Bezprostredná: Eva Pilarová si servítku pred ústa už nedáva. Na snímke s manželom Janom Kolomazníkom.

Eva Pilarová: O manželoch i plastických operáciách

Speváčka Eva Pilarová o tom, ako nenastúpila do lietadla, ktoré sa zrútilo, o manželoch, ktorí sa nevedeli zmieriť s jej slávou, i o jej plastických operáciách.

Profesionálne spieva vyše päťdesiat rokov. V šesťdesiatych rokoch patrila k najkrajším speváčkam, dnes stále vypredáva koncerty. Na naše stretnutie prišla na minútu presne. Bola milá, ústretová a otvorená. A úprimne, bez vyhýbania odpovedala na naše otázky, ktoré boli často na telo. S EVOU PILAROVOU (72) sa zhováral MIROSLAV GRACLÍK.

Profesionálne spievate už viac než päťdesiat rokov. Čo považujete za svoj životný úspech?

Festival Trutnov. Spievala som tam dvakrát - keď som mala šesťdesiatosem a potom sedemdesiat. Nevedela som si vôbec predstaviť, ako ma ľudia prijmú. A prijali ma tak, že som pochopila - to boli moje životné koncerty. Keď s vami spieva dvadsaťtisíc ľudí, je to nádherný pocit. Potom ma korunovali za svoju kráľovnú.

Na brnianskej JAMU ste študovali operný spev, prečo ste napokon zavesili operu na klinec?

Ako malé dievča som videla film Zasnežená romanca a zatiaľ čo každý si z neho pamätal krasokorčuliarku Sonju Henie, ja kapelu Glena Millera. Predtým som chodila s rodičmi na vážnu muziku a zrazu sa do mňa zarezal swingový pazúrik. Nechcela som byť amatérska speváčka, ale vtedy ešte neexistoval muzikálový alebo džezový odbor ako dnes. Neostávalo mi nič iné, než ísť študovať operu. Keď mi pani profesorka hovorila: „Slečna Bojanovská, to musíte prirodzene,“ a urobila na mňa také to UÁÁÁ, hneď som vedela, že tadiaľ cesta nevedie. Po roku a pol som to nechala a dodnes ma to ani trošku nemrzí. Operu obdivujem, mám ju rada, ale spievať ju nechcem.

V roku 1973 zahynula vaša skupina pri leteckom nešťastí. Prečo ste vtedy s nimi neodcestovali?

Zostala som na Kube, pretože tam bolo pekne. Chlapci sa museli vrátiť do Prahy o dva dni skôr, lebo sprevádzali súťaž Intertalent. Bola to výborná kapela.

V jednej chvíli ste stratili zázemie a najbližších spolupracovníkov, ako dlho ste sa s tým vyrovnávali?

S tým sa nevyrovnáte nikdy. Vždy, keď to niekto pripomenie, tak je to tam.

Po akom čase ste začali zase vystupovať?

Sama by som asi nič nezorganizovala, ale pomohol mi producent Michael Prostějovský a dirigent Pepík Vobruba, ktorí mi postavili kapelu. Povedali, že je dobré ihneď niekam vyraziť, na všetko zabudnúť a začať znovu robiť. Nebolo to jednoduché, asi mesiac sme od rána do noci skúšali a potom sme vyrazili na dvojmesačné turné po Sovietskom zväze.

Smrti ste unikli i v osemdesiatych rokoch, keď vám diagnostikovali zhubnú chorobu, však?

Musíme sa baviť o týchto veciach? Ja to nemám rada... Dnes kadejaký ‚hejhula‘ s opuchnutým prstom dáva na obdiv, aký je chorý, vychádza to na titulných stránkach a ja to nemám rada. Nebolo to jednoduché, prežila som to, pánboh zaplať!

Vy ste boli jedna z mála, kto vyskúšal aj alternatívnu medicínu a liečiteľa.

