Objavil cestu: Michal Mego našiel spôsob, ako nádor uvoľňuje do krvi svoje bunky. Možno raz vznikne liek, ktorý v tom rakovine zabráni.

Ešte pár rokov a onkológovia budú liečiť pacientov inak. Terapiu zamerajú na to, čo nevidno

Skúmal viac ako päťsto Sloveniek s nádorom prsníka a objavil jeden zo spôsobov, ako nádor oslabuje svoju stenu a umožňuje bunkám, aby sa dostali do krvi.

Rozhovory

Je to cesta k lieku, ktorý môže znížiť schopnosť nádoru uvoľňovať do krvi svoje bunky a vyrábať metastázy?

Na otázky MARTINY UTEŠENEJ odpovedal onkológ a vedec profesor MICHAL MEGO (40).

Je prednostom II. onkologickej kliniky Lekárskej fakulty Univerzity Komenského a Národného onkologického ústavu v Bratislave a pôsobil aj v jednej z najlepších onkologických nemocníc na svete, MD Andersson Cancer Center v Texase. Okrem iných ocenení sa mu na polici leskne Krištáľové krídlo za medicínu a vedu.

Čo sú cirkulujúce nádorové bunky? Čo presne robia v našom tele a čo to pre nás znamená?

Je úplne jedno, či hovoríme o zhubných nádoroch prsníka, obličiek, pečene či hrubého čreva. Každý uvoľňuje do našej krvi alebo lymfatických Zastavia blúdiacu rakovinu Držiteľ Krištáľového krídla za rok 2016: Profesor Michal Mego dostal cenu za medicínu a vedu. Objavil cestu: Michal Mego našiel spôsob, ako nádor uvoľňuje do krvi svoje bunky. Možno raz vznikne liek, ktorý v tom rakovine zabráni. uzlín bunky. Krv predstavuje pre nádorové bunky nepriaznivé prostredie, jednak pre aktivitu imunitného systému a jednak sa tam „cítia osamotené“, keďže ich neobklopujú iné bunky, ktoré v samotnom nádore podporujú rast a množenie. Osud cirkulujúcich nádorových buniek je rôzny. Viac ako 99 percent z nich v krvi odumiera. Len malá časť z nich je schopná „nájsť si vhodné ubytovanie“, ktorým môžu byť oslabené, prípadne choré orgány. Ešte stále to však neznamená, že vytvoria metastázy. Väčšina po vycestovaní z nádoru zostane „spať“, hovoríme o takzvanej dormancii. Menej ako jedno percento buniek, ktoré prežijú, je naozaj schopných vytvoriť metastázy, ktoré pacienta ohrozujú a sú zodpovedné za ťažkosti spojené s nádorovou chorobou.

Už vyše stopäťdesiat rokov vieme, že niektorí onkologickí pacienti majú v tele cirkulujúce nádorové bunky, ale až posledných desať rokov im veda venuje skutočnú pozornosť. Čo je na nich zaujímavé?

Cirkulujúce nádorové bunky sú časť nádorového tkaniva, ktorá sa uvoľní do krvi. My ten nádor poznáme väčšinou len na začiatku liečby, ale on sa počas nej mení a tieto zmeny ťažko zaznamenať, lebo by vyžadovali opakované odobratie vzoriek nádorového tkaniva. Pre pacienta je to zaťažujúce a nie vždy technicky možné. Na druhej strane, odber krvi je jednoduchý. Snahou je teda zisťovať aktuálne vlastnosti nádoru vyšetrením jeho buniek v krvi.

To je všetko? Zaujíma vás len aktuálny nádor?

Je to len jeden z aspektov. Druhý aspekt je ten, že prítomnosť zvýšeného počtu nádorových buniek v krvi môže mať aj prognostický význam a zároveň sa ukazuje, že vyšetrením ich vlastností by sme mohli vyberať aj liečbu na mieru. Bohužiaľ, v tejto oblasti sme ešte stále na začiatku. Väčšinou platí, že veľa buniek sa rovná agresívnejší nádor a slabšia šanca na vyliečenie. Problém je, že tu niekde končíme. Aj keď vieme, že pacient má mnoho cirkulujúcich buniek nádoru v krvi, neliečime ho inak ako pacienta, ktorý ich má málo.

Prečo ľuďom, o ktorých viete, že majú veľa cirkulujúcich nádorových buniek, nedáte agresívnejšiu liečbu?

Lebo ešte nemáme informácie o tom, že by im to pomohlo.

Ale všetko tomu predsa nasvedčuje. Tak na čo čakáme?

Zatiaľ máme v rukách len jednu zahraničnú štúdiu, ktorá zisťovala, či pacienti s veľkým počtom nádorových buniek, ktorí vďaka tomu dostanú experimentálnu liečbu, žijú dlhšie ako tí, ktorí ju nedostanú. Pacienti, ktorí mali veľký počet cirkulujúcich nádorových buniek po prvej kúre štandardnej chemoterapie, mali možnosť buď pokračovať v tejto liečbe, alebo dostať inú experimentálnu chemoterapiu, proti ktorej by nádor nemal byť odolný. Bohužiaľ, ukázalo sa, že obidve skupiny ľudí žili rovnako dlho. Ani experimentálna chemoterapia nebola schopná prekonať odolnosť nádorových buniek proti liečbe.

Podobných štúdií je však viac, nie? Neznamená to, že myšlienka je stratená.

