Andrej Kiska: O prezidentskej kandidatúre už hovoril nielen s Richardom Sulíkom, ale aj s predstaviteľmi iných strán.

Dobrý anjel prezidentom? Filantrop Kiska o kandidatúre

Zakladateľ Dobrého anjela o svojich prezidentských ambíciách a politických názoroch.

Tvrdí, že chce pomáhať ľuďom, a to je hlavná motivácia, prečo by sa uchádzal o funkciu prezidenta. Priamo do politiky však vstúpiť nechce. Vraj sa so žiadnou politickou stranou nevie úplne stotožniť a zakladať vlastnú sa nechystá. Je zástancom vyšších daní pre lepšie zarábajucich ľudí a súhlasí aj s konsolidačnými opatreniami Ficovej vlády, aj keď má voči nej výhrady. ANDREJ KISKA (49) je zakladateľ splátkových spoločností Triangel a neskôr Quatro. V roku 2006 založil charitatívnu organizáciu Dobrý anjel, kde pôsobí ako predseda správnej rady. Zhovárala sa s ním EVA MIHOČKOVÁ.

Nedávno ste využili mailovú databázu Anjelskej pošty, aby ste si urobili prieskum o svojej prezidentskej kandidatúre. Nebolo to zneužitie nezištného projektu Dobrý anjel? Určite nie. Každý mesiac píšem v mojom mene na tridsaťdvatisíc mailových adries v našej databáze mail s informáciami o novinkách v činnosti Dobrého anjela. Pýtam sa ľudí, čo si myslia o našej práci, nechávame ich aj hlasovať o niektorých zámeroch. Preto som pokladal za svoju morálnu povinnosť informovať ich, že zvažujem taký zásadný krok, ako je prezidentská kandidatúra. Mal som pocit, že majú právo vyjadriť sa k tomu. Keby som dostal väčšinu negatívnych reakcií, určite by som do toho nešiel. Veď celá myšlienka o mojej prípadnej kandidatúre súvisí s Dobrým anjelom, s príbehmi, ktoré touto cestou riešim a ktorým by som chcel ešte viac pomôcť.

Zároveň ste si však touto cestou urobili efektívnu predprezidentskú kampaň a upozornili ľudí, že idete kandidovať. Ľudia by sa to skôr alebo neskôr aj tak dozvedeli z novín. A ja som vyslovene nechcel, aby k nim táto novinka prišla cez médiá, to by bolo smutné. Chcel som im to povedať sám.

Aké reakcie ste dostali? Odpísal nám veľký počet ľudí, až tridsaťpäť percent zo všetkých oslovených. Z toho viac ako osemdesiat percent ma v úvahách o prezidentskej kandidatúre podporilo. Asi osem percent sa nevedelo vyjadriť a približne rovnaký počet ma odhováral. Dostal som asi päťdesiat mailov, kde ma ľudia prosili, aby som nekandidoval, lebo si pošpiním politikou dobré meno.

Keď už poznáte názory, rozhodli ste sa? Zatiaľ som získal požehnanie iba od „dobrých anjelov“. Ale to ešte nie je definitívna odpoveď. Som presvedčený, že prezidentská kandidatúra nemá byť o vnútornom rozhodnutí človeka, ale hlavne o tom, či to chcú ľudia, či si vedia predstaviť takého prezidenta. Určite by som do toho boja nešiel, keby som necítil podporu ľudí.

Nie je to alibizmus, keď nechcete ísť s kožou na trh, pokým nemáte istotu, že môžete uspieť? V konečnom dôsledku je to vždy o tom, že človek ide s kožou na trh. Ale keby som zistil, že ma podporujú dve percentá ľudí, tak predsa nemá zmysel púšťať sa do niečoho.

Prečo nechcete presviedčať ľudí, že ste hodný toho, aby vás zvolili? Prečo majú ľudia presviedčať vás? To by sa dalo, keby bol dostatočný časový priestor, čo možno by aj bol... Ale potom by ešte bol potrebný zákon, ktorý by umožnil, aby si kandidát mohol urobiť dostatočnú kampaň na svoju podporu. Teraz je to veľmi limitované. Kampaň sa môže začať najskôr pätnásť dní pred voľbami a jej rozpočet nesmie prekročiť stotridsaťtisíc eur. To znemožňuje, aby sa nejaký čestný, ale neznámy človek postavil a povedal, že chce národ presvedčiť o tom, že chce byť dobrý prezident. Do povedomia sa môžete dostať aj tým, že sa vyjadrujete k veciam verejným, ste občiansky aktívny a komunikujete svoje politické názory, nie? Určite to každý kandidát musí robiť. Snažím sa o to v rámci svojich blogov a Facebooku, píšem svoje názory, aby ľudia poznali moje hodnoty a postoje. Napriek tomu si myslím, že akokoľvek charakterný, múdry, ale neznámy človek má pre zákon o voľbe prezidenta minimálnu šancu na úspech.

