Štěpán Macháček: Egyptská spoločnosť je rozdelená, ale občianska vojna nehrozí.

Český spravodajca v Egypte: Dnes sa už nedá overiť, kto začal krvavé prestrelky

Situácia v Egypte je už pokojnejšia, v krajine zostali najmä ruskí turisti.

Krvavé nepokoje so stovkami obetí zachvátili pred pár týždňami viaceré egyptské mestá. Státisícový dav si najprv vynútil zvrhnutie prvého demokraticky zvoleného prezidenta Muhammada Mursího a následne zaplavili ulice davy jeho nespokojných prívržencov z radov Moslimského bratstva.

Egyptská spoločnosť, ktorá sa pred dvoma rokmi jednotne postavila dlhoročnému diktátorovi Husnímu Mubarakovi a ukončila jeho tridsaťročnú vládu, je dnes hlboko rozdelená.

Zahraničný spravodajca Českého rozhlasu v Káhire ŠTĚPÁN MACHÁČEK (38) vysvetľuje, čo sa deje v Egypte, kde dlhodobo žije. Zhovárala sa s ním EVA MIHOČKOVÁ.

Aká je dnes situácia v Egypte? Som priamo v Káhire, neďaleko známeho námestia Tahrír. Už týždeň je tu situácia pokojná, ale ešte v polovici augusta tu boli nepokoje s prestrelkami. Práve kúsok od nášho domu sa vtedy polícia rozhodla zahatať cestu islamistickým demonštrantom.

Bolo to dosť nepríjemné, asi dve hodiny sa tu strieľalo, človek si nemohol byť istý, či mu nevletí guľka do okna, a tak sme sa museli skrývať. Dnes je už v celej Káhire pokoj, menšie demonštrácie priaznivcov Moslimského bratstva sú už iba sporadické.

A čo sa deje v ostatných egyptských mestách? Na vidieku a najmä v Hornom Egypte trvali nepokoje dlhšie a ešte pred pár dňami prichádzali správy o ďalších demonštráciách. Ustali aj útoky na kresťanské kostoly a policajné stanice, takže sa dá povedať, že situácia sa postupne normalizuje.

Takže sa už netreba báť násilností? Ešte sa nedá s určitosťou povedať, či pokoj aj vydrží. No predpokladám, že hlavné zrážky medzi priaznivcami Moslimského bratstva a políciou utíchli. Aj vláda však priznáva, že islamisti sa len tak ľahko nevzdajú, a ešte nejaký čas očakáva ojedinelé zúfalé útoky najmä na policajné ciele, ale masové demonštrácie už zrejme nehrozia.

Nemôžu si radikálni islamisti začať vyberať za ciele svojich útokov aj turistov? Takéto nebezpečenstvo tu, samozrejme, vždy je. Ak sa nepodarí získať Moslimské bratstvo na stranu aktuálneho vývoja a bude opäť vytlačené do ilegality, jeho radikálne odnože sa môžu uchýliť k rôznym typom násilia. Útoky na turistov sa v Egypte odohrávali v deväťdesiatych rokoch. Islamisti sa tak snažili podlomiť ekonomiku a tým aj dôveryhodnosť vlády. Nevylučujem, že sa to môže zopakovať, ak stroskotajú všetky snahy o zmierenie.

Sú v tejto chvíli v Egypte ešte nejakí turisti?Ale áno, najmä Rusi, ktorí nedbajú veľmi na varovania svojej vlády, aby do Egypta necestovali, a stále sem prichádzajú. Turizmus však už dva roky klesá a sústreďuje sa prakticky len na letoviská, pričom posledné udalosti vyhnali mnoho turistov už aj od mora.

Je naozaj nebezpečné v tejto chvíli cestovať do Egypta? Nie je. Tie nepokoje boli síce krvavé, ale prevalili sa krajinou iba ako krátkodobá vlna. Letoviská boli až na pár výnimiek ušetrené od akýchkoľvek incidentov a cestovanie do Egypta je podľa mňa bezpečné.

