Ján Steinhübel: Citadela na Devíne je neprístupná, lebo nie sú peniaze na opravu. Propaganda má prednosť.

Historik Steinhübel: Príbeh vierozvestcov si prispôsobili obe totality aj dnešná garnitúra

Príbeh Cyrila a Metoda si podľa ľubovôle prispôsobili ľudáci i komunisti, súčasná vládna garnitúra je mierne vyšumenou syntézou oboch, tvrdí historik Ján Steinhübel.

Minulý víkend sa konali veľkolepé oslavy 1 150. výročia príchodu Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu, opäť, podobne ako pri odhaľovaní sochy kniežaťa Svätopluka, padali patetické a z historického hľadiska nepresné slová o Starých Slovákoch a našom prvom kráľovi.

O tom, kto vlastne boli Cyril a Metod, ale tiež o tom, ako politici zneužívajú minulosť, sa s historikom JÁNOM STEINHÜBELOM (56) z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied v Bratislave zhováral PETER GETTING.

Cyril s Metodom sú dnes veľkolepo vyzdvihovaní a spomínajú sa aj priamo v preambule našej ústavy. Sú tam opodstatnene?Poslúžili ako tapeta. Mečiarovskú špinu, ktorá v deväťdesiatych rokoch minulého storočia zaplavila Slovensko, bolo treba niečím ozdobiť a poprikrývať. Najlepšie Cyrilom a Metodom. Keďže sú už mŕtvi, nemôžu sa proti tomu brániť.

Akí teda boli v skutočnosti bratia zo Solúna a aký bol ich prínos? Vynikali ako učitelia. Na Veľkej Morave si vybrali talentovaných žiakov, vyučili ich a spolu s nimi začali prekladať do slovanského jazyka biblické, liturgické a iné texty. Konštantín bol vedúcou osobnosťou celej misie, mal prenikavý intelekt, vynikajúce teologické, filozofické, jazykové vzdelanie a poznatky z rôznych vedných odvetví.

Metod mal veľmi dobré právnické vzdelanie. Napísal najstarší slovanský zákonník, pretože chcel, aby na Veľkej Morave platili jasné zákony. Obaja boli veľmi slobodní ľudia. Nebáli sa jasne vyjadriť svoj názor. A to i za nebezpečných okolností. V učených polemikách a v rozličných hádkach nikoho nešetrili. Protivníkov porážali veľmi presnou argumentáciou. Vysoko ich prevyšovali svojím intelektom a vzdelaním.

Prečo sa vlastne stali z našich pohanských predkov kresťania? Bola to idyla, akú nám podsúvajú?

Na prelome ôsmeho a deviateho storočia padol Avarský kaganát a slovanské kniežatá a veľmoži začali navštevovať Franskú ríšu, predovšetkým susedné Bavorsko, a priateliť sa s bavorskými grófmi, s ktorými predtým spoločne útočili na Avarov. Slovanských veľmožov zaujal vysoký životný štandard franskej a bavorskej aristokracie, ktorá bývala v priestranných kamenných domoch, mala kvalitné zbrane, odevy, šperky, murované kostoly, zatiaľ čo oni žili v jednoduchých drevených obydliach.

Čumeli takpovediac ako bača do Tuzexu a aj oni chceli to, čo ich noví kamaráti už dávno mali. Chceli sa im z každej stránky vyrovnať. Malo to však podmienku - prijať krst.

Chceli sa Slovania dobrovoľne stať kresťanmi? Niektorí áno, väčšina však nie. Kresťania, presvedčení, že len ich viera je tá správna, dávali pohanom pocítiť, že sú pre nich psi, ktorí nie sú hodní toho, aby ich pustili k spoločnému stolu. Už v roku 631 Sicharius, vyslanec franského kráľa Dagoberta, povedal Samovi a jeho Slovanom: „Nie je možné, aby kresťania a sluhovia Boží mohli uzavrieť priateľstvo so psami.“ Misionár Ingo, poslaný do Korutánska salzburským arcibiskupom, neposadil pohanských Korutáncov k stolu, ale „vonku ako psov nechal sedieť“ a tam ich pohostil. Také poníženie pocítil aj český knieža Bořivoj, keď navštívil veľkomoravské knieža Svätopluka.

A to bola len umiernená forma nátlaku. Franský kráľ Karol Veľký nariaďoval masové popravy Sasov, ktorí niekoľkokrát povstali proti franskej nadvláde a hlavne proti násilnému zavádzaniu kresťanstva. Zásada „krst alebo smrť“ sa uplatnila ešte v dvanástom storočí vo vyhladzovacích vojnách proti polabským Slovanom, ktorí do poslednej chvíle kládli odpor kresťanstvu.

Prečo knieža pozval misionárov z ďalekej Byzancie, keď v jeho kniežatstve už dlhšie krstili misionári z blízkeho Pasova? Pasovské biskupstvo bolo nástrojom politického vplyvu a expanzie susednej Východofranskej ríše. Rastislav, ktorý túžil po nezávislosti, chcel svoje kniežatstvo vymaniť z cirkevnej správy Pasova. Mal to dobre premyslené. Vedel, že klin sa vybíja klinom.

V čom spočíval jeho plán? Pápež Mikuláš I. vzniesol v roku 860 nároky na celý priestor medzi Východofranskou a Byzantskou ríšou, kde kedysi dávno ležala cirkevná provincia zvaná Ilyrikum, a hoci ju zničilo sťahovanie národov, pápežská kúria na ňu nezabudla. O územie pri strednom a dolnom Dunaji sa delili predovšetkým Chorvátsko, Bulharsko a Panónia rozdelená medzi bavorské marky.