Kedy sa rozhodnete, či budete kandidovať? Po tom, ako Iveta Radičová definitívne zavrhla možnosť svojej prezidentskej kandidatúry, som veľmi blízko k tomu, že do toho pôjdem. Čakám ešte na výsledky prieskumov, ktoré majú prezradiť, ku komu sa priklonia jej voliči. Ak by som ich dokázal pritiahnuť ja a mal by som šancu dostať sa do druhého kola, tak do toho určite pôjdem. Konečné rozhodnutie tak urobím koncom mesiaca.

Chcete byť kandidátom pravice? V žiadnom prípade nebudem kandidát žiadnej politickej strany. Do volieb by som išiel len ako občiansky a nezávislý kandidát. Budem rád, ak mi niektorá vyjadrí podporu, ale vždy budem nezávislý a pokyny budem prijímať len od vlastného vedomia a svedomia.

Vaše meno v tejto súvislosti spomínala SaS. Mali ste nejaké rokovanie? Jediný politik, s ktorým sa ako-tak poznám, je Richard Sulík. Keď som začal uvažovať o kandidatúre, zatelefonoval som mu a spýtal sa ho na názor, či by som mal šancu. Povedal mi, že je to výborný nápad, že by som mal do toho ísť. To je všetko.SaS zatiaľ hovorí len o svojich základných kritériách na budúceho prezidenta, ale žiadne meno ešte nepadlo.

Je možné, že získate podporu SaS? Možno áno, možno získam podporu iných pravicových strán.

Rokujete aj s inými? Rozprávali sa so mnou viacerí politici z viacerých strán.

Kto konkrétne? Nechcem hovoriť mená, nebolo by to korektné. Zatiaľ sme absolvovali iba nezáväzné rozhovory o tom, aké mám názory na rôzne typy problémov. Všetkým som zdôraznil, že budem nezávislý kandidát a nie je vylúčené, že budem kritický aj voči ich politike a krokom, ak to tak vyhodnotím.

Je vám blízky program a videnie sveta strany SaS? Sú mi blízki z hľadiska ekonomického videnia. Mám však pocit, že im niekedy chýba empatia voči chudobným a vôbec k celkovému fungovaniu spoločnosti, čo napokon vyústilo aj do pádu Radičovej vlády.

Vy sám sa definujete ako pravicový človek? Dnes je ťažké povedať, kto je pravičiar a kto ľavičiar. Určite si myslím, že je dôležité podporovať investorov a podnikateľov, ale zároveň nezabúdať na zamestnancov a na tých, ktorí sú na dne spoločnosti. To sú tí, o ktorých sa teraz stará Dobrý anjel, s ktorými sa denne stretávam a ktorých osudy sú naozaj smutné.

Myslíte si, že to, čo robí Dobrý anjel, by vlastne mal robiť silný štát? Každá charita v podstate supluje štát. Keby fungoval dobre prepracovaný sociálny systém, určite by ľudia nemuseli pre chorobu padnúť na úplné dno spoločnosti a boli nútení predávať celý svoj majetok. Mám teraz jeden prípad mamičky, vdovy. Má štyri deti, jedna dcéra má rakovinu a žijú z príjmu ani nie tristo eur mesačne. To je niečo nepredstaviteľné, to by sa nemalo diať.

Takže ste zástancom silného štátu, ktorý robí väčšie prerozdeľovanie, aby posilnil solidaritu bohatých s chudobnými?Plne súhlasím s tým, že úspešní a bohatí ľudia majú morálnu povinnosť pomáhať tým, ktorí na tom nie sú až tak dobre.

