Zvi Vapni: Slovensko si zamiloval, nečudo, pochádza odtiaľto jeho prapradedko.

Izraelský veľvyslanec na Slovensku: Nezavrite sa doma kvôli terorizmu. Treba žiť

Izraelčania sa spoliehajú na tajné služby, strach ukázať odmietajú.

Zámerom terorizmu je vystrašiť nás, ale vždy sa musíme vrátiť k normálnemu životu, a to terorizmus odzbrojuje, - hovorí veľvyslanec Izraela. S problémom vrážd nevinných civilistov zápasí už aj Európa, ako naposledy vo francúzskom Nice. Jedna krajina na svete s tým má skúsenosti, žiaľ, už desiatky rokov.

S novým veľvyslancom Izraela ZVIM VAPNIM (53) sa o tom, ako sa postaviť proti tejto hrozbe, o pokrivenom zmýšľaní teroristov, ale aj o tom, že Slováci sú prehnane skromní a Izrael zaujímavý pre milovníkov dovoleniek spojených s objavovaním histórie, sa rozprávala JULIÁNA BIELIKOVÁ.

Izrael má už dlhé roky skúsenosti s terorizmom...

Nanešťastie.

A to je niečo, s čím má problém v súčasnosti aj Európa. Ako žijú po celé tie roky obyvatelia Izraelu s vedomím, že kdekoľvek môžu zaútočiť teroristi? Dá sa na to zvyknúť?

Keď sa musíte zaoberať terorizmom, nemáte inú možnosť. Zámerom terorizmu je vystrašiť vás. A zo začiatku je to šokujúce. Vždy keď sa niečo stane, na chvíľu vás to ochromí. Ale potom, po toľkých rokoch skúseností vieme, že sa musíme vrátiť k normálu. A tým terorizmus odzbrojujeme a robíme neúspešným.

Pred pár týždňami sme zažili útok v kaviarni v nákupnom centre v Tel Avive. Je to veľmi populárne miesto. Vošli dvaja ľudia, začali strieľať a niekoľkých návštevníkov zabili. Deň po tom, a nikto to nemusel organizovať, boli všetci opäť v kaviarni. Bolo to akési vyhlásenie k teroristom: „Áno, pokúsili ste sa nás vydesiť, ale sme späť.“

To je podľa mňa najlepší spôsob, ako reagovať, aj pre Európanov. Musíte pochopiť, že terorizmus nie je klasická vojna. Nedokážete ju ukončiť jediným útokom. Je to neutíchajúci boj, ktorý je súčasťou našich životov už dlhé roky. Reakciou musí byť na jednej strane boj proti teroristom a na druhej čo najrýchlejší návrat k bežnému životu.

Teda neukázať, že sa bojíte...

Nebyť vystrašený, ale obozretný. Poviem vám príklad, už odmala učíme deti: Keď nastupuješ do autobusu, obzeraj sa, či niekde nevidíš odloženú tašku.

Teraz to všetci robia na letiskách, ale u nás to tak funguje desiatky rokov. Ak vidíte niečo podozrivé, zaujímajte sa o to. Ale žite si svoj život. Nezavriete sa doma, neprestanete žiť len vinou terorizmu. Na druhej strane sú potom ozbrojené zložky a tajné služby, ktoré pracujú na tom, aby sa žiaden útok nestal.

Dokážu obyčajní ľudia rozoznať teroristu? Podľa vzhľadu, správania? Je to možné?

Je to čím ďalej ťažšie. V Izraeli žijú Židia, Arabi, ktorí majú izraelské občianstvo, aj Palestínčania. Naposledy pri útoku, ktorý som spomínal, boli útočníci oblečení veľmi módne. Vyzerali, akoby išli na večeru. Vedeli, ako majú vyzerať. Ale niekedy pôsobia nervózne a čudne sa správajú, veľmi sa potia.

