Maroš Servátka: Trhová ekonomika nikdy nemôže fungovať bez spravodlivosti.

Dobrá reklama i politická kampaň útočia vždy na city, tvrdí ekonóm

Ak bude štát neustále zachraňovať krachujúce banky a podniky, tak to ich manažéri budú zneužívať, hovorí experimentálny ekonóm, ktorý skúma motivácie ľudského správania.

Môžeme ľuďom dôverovať? Ako často klameme a prečo nás politici vždy znova presvedčia, aby sme ich volili, aj keď nás už sklamali? Aj na tieto otázky dokáže vedecky odpovedať behaviorálna ekonómia, ktorá v laboratórnych experimentoch skúma konanie ľudí.

Z jej poznatkov vyplýva, že vôbec nie sme striktne racionálne uvažujúci sebci, ktorí sa za každých okolností snažia maximalizovať svoj zisk. Oveľa viac ako rozum nás ovládajú emócie. Väčšina z nás má cit pre spravodlivosť, držíme slovo a snažíme sa nevytŕčať z davu.

Experimentálny ekonóm MAROŠ SERVÁTKA (37) prednáša na novozélandskej Canterburskej univerzite a na Slovensku založil neziskovú organizáciu Virtual Scientific Laboratories. O ľudských motiváciách sa s ním zhovárala EVA MIHOČKOVÁ.

Keď si chce človek kúpiť jogurt, auto alebo si vybrať politickú stranu, zapája viac rozum alebo srdce?

Klasická ekonómia tvrdí, že všetko je len o rozume, že človek pozná svoje preferencie a podľa toho sa rozhoduje. V skutočnosti to tak nie je a svoje preferencie vlastne ani nepoznáme, keďže alternatív je na trhu tak veľa, že o nich často ani netušíme. Bolo by nesmierne náročné všetky možnosti racionálne porovnávať, a tak sa často uchýlime k voľbe srdcom, na základe pocitu.

Pri politických stranách si povieme, že ten kandidát alebo predseda strany je nám sympatický, pekne rozpráva a podobne. Pri jogurte ma zasa zaujme obal alebo fakt, že je od slovenského výrobcu, a tak si niekedy vyberiem aj drahší a menej kvalitný výrobok, čo nie je racionálne.

Preto dobrá reklama aj politická kampaň útočia vždy na city?

Presne tak. Dokážu vytvoriť emocionálnu väzbu a pracujú tiež s fenoménom, že ľudia sa často nechajú strhnúť väčšinovým vkusom. Páči sa im to, čo sa páči aj iným. Máme veľa dokázaných poznatkov, že ľudia sú väčšinou konformisti, teda správajú sa tak, aby nevytŕčali z radu. Chcú mať také auto, aké má sused, chcú nosiť také šaty, aké vidia v bežných obchodoch.

Chýba nám tendencia byť originálny alebo sa toho dokonca bojíme?

Ľudia aj majú radi originalitu a obdivujeme tých, ktorí ju majú. Lenže vymyslieť niečo vlastné stojí veľa námahy, času i peňazí. Navyše riskujete, že vás okolie neprijme a utŕžite výsmech. Je oveľa ľahšie veci odpozerať alebo si dať rovno poradiť.

Nie je konformizmus a túžba nevytŕčať z davu iba slovenské špecifikum?

Nie, mám takéto údaje aj z USA alebo z Nového Zélandu. Funguje to do takej miery, že ľudia sa nechajú strhnúť aj na charitu. Keď vidia, že iní sú štedrí, tak aj sami niečo dajú. Keby však boli v tej situácii osamotení, tak by peňaženku ani nevytiahli.

Dá sa povedať, či je z hľadiska spokojnosti s výsledkom lepšie sa rozhodovať viac rozumom alebo srdcom?

To je ťažké povedať. Dôležité je, aby človek neľutoval. A na to často stačí, aby nám niekto povedal, že sme sa rozhodli dobre. Nikdy totiž spätne nebudeme vedieť, či iná alternatíva nebola pre nás lepšia. To často využívajú díleri áut alebo čašníci v reštaurácii.

Po tom, ako sa rozhodnete pre konkrétny model alebo jedlo, pochvália váš výber, čím vás utvrdia, že ste sa rozhodli správne. Získavajú tak spokojných zákazníkov, ktorí sa podvedome skôr vrátia.

Experimentálni ekonómovia tvrdia, že naše správanie závisí predovšetkým od situácie. To znamená, že sa nedá povedať, či sme ako ľudia skôr dobrí, alebo zlí, ale všetko je len otázka okolností?

Nedávno sme sa bavili s kolegami o tom, ako často ľudia podvádzajú. Z našich štúdií vychádza, že veľmi malé percento ľudí nikdy a za žiadnych okolností neklame a rovnako mizivé percento ľudí klame vždy. Zvyšok, teda drvivá väčšina, klame príležitostne, keď sa im to vyplatí. Zvažujú, či ich môžu chytiť, alebo to vôbec stojí za to, či sa potom budú môcť pozrieť do zrkadla.

Takže klamať vždy alebo vôbec nikdy je vlastne deviácia?

V podstate áno. Ekonómia skúma motiváciu. Keď sa menia motivačné faktory, mení sa aj správanie ľudí.

Celý rozhovor nájdete v aktuálnom vydaní týždenníka Plus 7 DNÍ

  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].