Som presvedčená, že to pomáha, a všetkým to vrelo odporúčam. Ale, pozor! Vždy musíte byť pod dohľadom lekára. V momente, keď vám liečiteľ povie, aby ste sa vykašlali na lekárov, už sa s ním nebavte a ešte ho aj zažalujte. Úplne ideálne je, keď sa liečiteľ s lekárom poznajú a spolupracujú. A to bol môj prípad, preto som sa z toho dostala, hoci mi dávali iba rok a pol života. A už koniec, dobre?

Dobre. Poďme k mužom vášho života. Vaše dievčenské meno je Bojanovská, prečo ste si ho ako speváčka nenechali a vzali si priezvisko po manželovi, muzikantovi Milanovi Pilarovi?

Keď som sa prvýkrát vydávala, tak som sa speváčkou len chcela stať. S Pilarom som sa zoznámila na JAMU v Brne, kde študoval kontrabas, ale nastúpil do Semaforu v Prahe. Do Prahy som išla za ním už ako Pilarová.

Po dvoch rokoch manželstva, keď mal váš syn tri mesiace, manžel emigroval. Povedal vám to, než odišiel?

Odišiel na zahraničné turné a zabudol sa vrátiť. A, samozrejme, že mi to dopredu nepovedal.

A keby vám to povedal, šli by ste aj so synom s ním?

Nešla, určite nie.

Ako potom prebehol rozvod?

Rozvádzali sme sa na diaľku. Vzali mi pas a okamžite ma prestali púšťať von.

Boli ste s Pilarom v kontakte, keď bol v emigrácii?

Nebola a stretli sme sa až po mnohých rokoch.

A bol v kontakte so synom?

Nie, syn ho nezaujímal.

Čo robí váš syn?

Počítače.

Ďalšie deti ste už nechceli?

Keď som sa vydala druhýkrát, tak na to nikdy ani neprišla reč.

Syn nezdedil po vás ani po otcovi hudobné vlohy?

Nie, tam sú len počítače a úplný nezáujem o muziku. A keď záujem je, tak skôr o tú vážnejšiu.

Ani vnuci nemajú žiadnu amatérsku kapelu?

Nič také, tam sú len počítače a počítače. Ale zase je výborné, že keď niečo neviem, tak sa ich opýtam a mám to z prvej ruky.

Aká ste babička a ako často sa s nimi vídate?

Chodím za nimi do Brna každý mesiac, tak sa vídame dosť často. Snažím sa tam pravidelne navštevovať mamičku, ktorá má deväťdesiatšesť rokov.

Čím si vás získal druhý manžel, spevák Jaromír Mayer?

Viete, že ani neviem? Zoznámili sme sa v Divadle Semafor, ale to ešte nič neznamenalo. Až po roku sme spolu začali chodiť.

Vaše druhé manželstvo vydržalo tiež dva roky, prečo stroskotalo?

Ako by som vám to povedala? Stačilo len povedať, „ideme k Pilarovcom“ a nie „k Mayerovcom“, a bol oheň na streche. Ako spevák hral vždy druhé husle a to sa mu veľmi nepáčilo. Pilar bol tiež samoľúby. Keď napísali v novinách, že skvelé sólo na kontrabase zahral Milan Pilar a v zátvorke bolo manžel speváčky Evy Pilarovej, vypenil. Aj keď bol spočiatku v Prahe známejší než ja. Chlapi to nemajú radi.

Mayer v roku 1986 takisto emigroval. Vedeli ste, že chce odísť do cudziny?

Nevedela, ale to sme už dávno neboli spolu. Odišiel týždeň po Waldovi a útek Matušku, to bola vtedy taká sila, že to všetko prevalcovalo a nikto ani nevedel, že Jaromír utiekol tiež.

Boli ste s ním potom v kontakte?

Nie, odvtedy som ho už nikdy nevidela.

