Herec Vladimír Kobiesky: Nikdy sa zo Slovenska neodsťahujem

Herec Vladimír Kobiesky realitný biznis zavrhol, láka ho právo. Prečo sa teší z postavy Karola Kramera a čo ho najviac vyčerpáva?

Je podnikavý. Popri herectve stíha zarábať aj iným spôsobom. Vďaka svojej šikovnosti sa posledný rok zaradil k našim najmajetnejším hercom. Teraz sa však zase venuje najmä hraniu. O posteľných scénach s kolegyňami aj o jeho novom hoby sa s VLADIMÍROM KOBIELSKÝM (40) zhováral KAROL BUSTIN.

Rolu obchodníka nepoznáte len z Búrlivého vína, podnikali ste na rodnom východe. Stretli ste sa s nekalými praktikami, aké používa Karol Krammer, ktorého hráte v seriáli?

Našťastie, nie. Podobné prípady poznám len z literatúry a filmov.

Zažili ste výpalníkov?

Nie, nič také. Našťastie.

Prostredníctvom vašej firmy ste napríklad získavali nehnuteľnosti v dražbách. Ako sa vám teraz darí?

V tejto oblasti už nepodnikám. Venujem sa výhradne hereckej práci a divadelnému manažmentu. Manažoval som napríklad predstavenie Rozhodcovia, s ktorým sme chodili po Slovensku, ale vystupovali sme aj na Floride a vo Washingtone.

Prečo ste sa vzdali dražieb?

Nakrúcam denný seriál pre Markízu, o chvíľu mi k tomu pribudne nakrúcanie novej série seriálu Tajné životy, mal som šťastie hrať vo dvoch filmoch, ktoré sa na Slovensku nakrúcali minulý rok. Film Vojtech už mal premiéru a Agáva sa do kín ešte len pripravuje. Každý týždeň nahrávam ukážky z kníh do Literárnej revue Dada Nagya v Slovenskom rozhlase.

Hrávam v divadle, veľa dabujem a z času na čas chodievam do Prahy nahrávať „korporátny hlas“ pre nadnárodné spoločnosti do ich adaptovaných televíznych spotov. Som korporátnym hlasom televízie Doma a občas sa dám nahovoriť na moderovanie. Takže iné naozaj nestíham.

Keby ste mali percentuálne rozdeliť vašu prácu, ako by vyzerala?

Päťdesiat percent televízia, dvadsať divadlo a tridsať dabing.

Máte nejaký podnikateľský sen?Keby nebolo umenia, v čom by ste naplno podnikali?

Určite by som bol právnik a venoval by som sa oblasti ochrany osobnosti a duševnému vlastníctvu.

Prečo duševnému vlastníctvu?

Považujem ho za rovnako dôležité ako vlastníctvo materiálnych statkov.

Sú slovenskí herci dostatočne podnikaví?Myslím tým, či sa vedia predať a vypýtať si za svoju tvorbu patričné ohodnotenie.

Všetko je to otázka dopytu a ponuky.

Zo Slovenského národného divadla (SND) ste odišli po tom, čo vám bývalé vedenie činohry neumožnilo vycestovať na nakrúcanie Paneláka do Ázie. Brali ste to ako podraz?

Bol to môj zamestnávateľ a mal právo žiadať odo mňa, aby som sa rozhodol. Rozhodol som sa odísť a byť pánom svojho času.

Dnes v SND hosťujete v jednom predstavení, Shakespearovom Skrotení zlej ženy. Nechýba vám viac divadla?

Mám ho rád a žiadnym ponukám sa nebránim. Okrem SND hosťujem ešte v Astorke v predstavení Na koho to slovo padne. V apríli sa chystáme na zájazd do USA, do Chicaga a New Yorku.

Niektorí vaši kolegovia, ktorí odišli tiež pre bývalé vedenie, sa po zmene do divadla vrátili. Prečo vy nie?

V tejto chvíli mi vyhovuje práca na voľnej nohe.