Nevyvoláva úbytok turistov hnev u Egypťanov, ktorí z nich žijú? Určite sú sklamaní, ale každý z toho obviňuje svojho ideového nepriateľa, teda jedni vládu a druhí Moslimské bratstvo. Ale úpadok turizmu tu trvá už dva roky, pretože pred revolúciou chodili cudzinci húfne nielen do letovísk, ale aj na poznávacie zájazdy do Luxoru alebo Asuánu, ktoré sú od roku 2011 úplne prázdne. Na druhej strane, mnoho majiteľov hotelov, reštaurácií a obchodov verí, že keď armáda urobila poriadok s Moslimským bratstvom, tak sa situácia opäť zlepší a turisti sa vrátia.

Objavili sa správy o útokoch na koptských kresťanov a kostoly. Aké boli časté a čo ich vyvolalo? Išlo o vypaľovanie kostolov najmä na vidieku. Vláda z útokov obviňuje prívržencov Moslimského bratstva, ktorí to mali vnímať ako odplatu za akcie proti nim. Šíria sa tu však aj teórie o tom, že vypaľovanie má na svedomí tajná polícia s cieľom ešte viac zdiskreditovať islamistov. Je totiž čudné, že v nepokojnom čase polícia kostoly nestrážila, aj keď sa dali predpokladať násilnosti. Pravdu dnes už nikto nezistí.

Egyptské spolužitie moslimov a kresťanov inak funguje bez nenávisti? Samozrejme. Tieto konflikty sa pravidelne opakujú iba v časoch všeobecných nepokojov a väčšinou ich páchajú ozbrojené skupinky radikálov a nie obyčajní miestni ľudia. Dokonca sa vyskytlo niekoľko prípadov, keď samotní moslimovia chránili kostoly pred radikálmi.

Je utíchnutie najväčších nepokojov spôsobené únavou demonštrantov alebo víťazstvom armády?Demonštranti si určite uvedomili, že stretnutia zoči-voči s vyzbrojenou políciou sa pre nich končia zle a nemajú šancu uspieť. Navyše, vedenie Moslimského bratstva je vo väzbe.

Znamená to, že islamisti v Egypte sú porazení? Tu by som bol opatrný. Mnohí Egypťania sú stúpenci islamistického prúdu, ale nie Moslimského bratstva. Je tu napríklad ultrakonzervatívna islamistická strana Núr, ktorá však podporuje súčasný vývoj spolu s armádou a bude sa podieľať aj na prípravách novej ústavy. Ale čo sa týka masových demonštrácií, tak armáda spolu s políciou si skutočne môžu pripísať víťazstvo nad Moslimským bratstvom.

Je možné, že Moslimské bratstvo sa dostane opäť do ilegality? Nedá sa to vylúčiť, aj keď by to bol krok späť, pretože v ilegalite pôsobilo šesťdesiat rokov. Ukázalo sa, že to nebol dobrý model, pretože v takejto polohe sa príliš radikalizuje a nie je možné kontrolovať jeho aktivity, financovanie a držanie zbraní.

Zúčastnili ste sa aj na krvavých konfliktoch. Kto podľa vás odštartoval streľbu a násilnosti? Islamisti alebo armáda? To sa naozaj nedá povedať. Po krvavých zrážkach so stovkami obetí sa rozpútala obrovská dezinformačná kampaň na oboch stranách. Provládna televízia vysielala záznamy, na ktorých demonštranti zaútočili na policajtov. Určite niekto na policajtov strieľal, to je isté, ale kto, s akým cieľom a kto bol prvý, už nikto nezistí. Bolo jasné, že zrážky prinesú straty na životoch, ale ich výsledný počet bol veľmi vysoký.

Moslimské bratstvo tvrdí, že oni boli neozbrojení.

Iste, hovoria to, ale ja som pri nich bol. Pravda je, že väčšina z nich nemala žiadne zbrane, ale nedá sa vylúčiť, že medzi nimi boli aj ozbrojení agresori a mohli začať streľbu na políciu.

Čo je pravda na tom, že títo moslimskí ozbrojenci zo striech ostreľovali obyčajných ľudí, aby to následne mohli pripísať armáde? To je jedna z konšpiračných teórií, ktorú sa nikdy nepodarí ozrejmiť. Taktiež sa hovorí, že ostreľovači na strechách boli policajti, ktorí sa civilným oblečením maskovali. Nedá sa to nijako spätne overiť.