Nie vždy ich dokážete odhaliť, ale ste pozornejší v prípade ľudí, ktorí sa zvláštne správajú. Najlepšou prevenciou je však odhaľovanie teroristických útokov ešte pred tým, ako sa stanú. Ale to zahŕňa prácu tajných služieb, zhromažďovanie množstva informácií a poznanie spôsobu, akým teroristi pracujú. Nie je to najjednoduchšie, ale najúčinnejšie.

Majú Izraelčania doma zbrane tak ako Američania?

Nie. A to je zaujímavé. Máme povinnú vojenčinu, všetci vieme, ako zbrane používať. Ale je veľmi zložité získať povolenie na súkromnú zbraň. Musíte mať veľmi dobrý dôvod. Nie ako v USA, kde idete do obchodu a kúpite si ju.

Mávajú deti protiteroristické cvičenia?

Nie, len niekedy po nejakom šokujúcom útoku, pri ktorom zomrú deti alebo je napadnutý autobus, sa učitelia rozprávajú so školákmi o tom, ako premôcť strach. Vysvetľujú a pomáhajú deťom vyrovnať sa s tým. Nepripravujeme ich na útoky. Učíme ich, ako spoznať podozrivý objekt na verejnom mieste, ako som už spomínal.

Raz-dvakrát ročne nacvičujeme, že keď zaznie siréna, majú ísť do úkrytu. To však nesúvisí s terorizmom, ale s faktom, že sme mali vojny. Útočili na nás z Gazy strelami, napadol nás Irak za čias Saddáma Husajna.

Čím to je, že v súčasnosti je Izrael jediné liberálne miesto obkolesené veľmi konzervatívnymi moslimskými krajinami? Ako ste to dosiahli?

Myslím, že demokracia a diskusia sú hlboko zakorenené v našej kultúre. Bolo to skôr ako západná demokracia. V židovskej tradícii má diskusia veľmi dôležité miesto. Dokonca aj náboženskí vodcovia musia prediskutovať každý problém. Pre nás je demokracia veľmi prirodzená. Každý má právo vyjadriť svoj názor.

Veľmi sme dúfali, keď sa začala Arabská jar, že naši susedia sa stanú demokratickými krajinami. Ale teraz sme veľmi sklamaní. Smerujú k veľmi temným časom. Musíme chrániť naše hranice, aby sme si zachovali otvorené tolerantné prostredie, kde môžete mať rôzne názory. Veríme, že sloboda slova a demokracia sú zárukou stability. Útlak vás nikam neposunie, iba do chudoby a násilia.

Na Slovensku máme pocit, že sme mimo ohrozenia terorizmom. Ako to vnímate? Je Slovensko naozaj také bezpečné?

Cítim sa tu veľmi bezpečne. Ale nikto nikdy nemá úplnú záruku, že teroristi nezaútočia. Vyberajú si miesta podľa atraktivity. Chcú, aby o nich vedel celý svet. Napríklad New York si vybrali preto, lebo získali celosvetovú pozornosť. Tiež zvažujú, či je to náročné, alebo ľahké. O niektorých miestach vedia, že je veľmi ťažké tam zaútočiť, vzhľadom na ochranu, tajné služby. Slovensko by malo byť, samozrejme, pripravené, ale zatiaľ sa nič nestalo, a dúfam, že sa ani nič nestane. Je to krásna krajina a ja verím, že to tak ostane.

Mali by sme mať viac vojakov či policajtov v uliciach?

To je veľmi špecifické. Vojaci v uliciach určite odstrašia teroristov, ale nie je to niečo, čo by bolo príjemné pre ľudí. My sme na to zvyknutí. Každý z nás slúžil v armáde, a teda často vidíme mladých vojakov. Či už idú na „opušťák“, alebo späť. Ale na miestach, kde na to ľudia nie sú zvyknutí, to môže byť nepríjemné.

Ako sa dá vôbec bojovať s terorizmom? Čo by mala Európa robiť, aby predchádzala hrôzostrašným udalostiam, ako boli útoky v Paríži či na bruselskom letisku?

