov. Je pre vás dôležité stanovisko cirkvi?

Pre mňa je dôležité, aby tá stratégia bola celoštátna a odrážala postoj čo najširšieho spektra spoločnosti. Preto organizujeme množstvo verejných diskusií, kde sa môže vyjadriť každý, kto má chuť.

Ako chcete zladiť také rozdielne postoje na citlivé otázky, keď sám vravíte, že slovenská spoločnosť je veľmi rozdelená?

Zmyslom tej stratégie je zdokumentovať situáciu a nie niekomu niečo vnucovať. Chceme opísať stav na Slovensku vo vzťahu k našim medzinárodnoprávnym záväzkom a odporúčaniam. Prvýkrát po dvadsiatich rokoch by sme si mali povedať, kde vlastne sme v oblasti ľudských práv o ochrane zraniteľných skupín.

Obsahom tej stratégie nebudú konkrétne návrhy na legislatívne opatrenia?

Návrhy na prijímanie nejakých zákonov tam nebudú, ide o stratégiu, ktorá ma definovať stav a vydať nejaké odporúčania.

Bude súčasťou odporúčaní pre vládu aj nejaké opatrenie, ktoré by riešilo postavenie sexuálnych menšín?

Možno skonštatujeme, že niektorým témam treba venovať viac pozornosti a viac o nich diskutovať, to je môj veľmi silný pocit. Nechcem teraz predbiehať a hovoriť, aká bude výsledná podoba. Určite to však nemá byť víťazstvo jednej skupiny nad druhou. A hlavne by som rád zdôraznil, že téma ochrany sexuálnych menšín je iba jedna z mnohých. Skúmame postavenie seniorov, detí a iných zraniteľných skupín.

Pôjdete vo svojich odporúčaniach nad rámec antidiskriminačného zákona, ktorý už dnes zakazuje diskrimináciu na základe sexuálnej orientácie?

Máme prieskum Eurobarometra, ktorý konštatuje, že tolerancia sexuálnych menšín na Slovensku je druhá najnižšia v Európskej únii. Horšie sú na tom už iba Lotyši. Stratégia nemá nikomu nič nanucovať, ale nastaviť zrkadlo. Načrtneme východiská, ale či sa s tým vláda stotožní a do akej miery, to teraz neviem povedať.

Nedávno ste rokovali s iránskym ministrom o dvoch zadržiavaných slovenských paraglajdistoch v Iráne. Aké sú šance, že ich dostanete domov?

Bez preháňania môžem povedať, že tejto otázke sa venujeme každý deň. Mám tu pracovnú skupinu, ktorá sa každodenne stretáva, a riešime ďalšie kroky. V tejto chvíli je to však v takej citlivej fáze, že nechcem radšej hovoriť žiadne detaily.

Máme informácie, že zrejme predsa len urobili niečo, čo nemali, a Iránci majú skutočný dôvod zadržiavať ich. Je to tak?

Sú to slovenskí občania a snažím sa ich dostať na Slovensko.

Takýchto prípadov je v poslednom čase viac a vravíte, že vás to stojí veľa energie. Nemali by ľudia, ktorí vycestujú do takých špecifických krajín a pochybia, znášať aj nejakú časť zodpovednosti za svoju záchranu?

Naši ľudia dnes skutočne cestujú viac a aj do vzdialených krajín. Asi sme si nejako zvykli na komfort schengenského priestoru, a tak niektorí podceňujú riziko, ktoré im hrozí v niektorých krajinách mimo EÚ. Často sa dostanú do problémov, pretože si neuvedomia, že prišli do krajiny s iným politickým zriadením, kultúrou, že za veci, ktoré sú u nás bežné, môžu skončiť vo väzení.

V Rakúsku teraz diskutujú o možnosti schválenia zákona, na základe ktorého by ľudia museli znášať náklady na svoju záchranu, ak sa neriadili odporúčaniami ministerstva zahraničných vecí.

Vy by ste boli za to, aby sa taký zákon prijal aj u nás?

Zatiaľ to neriešim. Mne by úplne stačilo, keby takíto cestovatelia navštívili našu webstránku, prečítali si odporúčania, spojili sa s naším veľvyslanectvom, zaregistrovali sa a dali si poradiť.


  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].
VIDEO Plus 7 Dní