Objavili sa tiež informácie, že Moslimské bratstvo počítalo s vysokým počtom obetí vo svojich radoch a zámerne svojich stúpencov tlačilo do krvavých zrážok, aby sa potom mohli pred svetom prezentovať ako bezbranné obete policajnej agresie. Podobných konšpiračných teórií je neúrekom, aj keď pravda je, že nadsadené počty mŕtvych, ktoré Moslimské bratstvo uvádzalo, tejto verzii nahrávajú.

Počas Arabskej jari v roku 2011 vyvolalo vzopnutie Egypťanov a ich demonštrácie sympatie západného sveta. V čom boli tieto protesty iné? V roku 2011 boli ľudia jednotní. Inteligencia, dedinčania, študenti, islamisti aj sekularisti si želali koniec Mubarakovho režimu. Dnes už cítiť, že egyptská spoločnosť sa rozdelila na dva tábory. Najprv koncom júna začali demonštrovať ľudia, ktorí boli úprimne rozhorčení vládou prezidenta Mursího a namietali, že sa neuberá demokratickým smerom.

Žiadali jeho odstúpenie, aj keď si ho Egypt ani nie pred rokom zvolil v prvých slobodných voľbách. Keď ho armáda zosadila, do ulíc vyšiel tábor jeho stúpencov.

Čo vyčítali Mursímu? Islamizáciu alebo čoraz horšiu ekonomickú situáciu v Egypte?Pravda je, že počas Mursího ročnej vlády sa ešte prehĺbili ekonomické problémy Egypta. Nefungovali poriadne už ani dodávky benzínu, elektriny a rástla nezamestnanosť. Verejnosť veľmi negatívne zareagovala na Mursího dekrét, ktorým sa vymanil spod kontroly súdov. Tie stratili právomoc posudzovať jeho rozhodnutia. Ľudia to vnímali ako krok späť k autoritatívnej vláde.

Prezident musel sporný dekrét odvolať, aj keď sa bránil, že justícia neprešla reformou a všetci sudcovia boli ešte z čias Mubarakovho režimu. Moslimské bratstvo tiež pobúrilo veľkú časť verejnosti, keď novú ústavu pripravili iba islamisti zvolení v parlamentných voľbách a nezapojili do tohto procesu aj zástupcov iných skupín egyptskej spoločnosti.

Bola tá ústava nejako radikálne islamistická? Ani nie. Pribudol tam síce odstavec upresňujúci hlavnú úlohu islamskej šaríe v egyptskom zákonodarstve, ale šaría bola zakotvená v egyptských ústavách už od 70. rokov. Sekularisti namietali, že nikto nevie, čo toto rozšírené ustanovenie môže urobiť v praxi a ako ho budú súdy vykladať. Žiadne iné islamistické prvky v ústave neboli.

Nebola síce nijako liberálna, ale to je už egyptská tradícia. Teraz sa na verejnosť dostal návrh ďalšej ústavy, ktorá sa už pripravuje pod dozorom armády, a nedá sa povedať, že by to bol nejaký moderný a liberálny koncept.

Nemal by sa potom Mursí, ako demokraticky zvolený prezident, vrátiť do svojho úradu, ak Egypt chce budovať štandardnú demokraciu, kde sa problémy neriešia armádnym pučom? Iste, to je kameň úrazu celej situácie. Ak by sme ju chceli posudzovať cez štandardy klasickej parlamentnej demokracie, tak Mursí bol prvým demokraticky zvoleným prezidentom v Egypte a ak boli ľudia nespokojní, mali počkať ešte tri roky a spočítať mu to vo voľbách. Keď som sa však s nimi rozprával, tak mi vraveli, že dôsledky jeho vlády na ekonomiku sú také katastrofálne, že nie je možné tak dlho čakať a pozerať, ako Egypt padne úplne na kolená.

Prejavil sa tu syndróm mladej priamej demokracie, kde ľudia jednoducho vzali veci do vlastných rúk. Neviem spočítať, koľko ich vyšlo do ulíc, ale boli to obrovské masy a bolo cítiť, že spoločnosť si naozaj žiada zmenu. Armáda Mursímu navrhla, aby vypísal referendum o svojom zotrvaní vo funkcii, ale on to odmietol, a tak bol zosadený silou. V Európe by asi každý politik po takom masívnom tlaku verejnosti odstúpil aj sám.