Má sa to však robiť individuálne na základe vlastného rozhodnutia, napríklad cez Dobrého anjela, alebo povinne cez vyššie dane a odvody, z ktorých štát financuje chudobných? Som ochotný platiť vyššie dane, ak viem, že štát sa o mňa postará, keď budem v núdzi, zabezpečí dobrú správu vecí verejných, kvalitné súdnictvo, zdravotníctvo...Skrátka, ak vidím, že peniaze sú dobre použité. Problém vzniká, keď vidíme, že odvedené financie sa strácajú v čiernych dierach korupcie, že štát hospodári zle. Vtedy by človek najradšej povedal, že bude platiť čo najnižšie dane a sám bude rozhodovať o tom, s kým bude solidárny, komu pomôže. Uvedomujem si však, že takto štát fungovať nemôže, pretože medzi bohatými a úspešnými nie je až tak veľa jedincov, ktorí sú ochotní dobrovoľne prispievať chudobnejším a byť solidárny. Takže logicky štát musí do toho procesu vstupovať a bohatých zdaniť. Súhlasím preto s progresívnym zdanením. Podľa mňa je správne, že bohatí majú platiť viac. Druhá vec je, že musíme riešiť, na čo sa potom tie dane míňajú.

Takže ak sa bavíme len o samotnom princípe, je vám blízka myšlienka konsolidácie verejných financií tak, ako ju robí súčasná vláda? Úsporné opatrenia a zvýšené daňové zaťaženie bohatých určite sú správne. Žiaľ, opatrenia vlády sa napriek jej sľubom dotýkajú takmer každého.

Aká je podľa vás najdôležitejšia politicko-spoločenská téma dnešných dní?Ako najväčší problém dnešnej doby vnímam hospodársky rast a s tým spojenú úroveň nezamestnanosti a chudoby na Slovensku. Verím, že jedno podmieňuje druhé, teda vyšší rast pomôže znížiť chudobu. Je dôležité riešiť, ako zamedziť stavu, keď prepúšťanie v čase krízy zvyšuje počet ľudí v chudobe. Preto musíme zabezpečiť príchod investorov, dobré podnikateľské prostredie. Potom sú tu aj aktuálne diskutované témy ako rómska otázka, školstvo, zdravotníctvo.

Samotný rast ekonomiky však automaticky negarantuje aj rovnomerný rast životnej úrovne všetkých ľudí a často sa len roztvárajú sociálne nožnice. Čo s tým? Hospodársky rast znamená vyšší príjem z daní, a teda aj lepšie príjmy štátneho rozpočtu či vyššiu zamestnanosť. Máte také podmienky, aby ste mohli pomôcť nezamestnaným, dôchodcom, chudobným...

Ako by ste to všetko ako prezident chceli ovplyvniť? Uvedomujem si, že prezident má jasne definované právomoci v ústave. Na druhej strane je však priamo volený a to mu dáva silný mandát využívať svoju morálnu autoritu na to, aby svoje predstavy o vývoji spoločnosti presadil medzi ľuďmi a politikmi. Ak by som sa stal prezidentom a chcel riešiť napríklad spomínaný hospodársky rast, určite by som si sadol s tímom odborníkov za okrúhly stôl a riešili by sme možné opatrenia. Výsledok by som predostrel širokej verejnosti i vláde, rokoval by som s kompetentnými ministrami a pokúsil by som sa ich presvedčiť, aby naše návrhy uviedli do praxe. Je mi však jasné, že to je možné len na základe silného mandátu a autority, chápem, že prezident priamo žiadne zákony predkladať ani schvaľovať nemôže.

Prečo sa teda vaše ambície nespájajú skôr s členstvom vo vláde a neriešite radšej vznik alebo podporu nejakej strany? Nikdy som neuvažoval o založení politickej strany.

Ak chcete meniť veci k lepšiemu, prečo to nechcete robiť priamo z parlamentu alebo vlády a idete na to cez prezidentský úrad, ktorý tie kompetencie nemá? Súhlasím, že ak sa človek dostane cez úspešnú stranu do parlamentu alebo rovno do vlády, môže veci ovplyvňovať priamo. Ja však politické strany vnímam ako združenie nejakých osôb a vplyvov. Prezident je jeden, je to celé len o ňom, o jeho schopnostiach a osobnosti. Keď som začal uvažovať o tom, ako by som ešte mohol tejto spoločnosti pomôcť, a položil som pred seba tieto dve možnosti, uvedomil som si, že je mi bližšia cesta vysvetľovania, morálneho ovplyvňovania, a nie priamej exekutívy.

Znamená to, že ste skôr individuálny hráč? Možno som veľký idealista v tom, ako si predstavujem, že by veci mali fungovať. Chcem zodpovedať za seba a za svoje činy. Nechcem prijímať zodpovednosť za politické a lobistické správanie ďalších ľudí, s ktorými musíte fungovať, o to viac, ak ste v koalícii.

Nikdy ste ani finančne nepodporili nejakú politickú stranu, prípadne o tom neuvažujete? Nikdy som nemal dôvod.