Knieža Rastislav upriamil pápežovu pozornosť aj na Veľkú Moravu. Posolstvo k pápežovi a potom k byzantskému cisárovi, príchod a účinkovanie byzantskej misie na Veľkej Morave sú začiatkom realizácie Rastislavovho plánu samostatnej cirkevnej provincie.

Ako reagovali v Pasove na konkurenciu v podobe príchodu byzantských misionárov do ich diecézy? Pasovský biskup Hartwig v roku 860 ochorel a v bezvládnom stave bol biskupom až do roku 866. Nový biskup Hermanrich obrátil pozornosť na Bulharsko, ktoré chcel získať aj carihradský patriarcha a rímsky pápež. Na Moravanov nemal čas. Byzantská misia mohla nerušene pracovať. Kým sa pasovské biskupstvo spamätalo, Metod bol už arcibiskupom.

Potom však nastali problémy, ktoré tiež boli súčasťou byzantskej misie a nechýbali v nich hádky, kliatby, tresty a zložité dogmatické spory... Bavorskí biskupi sa nechceli podrobiť rozhodnutiu pápeža. Arcibiskupa Metoda zajala franská výprava, ktorá v roku 870 dočasne obsadila Moravu. Bavorskí biskupi zinscenovali súd, vyhlásili Metoda za zosadeného a tri roky ho väznili v kláštore. Prepustili ho až na prísny zákrok pápeža.

Nezávislosť Veľkej Moravy bola hlavným dôvodom celej misie? Veľkomoravský štát, ktorý mal samostatnú cirkevnú provinciu, zobral pápež pod svoju ochranu. Takže už nepotreboval uznanie Východofranskej ríše. Mal uznanie pápeža, ktorý bol nástupcom apoštola Petra, a ten mal poverenie priamo od Krista. Legitimita najstaršieho slovanského štátu v strednej Európe tak bola odvodená od Boha. Mal teda plnú suverenitu a rovnoprávne postavenie medzi štátmi kresťanskej časti Európy. Veľká Morava v roku 906 zanikla, zanechala však precedens, ktorý sa stal legitimizujúcim základom pre vznik mladších stredoeurópskych štátov, a to českého, poľského a uhorského.

Ako to bolo s prvým nitrianskym biskupom Vichingom, ktorý sa nestal oslavovanou osobnosťou pre budúce generácie? Svätopluk si spomedzi franských kňazov na Veľkej Morave obľúbil najmä Vichinga. Práve na jeho želanie sa Viching stal biskupom v Nitre, stredisku latinských kňazov. Veď aj sám Svätopluk uprednostňoval latinskú liturgiu.

Viching však bol odporcom svojho arcibiskupa a ohováral ho u Svätopluka i pred pápežom. Vichingova opovážlivosť zašla tak ďaleko, že Metod naňho uvrhol kliatbu. Pápež po Metodovej smrti kliatbu z Vichinga sňal a podľa Svätoplukovho želania ho poveril správou veľkomoravskej cirkvi. Cap sa stal záhradníkom. Nasledovalo vyhnanie Metodových žiakov.

To, že oslavujeme Cyrila s Metodom aj Svätopluka je paradox?Tragické vyhnanie Metodových žiakov mal na svedomí nielen Viching, ale aj Svätopluk. Viching ešte štyri roky po tom, čo vykonal, ostal pri Svätoplukovi a spravoval veľkomoravskú cirkev. Svätopluk mu naďalej plne dôveroval, s jeho činom teda súhlasil.

Robert Fico vyhlásil, že cyrilometodské oslavy sú „udalosťou, ktorá presahuje historický rámec“. Podľa poslanca Otta Brixiho k nám prišli na „pozvanie kráľa Slovákov“. Ivan Gašparovič vyhlásil, že pápež vďaka nim ustanovil slovenský jazyk ako štvrtý liturgický jazyk. Prečo sa na mýty pribaľuje čoraz viac bludov? Mnohí ľudia nepotrebujú poznať zložitú historickú pravdu. Stačí im prostoduchý nacionalistický gýč. To je „istota“, ktorej rozumejú. Najmä ak je podopretá veľkým divadlom. A naši vysokí politickí predstavitelia túto hru na „istoty“ ľuďom veľmi ochotne doprajú. A ľudia zas na revanš doprajú im. A o to práve ide.

Pozreli ste si oslavy na Devíne? Nepozrel. Hlavná vec, že hradná citadela na Devíne je verejnosti neprístupná, lebo nie sú peniaze na jej opravu. Financovanie propagandy má prednosť.

Boli Cyril a Metod zneužívaní v minulosti podobne, ako je to dnes? Obe totality, ktoré boli v minulom storočí pri moci, si príbeh Cyrila a Metoda prispôsobovali tak, ako sa im to hodilo. Či už to boli ľudáci, alebo komunisti. Jedni spájali kresťanstvo s nacionalizmom a druhým zas vyhovovalo, že obaja bratia prišli z východu. Dnešná vládna garnitúra je mierne vyšumenou syntézou oboch. A po Slovensku chodí hodne všelijakých Pamírov, ktorí hlboko načierajú do komunisticko-ľudáckej pokladnice a dodávajú rozumy až na najvyššie miesta.

  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].