Najdôležitejšie v boji s terorizmom je zastaviť ho skôr, ako sa niečo stane. A to je veľká výzva pre Európu. Musíte vytvoriť obrovskú sieť informácií, spojiť tajné služby, aby ste mohli sledovať korene terorizmu. Napríklad, je veľa Európanov, ktorí išli pomáhať Daešu v Sýrii a Iraku a vrátili sa späť.

A toto treba sledovať, ak ich rovno nezatknete, lebo môžu šíriť ideológiu, ktorá je veľmi nebezpečná. Bojovať proti teroristom zahŕňa veľa práce v pozadí, o ktorej ja ani vy veľa nevieme, ale to je najlepší spôsob, ako zabrániť útokom. Sme v tomto úspešní, mnohokrát sa nám podarilo zadržať útočníkov ešte pred tým, než stihli niekomu ublížiť.

Čo si myslíte z pohľadu Izraelčana o utečeneckej kríze? Ako sa s ňou Európa vyrovnáva?

Je to veľká výzva, chápem, že obyvatelia majú strach. Ľudia prichádzajú k vašim pobrežiam. Myslím si však, že asi 90 percent z nich, ak nie viac, sú skutočne utečenci, ktorí utekajú z pekla. To, čo sa deje v Sýrii, je strašné a oni utekajú pred smrťou. Ale v tejto mase sú aj ľudia, ktorí sú v kontakte s Daešom a sú nebezpeční.

Je nutné sledovať, odkiaľ a kam tí ľudia idú, čo robia, snažiť sa zistiť, kto sú. Je to náročné, lebo sa bavíme o obrovskom množstve ľudí. Európa by mala v prípade utečeneckej krízy pracovať spoločne. Lebo inak sa to nedá zvládnuť. Je to však aj humanitárna kríza a ak im nevieme pomôcť v Sýrii, nejako to spraviť musíme.

Čo je iné na myslení teroristov? Mne bolo veľmi vzdialené, že niekam prídu s bombou na tele a odpália sa napríklad v autobuse. Je naše vnímanie hodnoty života také odlišné od toho v moslimských krajinách?

Je to obrovský rozdiel. Najmä v rokoch 2000 až 2004 sme sa borili s množstvom samovražedných útočníkov. Existujú totiž dva úplne odlišné pohľady na svet. Jeden je náš, väčšiny ľudí na tejto planéte, a druhý má veľmi silné extrémistické islamské prvky, nie je to však islam vo všeobecnosti. Je to špecifický typ.

Kým my si najviac vážime život, zachraňovanie a ochraňovanie života sú pre nás dôležité. Pre nich je najdôležitejšia hodnota česť, ktorá je viac ako život. Čiže zjednodušene, ak sa zabijete a zabijete iných, je to veľmi vážený čin. A, samozrejme, ak zabijete civilistov, ženy, deti, nie je to rozdiel.

Je to veľmi nebezpečná ideológia a je veľmi náročné ju zastaviť. Dlhé roky, keď ste sa bránili pred terorom, vedeli ste, že teroristi chcú po čine uniknúť. A to bola ich slabosť. Títo však nechcú ísť domov. Ťažko sa s nimi vyrovnať, ak ich nechytíte pred činom. Väzenie nie je niečo, čoho sa zľaknú. Sú pripravení zomrieť.

To je relatívne nová výzva pre západné tajné služby. Naozaj však treba povedať, že iba teroristi s extrémne islamským pozadím útočia týmto spôsobom. Niečo podobné robili azda len kamikadze v Japonsku. Opäť ich hnala česť a túžba obetovať sa v mene cti. Je to iné ako vojaci. Vojak sa chce vrátiť domov živý a zdravý, žiaden normálny vojak nechce ísť zomrieť.

Pôsobili ste v Spojených štátoch aj na Filipínach. Čo vás na Slovensku prekvapilo?

Všetko ma tu prekvapuje (smiech). Dosť cestujem a vidím, že ste veľmi skromní ľudia. Máte tu krásne veci a miesta, ale nechválite sa nimi. Cudzinec ich musí nájsť. Minulý víkend som bol na Pohode. A to je úžasný festival, 30-tisíc ľudí, všetci boli veľmi šťastní, príjemní. Výborná muzika. A pritom som o ňom nikdy nepočul.

