Jaroslav Rezník

Ja som si nikdy nepotrpel na duševný striptíz, vraví nový riaditeľ RTVS Rezník

Nový riaditeľ RTVS Jaroslav Rezník ráta aj so vzburou.

Od augusta zasadne do riaditeľského kresla verejnoprávnej televízie. Napokon, vo sfére verejnoprávnych médií, kde pôsobí od roku 1993, nie je žiadny nováčik. V deväťdesiatych rokoch proti nemu vlastní redaktori v rozhlase spísali petíciu, mali výhrady proti politickým tlakom a tomu, že sa poskytoval nadštandardný priestor pre HZDS Vladimíra Mečiara. Dnes tvrdí, že politickým tlakom dokáže odolávať.

O zmenách, ktoré v RTVS plánuje urobiť, o vzťahoch s ministrom Markom Maďaričom, ktorý podporoval vo voľbe jeho protikandidáta Václava Miku, ale aj o kontroverznej zmluve s prokremeľskou agentúrou Sputnik sa s JAROSLAVOM REZNÍKOM (51) zhovárala ANKA ŽITNÁ-LUČAIOVÁ.

Čakali ste, že vyhráte?

Vždy keď človek ide do súťaže, mal by do nej ísť s tým, že chce vyhrať a nielen zúčastniť sa. Samozrejme, nemusí to vyjsť, veď víťaz môže byť len jeden.

Iste, ale okolo voľby prebiehali politické hry až do samého konca.

V živote to funguje tak, že sú šachovnice, kde figúrkami ťaháte vy, a sú šachovnice, kde vy ste figúrka a ťahajú vami. Človek by sa mal snažiť, aby šachovníc, kde ním ťahajú ako figúrkou, bolo čo najmenej. Súťaž o post generálneho riaditeľa RTVS mala dlhodobo známe pravidlá a každý o nich vedel. S tým, čo sa z toho vyvinulo, nemám nič spoločné. V roku 2012 boli v jeden deň prezentácie kandidátov, na druhý deň sa hlasovalo a bol zvolený generálny riaditeľ s funkčným obdobím od 1. augusta. To, že to teraz vyšlo inak, vyplýva zo zákona. Výbor musí vypísať konanie najmenej tri mesiace pred uplynutím funkčného obdobia. Preto sa stalo, že sa rozhodovalo na dvoch schôdzach. Prezentácie na májovej, voľba na júnovej. Medzi tým boli tri týždne. A v priebehu týchto troch týždňov sa z toho stala pertraktovaná téma. Politikum z toho robili politici a médiá. Vždy musíte mať aj kladných, aj záporných hrdinov.

Nech pozerám, ako pozerám, vy z tých výstupov vždy vychádzate ako záporný hrdina.

Áno. Všeličo som sa o sebe dozvedel.

Neprekáža vám to?

Dôležité je, či máte čisté svedomie pred sebou samým. Ja som si nikdy nepotrpel na dômyselne vystavané mediálne prezentácie a už vôbec si neviem predstaviť, že by som niekedy robil duševný striptíz na sociálnych sieťach. Poviem vám drobnosť - keď som po uplynutí druhého funkčného obdobia odišiel z rozhlasu, po roku som sa stretol v meste s človekom, ktorý prišiel do rozhlasu po nás a po celý čas oficiálne prezentoval, aké to bolo strašné, čo tam našli. Hovorí mi - Nikdy som si nemyslel, aké to môže byť zložité, Jaro, pánboh zaplať, že ste toho toľko navyrábali, veď bez vás by sme nemali čo vysielať. Za osem rokov, čo som bol v rozhlase, bol rozhlas národná kultúrna inštitúcia. Robili sme veci, ktoré sa vo veľkej miere dostali do zlatého fondu.

Viete objektívne zhodnotiť, či túto kvalitu vidíte aj v súčasnej RTVS? Je tam niečo, čo rád pozeráte, zaujalo vás to, chcete to ponechať?

Veci predsa nefungujú tak, že príde generálny riaditeľ a rozhodne, čo bude. Na to sú tam celé tímy odborníkov. V roku 2010 sa pri spájaní nahlas debatovalo, že televízia je v zlom stave a možno by ju bolo treba zrušiť. Ale keď sa pozriete na čísla sledovanosti vtedy a dnes, až tak zásadne sa nelíšia. Ibaže vtedy sa kričalo „ukrižuj ho“ a dnes sa kričí „hosana“. A, áno, sú programy, ktoré rád počúvam a pozerám.

Absolútne kľúčová záležitosť posledných piatich rokov bolo, že vznikol inštitút zmluvy so štátom.

Za ktorý treba poďakovať Markovi Maďaričovi. Lebo dovtedy to vo verejnoprávnych médiách fungovalo ako v zdravotníctve, kde všetci vedia, že platby sú nedostatočné, že sa tvoria dlhy a raz za nejaký čas niekto musí prísť a musí to oddlžiť. To sa dialo celé 90. roky až do roku 2012 aj v televízii. Všetci vedeli, že peňazí je málo, výber koncesií nedostatočný a poniektorí politici ešte vyzývali ľudí, aby neplatili koncesionárske poplatky, čo dodnes považujem za absurdné.

A potom sa to v roku 2012 pomenovalo ako inštitút zmluvy so štátom. My sme mali koncesie a reklamu, ale nie zmluvu so štátom. Prostredníctvom zmluvy so štátom prišlo pre RTVS za uplynulých päť rokov zhruba 120 miliónov eur. Tento inštitút dáva médiu pocit plánovacieho bezpečia. Manažér vie, že má balík a môže podľa toho nastaviť program. Predtým nikto nevedel, koľko peňazí sa im podarí so štátom vyrokovať, vyrábali na dlh, robili to vedome, pretože to inak nešlo. Tak, ako riaditelia niektorých nemocníc operujú na dlh.