Jaromír Mayer žije v Kanade, ale do Prahy asi veľmi nechodí.

Myslím, že je nejaký dôvod, prečo sem nejazdí. Má pocit, že by tu mal problém. So mnou však nie, mne je to jedno.

Nebáli ste sa tretieho manželstva a predovšetkým faktu, že vám muž opäť emigruje?

Môj druhý muž neemigroval v čase, keď sme boli spolu, ale so svojou novou rodinou, tak som o tom vôbec neuvažovala.

Čím vás očaril váš tretí manžel, tanečník Jan Kolomazník?

Tým, že je dobrý, obetavý a nikdy nemal mindrák, ktorý mali tí dvaja. Keď mu niekto povie: „Pán Pilar,“ len odpovie: „Ja som Kolomazník,“ a nenaštve sa. Na začiatku nášho vzťahu nám tí bezcitnejší dávali pol roka. Sme spolu už dvadsaťsedem rokov.

Riešili ste fakt, že je mladší?

Prečo by som to riešila? Neriešim to dodnes. Tu ide predsa o to, aký je kto človek, a či je starší, alebo mladší, to je jedno.

Ako ste dospeli k trochu obrátenému modelu, že vy budete pracovať a zarábať a on vám bude vytvárať zázemie, variť, upratovať a starať sa o domácnosť?

Honza dlho spolupracoval s Jirkom Kornom, vystupoval v Divadle Alhambra a jazdil aj do zahraničia. Keď mi raz povedal, že pôjde do Afganistanu, tak som bola trošku na mŕtvicu. Potom vážne ochorel, musel na operáciu s pankreasom a bol na tom veľmi zle. Potom mal ešte problémy s bedrami, a preto ako tanečník skončil a išiel do invalidného dôchodku.

Čo ste hovorili, keď ste si v tlači prečítali ukážku zo zatiaľ nevydanej knihy Nade Urbánkovej, že jej manžel prežil s vaším mužom milostný románik?

Volala som Nadi, čo to má znamenať, a ona mi povedala, že nikdy nič také nepovedala. Dodnes som to nepochopila.

Ako spomínate na svoju lásku s Karlom Vágnerom, ktorý vám začiatkom sedemdesiatych rokov robil krátko kapelníka?

Toho pána nepoznám, neviem, kto to je. Pár ľudí sa ma na neho už pýtalo, ale nepoznám, neviem, nezaujíma ma, nula...

Fakt?

Fakt!

K vašim speváckym partnerom patril od začiatku šesťdesiatych rokov Waldemar Matuška, ktorý lámal ženské srdcia na počkanie. Naozaj ste jeho šarmu nikdy nepodľahli?

Walda nebol môj typ a ja som zase nebola jeho typ. Boli sme kamaráti, rozumeli sme si a to bolo všetko.

Waldemara si nakoniec vzala speváčka Olina Blechová. Čo sa stalo, že s Olinou vediete už niekoľko rokov mediálnu vojnu?

V podstate sa nestalo nič, len Olina bola presvedčená, že je tiež speváčka, a nechcela, aby som s Waldom spievala.

Čo jej prekážalo na tom, že ste si spolu raz za čas zaspievali?

Neviem, to by ste sa museli spýtať jej, ja o tom nebudem hovoriť.

Za päťdesiat rokov ste naspievali veľa duetov. S kým sa vám pracovalo najlepšie?

Hlasovo sme si vyhovovali práve s Waldom, pretože sme mali obaja veľký rozsah a podobnú farbu hlasu. A tým, že sme sa v divadle rok počúvali, ale pritom spolu nespievali, dokázali sme sa rovnako nadýchnuť a šlo nám to tak nejako samo. Veľmi rada spomínam aj na dueto s Karlom Gottom Je nebezpečné dotýkať sa hviezd.

A máte ešte nejaký sen, s kým by ste si chceli zaspievať?