Prečo, keď chcete ovplyvňovať veci k lepšiemu? Naozaj som nikdy neuvažoval nad takouto možnosťou.

Nevidíte na politickej scéne žiadnu stranu, s ktorej programom by ste sa natoľko stotožnili, že by ste ju podporili? Nie. Dnes nevidím žiadnu stranu, s ktorou by som sa dokázal stopercentne stotožniť.

Ste znechutený z politiky? Som smutný. Vládnuca strana vládne tak, ako sme čakali. Populisticky a proti hospodárskemu rozvoju. Vidím však tiež, ako sa pravica rozhádala, stratila to, čo bolo pre ňu nosné, teda schopnosť byť nositeľom reforiem, prinášať nový vietor. Riešila hlavne svoje parciálne problémy a takto to dopadlo.

Poznáte sa ešte s niektorými ďalšími politikmi okrem Richarda Sulíka? Poznám sa ešte s Miroslavom Lajčákom, ale toho nevnímam ako politika, je to môj priateľ, obaja sme z Popradu. To je všetko.

Nie je vaša ambícia kandidovať iba nejakým rozmarom úspešného podnikateľa, ktorý už dosiahol všetko, čo mohol v pracovnom i súkromnom živote, a teraz si povedal, že prezidentom ešte nebol? Rozmar to určite nemôže byť. To by som pred šiestimi rokmi nezakladal charitu, ktorej sa bytostne venujem, vkladám do nej nemalé prostriedky a obetujem jej veľkú časť života. Myšlienkou pomoci ľuďom doslova žijem a rozmýšľam, ako by som ju mohol robiť ešte lepšie. Ťažko môže byť rozmarom, že opustíte zabehnutý biznis, z ktorého ste mali nemalé príjmy, a začnete sa stretávať s rodinami, ktoré potrebujú pomoc a riešiť ich problémy.

Ak nie rozmar, tak možno potreba posunúť sa ďalej a robiť niečo, čo ste ešte neskúsili... Zásadný dôvod, prečo som sa takto rozhodol, bol pocit rozhorčenia, ktorý vo mne stále rastie, keď vidím, čo sa v našom štáte a najmä v zdravotníctve deje. Keď počúvam zúfalé príbehy rodín, ktoré sa na nás obracajú ako na poslednú spásu, pretože si nevedia poradiť so systémom, ktorý je neskutočne korupčný a zhnitý. Nemajú peniaze, nemajú možnosti, kam by sa obrátili, a chcem im pomôcť. Mnoho ľudí sa ma pýta, prečo chcem do toho ísť, že budú na mňa hádzať špinu, stratím súkromný život a bude to veľká obeť. Nikdy som netúžil po moci, peniazoch, dosiahol som toho v živote dosť. Bol som úspešný manažér, stále som filantrop, nepotrebujem nič dokazovať sebe ani ostatným. Chcem pomôcť, pretože vidím, že je to zlé. Kto iný by sa mal toho chopiť, ak nie ľudia, ktorí už niečo preskákali. Som presvedčený, že keď som veľa od života dostal, mal by som aj veľa vrátiť.

Počítate s tým, že už len reči o vašej prezidentskej kandidatúre zvyšujú propagáciu Dobrého anjela? Mal som skôr opačnú obavu, že to projekt Dobrého anjela poškodí. Aj preto som urobil anketu medzi našimi prispievateľmi. Politika sa mnohým ľuďom spája s niečím negatívnym. Politik je dnes už skôr nadávka a spôsobili to samotní politici. Preto sa prirodzene bojím, že moja prípadná politická angažovanosť ublíži mojim charitatívnym projektom.

Možno aj negatívna reklama je reklama. S vaším menom sa vždy spája Dobrý anjel, zvyšuje sa povedomie o tomto projekte. Tvrdenie, že aj negatívna reklama je reklama, platí len pri nových značkách. Len čo máte zabehnutý projekt, ktorý navyše stojí a padá na dôvere ľudí, tak negatívna reklama mu môže len poškodiť.

Nenarástol vám počet prispievateľov, odkedy sa o vás hovorí ako o možnom prezidentskom kandidátovi? Je pravda, že počet darcov nám rastie, čo ma veľmi teší. Len za september je to medziročný nárast o pätnásť percent. Je možné, že väčší počet rozhovorov, ktoré v poslednom čase poskytujem, pomohol spropagovať myšlienku a otvoriť srdcia väčšieho počtu ľudí. Ak je to tak, som len rád.


  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].
VIDEO Plus 7 Dní