Armáda je v Egypte veľký ekonomický hráč a vlastní obrovské majetky. Nebola pri prevrate motivovaná viac vlastnými záujmami ako hlasom ľudu? Určite áno. Dobre videla, že ak sa egyptské hospodárstvo nepozviecha, tak jej vyschnú finančné zdroje a to nechcela pripustiť. V Egypte už šesťdesiat rokov existujú dvaja hlavní politickí súperi - Moslimské bratstvo a armáda. Sú to dinosaury egyptskej politiky. Keď armáde v roku 2011 prestal vyhovovať Mubarak, pomohla ho zvrhnúť.

Aby si udržala tvár, nechala ľudí slobodne si vo voľbách zvoliť prezidenta Mursího, ktorý pochádza z Moslimského bratstva a naoko sa stiahla z politiky. Keď napokon vypukli protesty, iba sa chopila šance a otvorene ovládla situáciu.

Ako je momentálne rozdelená egyptská spoločnosť medzi priaznivcov islamistov a sekularistov? V Káhire je podpora armáde obrovská, až fanatická. Ľudia nekriticky preberajú slovník novej vlády, ktorá Moslimské bratstvo nazýva teroristami a všetky médiá píšu úplne rovnako v prospech aktuálneho vývoja. Inteligencia, štátni zamestnanci a silové zložky sú určite na strane armády. Na vidieku je to už iné. Tam ľudia až takí spokojní nie sú a žije tam veľa stúpencov Moslimského bratstva.

Ako by potom dopadli voľby, ak by sa konali dnes? Tipujem, že približne šesťdesiat percent voličov sa prikloní k liberálom a štyridsať percent k islamistom, ale presne sa to ešte nedá povedať, pretože politická scéna sa ešte nestihla stabilizovať. Moslimské bratstvo bude zrejme zakázané a nevieme, kam sa jeho voliči preskupia. Problém je aj v tábore liberálov, ktorí sú veľmi rozdrobení, čo komplikuje šance na volebný úspech.

Keďže výsledok môže byť tesný, je vôbec možné vytvoriť po voľbách takú vládu, aby boli spokojní islamisti aj liberáli a nevznikli ďalšie nepokoje?Ťažko povedať, pretože ani tieto dva tábory nie sú vnútri jednoliate a funguje v nich viacero prúdov a strán. Môžeme len dúfať, že sa im pragmaticky podarí dohodnúť aspoň na nejakých krátkodobých cieľoch.

Nie je potom Egypt na prahu nekonečnej občianskej vojny, kde každá nová vláda bude čeliť nejakým protestom, až sa do hry opäť vloží armáda? To je veľká otázka, ale myslím, že klasická občianska vojna Egyptu nehrozí. Časť Egypťanov sa tu zamýšľa nad tým, či sa vôbec ich krajina niekam posunula od udalostí Arabskej jari v roku 2011. Majú pocit, že veľa vecí sa vracia späť do autoritatívneho obdobia Mubarakovho režimu a ideály ich revolúcie sa strácajú.

Vnímajú to najmä pri hrubých policajných zákrokoch a potláčaní slobody slova, keďže nová vláda teraz zatvorila niekoľko islamistických televíznych staníc. Ak sa má Egypt skutočne demokratizovať, zrejme bude musieť oslabiť pozíciu armády, ktorá sa bude vždy snažiť ovplyvňovať politické dianie. To sa však nedá dosiahnuť jednou revolúciou. Je to možné iba cestou pomalého vývoja, ktorý môže trvať niekoľko desaťročí.

Ak stratí pozíciu armáda, nenahradia ju islamisti?Islamisti sú legitímne politické hnutie a ich dlhodobá marginalizácia by bola chybou. Problém bol konkrétne v Moslimskom bratstve, ktoré si po dlhých rokoch v ilegalite zrazu chcelo uzurpovať všetku moc iba pre seba.

To však nemusí platiť pre ostatné islamistické strany, ktoré budú vždy prirodzenou súčasťou egyptskej politickej scény. Nie je dôvod vytláčať ich, pretože práve vtedy sa radikalizujú. Je lepšie ich legálne uznať a prísne dozerať na ich činnosť.

  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].