Európa dobýva vesmír: Nové projekty nám uľahčia život

Nové vesmírne projekty EÚ nám uľahčia život a vedcov motivujú na vzrušujúce objavy.

Európska komisia predstavila dlhoočakávanú komplexnú stratégiu pre vesmírnu politiku Európy. Cieľom je zabezpečiť autonómny prístup starého kontinentu k vesmírnemu priestoru a k jeho využívaniu, čo prospeje nielen nášmu priemyslu a podnikateľom, ale aj bezpečnosti, obrane a celkovej strategickej nezávislosti.

O nových vesmírnych programoch, ktoré nám uľahčia každodenný život, sa so slovenským eurokomisárom, koordinátorom Európskej komisie pre vesmírnu politiku a podpredsedom Európskej komisie pre energetickú úniu MAROŠOM ŠEFČOVIČOM (50) zhovárala MONIKA MIKULCOVÁ.

Vesmírna politika patrí medzi najmladšie v Európskej únii (EÚ). Aký má praktický význam pre bežných obyvateľov a prečo je výhodné financovať výskum vesmíru a vedecké projekty s ním spojené?

V podstate spolupráca medzi najdôležitejšími hráčmi v oblasti vesmírneho priemyslu trvala už niekoľko desaťročí, ale fakt je, že sa medzi európske kompetencie zaradila až Lisabonskou zmluvou v roku 2009. Vesmírne technológie majú veľmi široké využitie pre nás na Zemi - od takých vecí, ako sú bankové transakcie, kde potrebujete presnú časomieru z takzvaných atómových hodín, ktoré vysielajú navigačné satelity, cez časovú synchronizáciu pri prevádzke vlakov či prenosových sústav pre elektrický prúd. Navigácia v autách, mobilné telefóny, televízne vysielanie, predpovede počasia sa spoliehajú na údaje z vesmíru.

Družica Galileo: Je vyrobená v nemeckých Brémach.
Družica Galileo: Je vyrobená v nemeckých Brémach.
Foto: OHB

Družica Galileo: Je vyrobená v nemeckých Brémach. Foto: OHB

Súčasťou predstavenia stratégie pre vesmírnu politiku Európy je aj podpísanie historicky prvej dohody medzi EÚ a Európskou vesmírnou agentúrou (ESA) o spolupráci na spoločnej vízii európskej politiky v oblasti vesmíru. EÚ vložila do vesmírnych projektov od roku 2014 do 2020 dvanásť miliárd eur. Ako sa jej táto investícia vráti?

Až šesť percent európskeho HDP, teda viac ako 800 miliárd eur, závisí od vesmírnych či, presnejšie, satelitných technológií. Našou motiváciou pri podpore týchto projektov bolo aj udržanie silného postavenia, ktoré v tejto oblasti z globálneho hľadiska máme. Až päťdesiat percent komerčného priestoru manažuje Európa. Každý tretí satelit na obežnej dráhe vyrobili v Európe. Európsky vesmírny priemysel zamestnáva viac než 230-tisíc pracovníkov. Naše výpočty hovoria, že jedno euro investované do vesmírnych technológií sa nám vracia sedemnásobne.

Okrem toho vďaka dvanásťmiliardovej investícii sa Európska komisia stala najdôležitejším klientom Európskej vesmírnej agentúry (ESA). Bez tejto finančnej spolupráce by sa im ťažšie plánovali aj tie vzrušujúce vedecko-technické misie.

Ako ste si rozdelili kompetencie?

Európska únia vlastní infraštruktúru, hlavne systémy Galileo, Copernicus a EGNOS. ESA zase organizuje výskum vesmíru, misiu na Mesiac, na Mars a programy, ktoré minulý rok tak fascinovali Európanov, ako napríklad Rosetta.


VIDEO Plus 7 Dní