S kým z našich spevákov som si chcela zaspievať, s tým som si zaspievala. Ako som mala kedysi šťastie a spievala s Gottom a Matuškom, tak teraz spievam s Vojtom Dykom a Matějom Ruppertom. A to sú frajeri.

Pomerne skoro ste boli populárna, točili sa okolo vás ctitelia... Nezomelie to mladú babu?

Človek si to vôbec neuvedomuje, to príde až s odstupom času. Vtedy som si myslela, že to tak má byť, a vôbec mi nedošlo, že je to niečo extra.

Nič s vami nerobili ani peniaze, ktoré ste zarábali?

Peniaze so mnou nikdy nič nerobili, teda ak mi nechýbali.

A niekedy sa to stalo?

No jejda, prosím vás... Dnes je to až trošku smiešne, ale v Semafore som robila za 750 korún mesačne a v Rokoku som potom dostala asi tisíc korún. Potom utiekol Pilar a to naozaj nebola zábava. Premýšľala som, kedy môžem ísť električkou a kedy musím ísť pešo, ale to dnes už nikoho nezaujíma.

Hovorilo sa, že ste v osemdesiatych rokoch mali problémy s alkoholom, ako ste sa z nich dostali?

Žiadne problémy s alkoholom som nemala. Tiež som si o sebe na internete prečítala, že som neodletela z Kuby, pretože som bola opitá a nevzali ma do lietadla. Túto vymyslenú historku raz v televíznom príspevku spomenul jeden redaktor a bol z toho vtedy škandál ako hrom.

To bude asi rovnaké ako váš údajný pomer s Fidelom Castrom, ktorý ste už azda tisíckrát dementovali...

Presne. V živote som toho chlapa osobne nevidela a nikdy sa s ním nestretla.

Ste známa kuchárka i gurmánka, pritom si stále udržujete štíhlu postavu. Ako to robíte?

Už ani neviem, kedy som naposledy varila... Keď som totiž zistila, že manžel vie variť a že po sebe aj uprace, kuchyňu som mu odovzdala. Snažím sa neprejedať a nejesť po piatej hodine večer. A nepijem ani alkohol, ktorý viaže tuky. Dokonca nepijem ani pivo, ani víno. Musím vydržať, aby som sa zmestila do šiat. Keď máte veľa drahých šiat, tak sa do nich potrebujete vojsť a chuť na jedlo vám hneď prejde. To je skvelá motivácia!

Chodíte na prechádzky a cvičíte?

Ja a cvičiť? Nie! Žiadne prechádzky a cvičenia už vôbec nie.

Ako dlho si schovávate drahé kostýmy a ako často meníte garderóbu?

Ani neviem. Šaty môžu raz, maximálne dvakrát do televízie, potom sa s nimi obíde republika a idú preč. Dávate ich kamarátkam, na charitu alebo sa zničia?

Najprv som ich rozdávala, ale potom som si povedala, že ich budem schovávať, pretože látky sú drahé. Po čase môžu byť šaty zase moderné, len sa prešijú.

K speváčkam i herečkám patria plastické operácie, ktoré na rozdiel od iných netajíte. Koľko ste mali rokov, keď ste boli na prvej?

Nikdy som ich netajila, pretože som si povedala, že keď ich priznám, budem mať pokoj. Dala som si urobiť len viečka, napriek tomu som sa z tlače neskôr dozvedela, že mám plastiku pier, lifting a tak ďalej. Dodnes som na liftingu nebola. Prvýkrát som na plastike bola v osemdesiatych rokoch, pár dní pred odletom do Alžírska. V lietadle sedel vedľa mňa Karel Černoch a pýtal sa, čo to mám na oku. Myslel si, že mi dal niekto päsťou. Vtedy ma horné viečka stáli 450 korún a za dolné viečka som zaplatila 600 korún. Dnes to stojí tisíce. Keď sa ma niekto spýta, koľko som dala do plastík, tak to nemá ani cenu hovoriť, pretože mi nikto neverí. Prvý zákrok mi robil lekár, ktorý zachraňoval Palacha. Dolné viečka zas skvelý pán doktor Poláček, ktorý sa nesnaží zo svojich klientok vytrieskať peniaze a robí len nepatrné zásahy. Stále tam zostáva nejaká rezerva, aby - až to bude veľmi nutné - to šlo ešte vytiahnuť. Po rodičoch mám výhodu, že nemám vrásky na čele. A keby som mala lifting, mala by som čelo o desať centimetrov ďalej, než ho mám teraz.