Pred pár mesiacmi som išiel do Košíc a požiadal som, aby sme sa zastavili niekde na ceste tam aj späť. Tak sme išli do Banskej Bystrice, o ktorej som nikdy nepočul. Je to nádherné mesto.

Na ceste späť sme išli do Banskej Štiavnice a zažil som to isté. Samé prekvapenie. Myslím si, že môžete ponúknuť niečo, o čo by malo záujem mnoho ľudí. Len to musíte viac prezentovať. Toto je krásna krajina s milými ľuďmi.

Máme teraz v parlamente stranu pokladanú za extrémistickú.

To bolo tiež prekvapenie… ale nie dobré.

A mnoho ľudí začína mať čoraz viac xenofóbne prejavy, vonku, na internete. Tiež máte tento pocit?

Je to trend v celej Európe. Diplomati majú obvykle zásadu, že sa nevyjadrujú k miestnej politike, lebo to nie je naša vec. Ale Izrael robí výnimku, a to vtedy, keď sa objaví strana so xenofóbnymi, antisemitskými pohľadmi na svet. Vtedy reagujeme. A vyjadríme svoje znepokojenie.

Keď sa v Maďarsku objavil na scéne Jobbik, premiér Izraela oznámil maďarskému premiérovi, že sme veľmi znepokojení. Aj teraz je to tak. Kotleba a jeho strana sú niečo, čo by nás malo znepokojovať. Vieme, že časťou ich ideológie je popieranie holokaustu a antisemitizmus, aj keď teraz zdôrazňujú iné témy. Všetci by sme mali byť na pozore.

Prečo niekto volí napríklad Kotlebu?

Ľudia sú často motivovaní strachom, keď volia. Deje sa to všade na svete. A je ľahké pre isté strany presadzovať cez strašenie ľudí svoju agendu typu: „Prichádza nebezpečenstvo, musíme ho zastaviť.“ Áno, musíte si dávať pozor, do Európy prichádzajú noví ľudia, ale musíte im dať jasne najavo, toto je akceptovateľné a toto nie. Musíte rozhodnúť, koho prijmete a koho nie.

To všetko je legitímne. Ale nie ísť do sféry xenofóbie. Už sme tam boli. Pred 70 rokmi a cieľom boli Židia, ktorí v Európe žili po stáročia. Keď sa pozriete na Slovensko, kedysi boli všade židovské komunity, teraz z nich nič neostalo. Pre toto.

Takéto myslenie vedie k veľmi nebezpečným situáciám. Každý by mal preto spozornieť. A ako tomu predísť? Vzdelávanie, vzdelávanie, vzdelávanie. Je to kľúč k mnohým veciam v živote.

Chcete, aby boli ľudia úspešní, musíte ich vzdelávať. Chcete, aby mali otvorenú myseľ? Musíte ich vzdelávať. Chcete, aby neboli xenofóbni a úzkoprsí? Musíte ich vzdelávať. Ak investujete do vzdelanosti, budete mať lepších ľudí, je to jednoduché.

Vaša rodina vraj pochádza zo Slovenska.

Áno a prišiel som na to, keď som sa pripravoval na sťahovanie na Slovensko. Vtedy objavíte aj veci, na ktoré ste za celé roky nepomysleli. Takto sme našli kopu papierov a žena mi povedala, že si to mám pretriediť a rozhodnúť, čo vyhodím. Tak som to prechádzal, keď som zbadal knižku, ktorú som dostal na bar micva. To je oslava, keď sa chlapec stáva mužom. Bola o histórii rodiny mojej babičky.

A tak som zistil, že jej dedko sa narodil v Novom Meste nad Váhom. To mi znelo známo. Potom tam bolo napísané, že sa presťahoval do Presburgu. A to mi už bolo jasné, že ide o Slovensko.

