Robert Kičina: Dohoda TTIP by Slovensku mohla priniesť až 1 743 eur ročne na každú domácnosť.

Historická a tajná: Odborník o bezcolnej dohode medzi EÚ a USA

Nárast ekonomík o 214 miliárd eur, ale aj obavy o spotrebiteľské a sociálne štandardy predstavuje bezcolná dohoda medzi EÚ a USA.

Formujúce sa transatlantické obchodné partnerstvo medzi Spojenými štátmi americkými a Európskou úniou (TTIP) by mala spečatiť historická dohoda.

Ťažké rokovania o nej trvajú už viac ako rok, sú tajné a ešte minimálne dva roky potrvajú. Vedie ich Európska komisia a obchodný zástupca USA. Cieľom je vytvoriť zónu voľného obchodu, kde by európske a americké produkty voľne prúdili bez ciel a iných obmedzení.

S tým sa spájajú nádeje na veľké obchodné príležitosti, ale aj obavy z tvrdej americkej konkurencie, ktorá by mohla ohroziť európsky sociálny štát. Detaily vysvetľuje ROBERT KIČINA (35), riaditeľ Podnikateľskej aliancie Slovenska. Zhovárala sa s ním EVA MIHOČKOVÁ.

Ak dohoda TTIP prejde, môžeme mať zrazu v obchodoch lacnú americkú bryndzu alebo tokajské dovezené z USA?

To si vôbec nemyslím. V USA sa nevyrábajú lacné tovary, ktoré by mali zaplaviť európsky trh. Aj keď uznávam, že americkí poľnohospodári a potravinári sú konkurencieschopnejší v porovnaní s ich európskymi kolegami. Súvisí to s tým, že v USA podporujú skôr veľké farmy a EÚ zasa malých farmárov. Je logické, že vo veľkom dokážete vyrábať lacnejšie.

Ja som však narážala na slová nemeckého ministra pôdohospodárstva, ktorý vyhlásil, že EÚ by mala upustiť od prísnej ochrany zemepisných označení potravín ako trebárs taliansky parmezán alebo francúzske šampanské, lebo Američania tieto produkty vyrábajú a chceli by ich sem aj dovážať.

Nemyslím si, že toto by sa v dohode malo objaviť a nemecké ministerstvo pôdohospodárstva slová svojho šéfa korigovalo. Ochrana špecifických národných a regionálnych produktov je veľmi citlivá záležitosť aj medzi samotnými členskými krajinami EÚ, nieto ešte vo vzťahu k USA. Ani neviem o tom, že by sa o tejto téme v rámci TTIP vážne rokovalo a bol by som prekvapený, keby to tak bolo.

Rokovania sú však tajné. Do akej miery vidíte do ich obsahu?

Áno, sú tajné a k textom dohôd nemajú prístup ani europoslanci. Národné vlády sa k informáciám dostávajú len cez správy, ktoré im poskytujú vyjednávači z Európskej komisie.

Rozumiem, že takéto tajnosti vyvolávajú obavy, ba až paniku a šírenie rôznych fám. Na druhej strane musíme uznať, že odkrytie kariet by bolo veľmi netaktické a poškodilo by našu vyjednávaciu pozíciu voči USA.

Má aspoň slovenské ministerstvo hospodárstva prehľad o detailoch rokovania a môže ich aj nejako ovplyvniť?

Samozrejme, prehľad má, ale nemá konkrétny text zmluvy. Na ministerstvo hospodárstva sa môžu so svojimi pripomienkami obracať podnikatelia i verejnosť a aj na ich základe potom ministerstvo vypracováva slovenskú pozíciu k rokovaniam, ktorú posiela do Bruselu. Máme teda dostatočné možnosti obsah dohody ovplyvniť?

Formálne áno. Otázne je, do akej miery sa nám podarí presadiť svoje predstavy, pretože na to je nevyhnutné nájsť v Európe spojencov. A tiež ide o to, do akej miery sú slovenskí podnikatelia a záujmové združenia aktívni v predkladaní svojich pozícií na ministerstvo.

Sú podnikatelia a združenia dostatočne aktívni? Lebo na verejnosti sa TTIP často prezentuje ako strašiak, ktorý úplne pochová európske spotrebiteľské a sociálne štandardy.

Nemyslím si, že by tá zmluva bola takto negatívne vnímaná. Podnikateľská aliancia Slovenska robila štúdiu jej dosahov a vyšla veľmi pozitívne. V horizonte ôsmich rokov by slovenské hospodárstvo mohlo narásť približne o štyri percentá. Vychádzali sme aj z toho, že Slovensko už predsa má vlastnú pozitívnu skúsenosť so vstupom na jednotný európsky trh.

Aj vtedy, pred rokom 2004, boli obavy, ako to zvládnu slovenskí podnikatelia. Ukázalo sa, že európsku konkurenciu zvládli a že celá krajina výrazne profituje z európskeho členstva. Po vstupe do únie sme zaznamenali rekordný hospodársky rast. Nezabúdajme ani, že Slovensko je štvrtá najotvorenejšia ekonomika sveta.

To znamená, že náš pomer zahraničného obchodu k HDP je štvrtý najvyšší na svete! Pre takúto otvorenú ekonomiku je dobré, ak sa odstraňujú bariéry globálneho obchodu.

Nebude to však tak, ako aj pri raste - že niekto bude profitovať viac a niekto vôbec?

Áno, vždy je to tak, že niekto získa viac a niekto menej. Viem, že najmä poľnohospodári sa obávajú, že TTIP by ich poškodila, vzhľadom na vyššiu konkurencieschopnosť amerických farmárov.

Celý rozhovor nájdete v aktuálnom vydaní týždenníka Plus 7 DNÍ.


  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].
VIDEO Plus 7 Dní