Už vyše desať rokov ste dôchodkyňa, dokázali by ste vyžiť z penzie, keby ste nespievali?

To viete, že áno. Čo by mi zostávalo?

Aký máte dôchodok?

Jedenásťtisíc a nejaké drobné.

Hana Hegerová ohlásila koniec kariéry, Marie Rottrová má sedemdesiat a tiež končí s koncertovaním. Premýšľali ste niekedy nad tým, že by ste už spievanie zavesili na klinec?

Prečo by som mala prestať, keď sú takí, ktorí nemali ani začínať? Ak na mňa budú ľudia chodiť, budem mať zdravý hlas a nebudú ma musieť na javisko nosiť - aj keď už sa stalo, že ma naň priniesli, tak spievanie nenechám. Keď to baví mňa aj ľudí, ktorí na mňa chodia, tak prečo prestávať? Spievam hlavne preto, že ma to baví, nerobím to kvôli peniazom.

Čo vás vedie k tomu, že v niektorých veciach nemlčíte a napríklad v spore Marty Kubišovej a Heleny Vondráčkovej ste sa verejne postavili na Martinu stranu?

Právo Marty Kubišovej. Keď predsa nepodpíšem s niekým zmluvu, tak ma nikto nemôže chcieť žalovať.

Čo si vôbec myslíte o Heleninom manželovi a manažérovi Martinovi Michalovi, ktorý o vás v médiách hovorí, že klamete a ohovárate?

Nemyslím si o ňom nič. Nezaujíma ma!

Vy ste boli s Helenou kamarátka, však?

Prosím vás... Bavíme sa o mne, tak sa nepýtajte na iné kolegyne.

Ako sa z vás stala fotografka?

Keď sme sa s Honzom vzali, kúpila som mu na prvé Vianoce fotoaparát. Rozbalil ho a to bolo naposledy, čo naň siahol. Občas som manžela odfotila do rodinného albumu a postupne som si kupovala lepšie fotoaparáty, až sa ma jedného dňa v roku 2004 niekto opýtal, prečo nefotím na digitál. Pretože som už mala „zmáknuté“ počítače, začala som fotografie aj upravovať. Časom sa to roznieslo a aj keď som sa nikdy nevnucovala, vždy sa niekto ozval, či by som neurobila výstavu.

Fotíte a rôzne deformujete aj vašich kolegov, ozval sa vám niektorý z nich, že sa mu fotografie nepáčia?

Nie. Nie vždy sa každý tvári príjemne, takže mám aj fotky kolegýň a kolegov, kde nevyzerajú ako kráľovné krásy alebo ťažkí frajeri, ale sú to fotky, ktoré by som nikdy neuverejnila, pretože nerobím nič, čo nechcem, aby niekto urobil mne. Pokrútené fotky, ktoré som vystavovala, všetci videli dopredu. Opýtala som sa ich, či ich smiem vystaviť. Leona Machálková nechcela, ale keď fotku uvidel jej syn Artur, bol z nej nadšený, tak ju povolila. Pepík Laufer sa cítil dotknutý, ale ostatní si z neho začali robiť žarty, že sa berie veľmi vážne, tak zmenil názor. Keď tú výstavu potom videl, povedal: „Zabijeme Pilarovú!“ A vidíte, prežila som.

  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].