Viacerí herci krachli s projektmi vlastných divadiel. Máte skúsenosti v podnikaní, v čom teda urobili chybu?

No... Neprišli sa so mnou poradiť. (Smiech.)

Viete si predstaviť, že by ste šéfovali nejakému kultúrnemu stánku?

Áno, len musím počkať, kým terajší šéfovia pôjdu do dôchodku. (Smiech.)

Ste spokojný s politickým smerovaním na Slovensku?

Rozhodne plánujem ísť voliť. Nezbavujem sa zodpovednosti za to, ako naša krajina vyzerá. Nikdy sa zo Slovenska neodsťahujem.

Mali ste v minulosti takúto úvahu?

Nemal. Som tu doma, narodili sa tu moje deti a navyše mám zamestnanie, ktoré sa úzko viaže na moju rodnú reč.

Keď je reč o zamestnaní - spĺňa Búrlivé víno vaše predstavy o obsahových a dejových kvalitách?

Veľmi sa mi páči, ako scenáristi napísali moju postavu Karola Krammera. Podľa toho, čo počúvam od ľudí, po rokoch, keď som bol v Paneláku skôr za „ťuťka“, ma dokázali prijať aj v úplne inej hereckej polohe.

Je „fabrickosť“ a veľká rýchlosť nakrúcania seriálov na Slovensku ideálny stav?

Tento typ seriálov sa v rovnakom tempe nakrúca všade na svete.

V seriálovej posteli sa pri vás vystriedali viaceré dámy ako Diana Mórová, Henrieta Mičkovicová či Barbora Švidraňová. Cítite niekedy aj jemné vzrušenie?

Myslíte vtedy, keď je okolo vás pätnásť ľudí zo štábu, musíte myslieť na kameru, na svetlo, na text, na charakter postavy a to, ako máme celú situáciu zahrať? (Smiech.)

Cítiť v daných chvíľach, že tá či oná herečka má v oblasti nežností väčšie skúsenosti?

V oblasti nežností neviem. Dôležité je, aby sme takéto scény zvládli bez zbytočného stresu, ktorý my herci vždy pociťujeme.

Upozorníte vašu manželku pred každým takýmto nakrúcaním?

Keby chcela, je na nakrúcaní kedykoľvek vítaná.

Začínate po štyridsiatke pociťovať väčšiu únavu či praskanie v kostiach?

Zatiaľ počujem len praskanie v kozube.

Pred časom ste sa zranili pri lyžovaní. Už ste znova obuli lyžiarky?

Áno, doktor Sestrienka mi koleno opravil do pôvodného stavu. Začal som dokonca chodiť so synom na motokáry.

Ostáva vám popri umení a biznise dostatok času na rodinu?

Samozrejme, rodina pre mňa vždy bola a vždy bude najdôležitejšia. A tým, že som na voľnej nohe, mám na ňu viac času.

Dcéru Kláru ste volali malý diktátor a syna Kristiána veľký špekulant. Stále ich tieto prívlastky vystihujú?

Sú to úžasné deti a rozhodne sa s nimi nenudíme.

Stíhate všetky rodičovské povinnosti? Chodíte napríklad na rodičovské združenia?

Áno, ak mi to plán nakrúcania dovolí. Dokonca som bol aj na „otvorenej hodine“ angličtiny, predvianočnej besiedke a vystúpeniach základnej umeleckej školy. Viem aj to, na ktorom poschodí majú moje deti triedu.

Syn má desať a dcéra sedem rokov. Je pre nich priezvisko Kobielsky medzi rovesníkmi skôr benefitom alebo záťažou?

Práve včera som sa ich na to pýtal a moja dcéra vôbec nechápala, o čom rozprávam. Povedala niečo v zmysle - niekto sa volá Kobielsky a niekto Kováč.

Čo vás vie najviac vyčerpať?

Zlomyseľnosť niektorých ľudí. Najviac to cítite vtedy, keď vám vkladajú do úst polopravdy a klamstvá.