Samozrejme, je ich viac a lekári sa snažia prekonať rezistenciu nejakým iným spôsobom. Vyšetrenie cirkulujúcich nádorových buniek nám síce poskytlo užitočnú informáciu o prognóze, ale potrebujeme nové, účinnejšie lieky, ktoré by lepšie zabrali u pacientov s agresívnejšou chorobou.

Myslíte si, že práve týmto smerom sa bude uberať onkologický výskum? Odpovie na to, ako zničiť nádorové bunky v krvi?

Je to jedna z ciest. Vyšetrenie cirkulujúcich nádorových buniek nám v prvom rade dá aktuálnu informáciu o vývoji choroby. Keď vieme, ako sa nádor mení v čase, je možné, že na základe vyšetrenia nádorových buniek v krvi by sme mohli použiť cielenú liečbu a meniť ju presne podľa zmeny vlastností nádorových buniek. Ale zatiaľ nemáme také výsledky, aby sme mohli tieto informácie rutinne použiť v praxi, i keď prvé lastovičky sa už objavujú.

Čo teda vieme povedať o cirkulujúcich nádorových bunkách teraz? Do akej miery sú náš nepriateľ a do akej miery s nimi dokážeme žiť v tolerancii?

Vieme povedať to, že väčší počet týchto buniek v krvi je spojený väčšinou s horšou prognózou a agresívnejším typom nádoru. A vieme, že tak, ako nádor nemá všetky bunky rovnaké, ani jeho bunky v krvi nie sú rovnaké. V rámci nich existujú rôzne podtypy, ktoré majú rozdielne vlastnosti a, samozrejme, rôzny klinický aj biologický význam. Cieľom výskumu je odhaliť tú podskupinu nádorových buniek, ktoré keď zasiahneme, dokážeme chorobu vyliečiť.

Zmení sa raz onkologická liečba na základe týchto zistení?

Už teraz sa pomaly začína meniť, i keď zatiaľ je to len v štádiu klinických skúšok, ale myslím si, že do budúcnosti určite áno. Je možné, že keď raz budeme vedieť podrobne stanoviť vlastnosti cirkulujúcich nádorových buniek, budeme vedieť ušiť pacientovi liečbu na mieru. Dvaja pacienti s rovnakou diagnózou nedostanú rovnakú liečbu, ale upraví sa im na základe takéhoto vyšetrenia.

Vy robíte výskum cirkulujúcich nádorových buniek u pacientok s rakovinou prsníka, ktorého výsledky sa dostali do prestížnych vedeckých časopisov. Otestovali ste viac ako päťsto slovenských žien s nádorom prsníka. Zistili ste niečo, čo im môže reálne pomôcť v liečbe?

Ide o výskum, takže zistenia v tejto chvíli nemajú a podľa zákona ani nemôžu mať vplyv na liečbu pacientok, ale prišli sme na niekoľko zaujímavých vecí. Vieme, že pacientky s nádorom prsníka, ktoré majú v krvi veľké množstvo cirkulujúcich nádorových buniek, majú vyššiu zrážavosť krvi, a teda väčšie riziko embólie alebo trombózy. Takisto majú zníženú imunitu, i keď zatiaľ nevieme povedať, ako sa zjednodušene hovorí, či bolo prvé vajce, alebo sliepka, a teda, či vyšší počet cirkulujúcich buniek je pre zníženú imunitu, alebo znížená imunita je následkom toho vysokého počtu buniek. Našli sme aj niektoré z ciest, ktoré pomáhajú nádoru šíriť sa. Jednou z nich je zvýšená aktivita enzýmu, ktorým nádor poškodzuje svoju membránu a uľahčuje si uvoľňovanie buniek do krvi.

Takže je možné, že budeme vedieť prekaziť nádoru plán, ako uvoľniť do obehu svoje bunky?

Tento enzým je zrejme len jednou z ciest, akou to nádor robí, ale áno. Do budúcnosti sa môže stať terčom terapie. Keď ho zablokujeme, znížime schopnosť nádoru uvoľňovať nádorové bunky do krvi a tvoriť metastázy.

Keď viete, že pacientky s vysokým počtom cirkulujúcich nádorových buniek môžu dostať trombózu alebo embóliu, prečo im preventívne nedáte liečbu na riedenie krvi?

Lebo zatiaľ nemáme istotu, že im to pomôže. V medicíne platí zásada primum non nocere - predovšetkým neškodiť. Skúsenosti medicíny hovoria, že aj keď niečo znie úplne logicky, v realite to môže dopadnúť úplne inak. Napríklad vieme, že onkologickí pacienti s anémiou majú často horšiu prognózu ako tí s normálnym počtom červených krviniek. Preto bola snaha dávať anemickým pacientom erytropoetín, čo je rastový faktor pre červené krvinky. Skúsenosť z klinických štúdií však ukázala, že podávanie lieku nezlepšilo ich prognózu. Naopak, mali viac komplikácií, hoci prvotný predpoklad znel logicky. A takýchto príkladov má medicína veľa, práve preto sa bez štúdií nezaobídeme.

Vy predsa môžete urobiť štúdiu, v ktorej zistíte, či vaše pacientky dostali menej infarktov vďaka tomu, že ste im dali liečbu na riedenie krvi, či nie?

Je to, samozrejme, otázka personálnych kapacít, logistiky a určite aj peňazí. Ale verím, že sa nám podarí zrealizovať podobnú štúdiu a zistiť, či by sme takýmto spôsobom mohli pacientom pomôcť.

Rozhovory