V Bratislave sa oženil a stal sa asistentom Chatama Sofera, ktorý bol jedným z najvýznamnejších židovských učencov 19. storočia. Ten povedal môjmu prapradedkovi, že po jeho smrti má vziať rodinu a odísť do Svätej zeme. To, samozrejme, ešte nebol Izrael. A tak, keď Chatam Sofer zomrel, presťahoval sa do vtedajšej Osmanskej ríše.

My sme si to však nespájali so Slovenskom. Lebo keď prišli, usadili sa vo štvrti, kde žili ľudia z Uhorska. Volala sa Uhorské domy. Tak som teda zistil, a to len pár dní pred odchodom na Slovensko, že moji predkovia žili na Slovensku.

Majú Slovensko a Izrael niečo spoločné? Napríklad počasie v lete?

Počasie nie. Buďte šťastní, že máte takéto počasie. Aj naši slovenskí pracovníci na ambasáde zvyknú hovoriť na dni, keď je slnko a 35 stupňov, že je krásne. Áno, keď to trvá tri dni a potom zaprší. V Izraeli neprší od júna do septembra. A stále je 35. Naše leto nie je také príjemné. Odporúčam ľuďom navštíviť Izrael v apríli, máji, septembri či októbri.

Spoločného máme mnoho. Mnohí Židia pochádzajú z Európy, a tak sme kultúrne prepojení. A čoraz častejšie Izraelčania aj navštevujú Slovensko. Hľadajú miesta, kde sa dá chodiť na turistiku, loziť po horách. A to tu je.

Hľadajú tu aj predkov?

Áno, niektorí oslovujú nás aj židovskú komunitu a pomáhame im hľadať hroby predkov. Tu bola veľká komunita a ľudia sa chcú dozvedieť o svojej minulosti.

A čo môže zas Slovákov zaujať na Izraeli?

Určite je toho veľa. Jeruzalem, sväté miesta, Via Dolorosa, všetko, čo ste čítali v Biblii, je tam. Je to veľmi výnimočné mesto. Na rozlohe nie väčšej, ako má bratislavské Staré Mesto, sú najvýznamnejšie sväté miesta židovského náboženstva, kresťanstva aj islamu. Len 70 kilometrov odtiaľ je Tel Aviv, ktorý je úplne odlišný. Nie je na ňom nič sväté, nič historické.

Sú to krásne pláže, dobré reštaurácie, slnko, hudba. Jedno z najzaujímavejších miest na svete. A nehovorím to preto, lebo som Izraelčan. Medzi Jeruzalemom a Tel Avivom je Galilea. Tiež známa históriou, sú tam aj vinohrady s dobrými vínami, krásne výhľady. Nižšie je Mŕtve more, pomaly sa však zmenšuje, takže sa ponáhľajte, ak ho chcete vidieť.

Zaujímavá je púšť, najmä pre niekoho, kto vyrástol v týchto lesoch a zeleni. Ja mám rád púšť, má iné pravidlá. Dá sa tam napríklad chodiť na turistiku. Ale táto púšť nie je nudná, nie je to Sahara. Je to divočina. A úplne na juhu Izraela je Eilat. V októbri otvorí Ryanair priamu linku z Bratislavy do Eilatu. Keď je tu už chladno, tak tam je pekne teplo. A to môže ľudí zaujať.

Je to dovolenkové mesto, kde sa dá šnorchlovať a potápať, bývajú tam dvakrát ročne zaujímavé džezové festivaly. Izrael je malá krajina, ale dá sa u nás vidieť veľa.

Mnohí moji kamaráti rezignovali na dovolenky v Egypte či iných severoafrických a moslimských krajinách pre bezpečnosť. Je Izrael pre turistov bezpečnejší?

Neporovnateľne. Kedysi existoval taký turistický trojuholník Egypt, Jordánsko a Izrael. Nanešťastie sme teraz už jediné bezpečné miesto v regióne. Každý rok prichádzajú do Izraela asi tri milióny turistov. Je to veľmi bezpečné miesto. Ženy či deti sa môžu po uliciach pohybovať bezpečne v ktorejkoľvek hodine.


VIDEO Plus 7 Dní