Medzi Markom Maďaričom a vaším predchodcom Václavom Mikom panovali nadštandardne dobré vzťahy, čo je dôležité, aby veci fungovali.

Pán minister osobne, ešte predtým, ako dospel k inštitútu zmluvy so štátom, systémovo revitalizoval podmienky pre RTVS. Založil Audiovizuálny fond, dal peniaze na digitalizáciu, urobil systémové zmeny vo vzťahu k producentom. Čiže programovo vybudoval zázemie, ktoré televízia aj rozhlas na úspešné fungovanie potrebujú, a potom to zavŕšil zmluvou so štátom. To vyrobilo RTVS takú, aká je dnes.

Čiže súhlasíte s tým, že je podstatné, aké má riaditeľ televízie vzťahy s politikmi?

Áno.

Aký je váš vzťah s ministrom kultúry?

S pánom ministrom Maďaričom sa poznám dvanásť rokov, bol som ešte v rozhlase, keď sme sa zoznámili. Náš vzťah je profesionálne pracovný, obaja máme blízko k filmu a literatúre. Sú vzťahy, ktoré sú dlhodobé, kde cítite vzájomný rešpekt a istú úctu a to, že človek, ktorý sedí oproti vám, vie o téme veľa, má analytické myslenie a schopnosť syntézy.

Tykáte si?

Netykáme.

Pán Maďarič sa netajil tým, že má veľmi blízky vzťah k Václavovi Mikovi, vy ste neboli jeho favoritom. Neprejavil pri stretnutí s vami sklamanie?

Nie. Naše stretnutie po voľbe bolo výsostne profesionálne. Pre mňa je v poriadku, ak deklaroval, že jeho kandidátom bol pán Mika.

O dva týždne nastúpite do televízie. Čo urobíte ako prvé?

Budem chcieť vedieť, v akej kondícii televízia reálne je, akým spôsobom sú nastavené prevádzkové toky, potom príde na rad audit, aby som mal nezávisle overené čísla.

Aké personálne zmeny urobíte?

Už som povedal, že to nebudem riešiť cez médiá. Samozrejme, každý štatutár má právo priviesť si svoj tím - čím však nechcem povedať, že nastane kobercový nálet. Budem hovoriť s každým členom súčasného manažmentu a od tých rozhovorov veľa závisí.

Neuvažovali ste, že by ste Václavovi Mikovi ponúkli post poradcu?

Tak, ako som sa stretol s Markom Maďaričom, stretol som sa aj s Václavom Mikom, aj so šéfom rady RTVS Igorom Gallom. Všetci máme záujem na tom, aby prevzatie vedenia bolo kultivované. Ale nemyslím si, že by si Václav Mika potrpel na post poradcu. Ak bude nejaká téma, kde bude potrebná konzultácia, nemám problém pozvať ho na kávu.

Dalo by sa to však vnímať ako gesto, ktoré by veľa naznačilo aj ľuďom v televízii.

Mohol by som to urobiť ako gesto, otázka však je, komu by to pomohlo a ako by to ľudia prijali. Keďže ja som momentálne záporný hrdina.

Uvažujete o tom, že by vo vašom tíme bola Zuzana Ťapáková?

Viacerí sa ma na to pýtali, ale nie je to tak. Skladám si svoj manažment, aby to malo hlavu a pätu. Mojich protikandidátov považujem za profesionálov, ale z toho nevyplýva, že z nich urobím členov manažmentu. S nikým z nich som sa na ničom nedohodol.

Zoberiete so sebou svojich najbližších spolupracovníkov?

Nebudem rozoberať personálne veci cez médiá. Nemá zmysel vopred zneisťovať súčasný manažment a vyvolávať chodbové reči.

Nerozmýšľate o tom, že by ste do budúcna kreovali spoločný verejnoprávny mediálny dom?

Pridať k RTVS aj TASR by nemalo nijaké racionálne jadro a v konečnom dôsledku by viedlo k vytvoreniu dvoch uzavretých celkov. Kvalita výstupov TASR je založená na tom, že sa musí uchádzať o dôveru celého trhu.

Malo zmysel spájať rozhlas a televíziu? Neuvažujete o ich rozdelení?

Nie. RTVS má sedem rokov a to je krátky čas na to, aby vznikla spoločná firemná kultúra. Obzvlášť, ak zlúčite inštitúcie, ktoré majú spolu 150 rokov. Potrebujete aspoň pätinu z toho času, aby ste vytvorili ich spoločnú firemnú kultúru. Z administratívneho hľadiska zlúčenie televízie a rozhlasu určite zmysel malo. Na druhej strane, hoci dnes má jedna inštitúcia dve organizačné zložky, veľa sa investovalo práve do spoločnej značky. Tie inštitúcie v programových výstupoch sa však podľa mňa majú prezentovať ako Slovenský rozhlas a Slovenská televízia. Otázka je, či je to priorita - do konca tohto roku sa tým zrejme nebudem zaoberať.

Čo je priorita?

Programový koncept, návrh rozpočtu a vyrokovanie zmluvy so štátom - optimálne až do roku 2022. Keď vyrokujeme túto rámcovú zmluvu, pustíme sa do zmluvy na rok 2018 - už aj s konkrétnymi peniazmi. A ak chceme konkrétne peniaze, musíme poznať konkrétne programy, minutáže a tituly. To je kopa práce. Plus musíme začať robiť na nových médiách, sadnúť si s ľuďmi z Towercomu a hovoriť o tom, že o chvíľu tu máme digitálnu dividendu dva, že odídeme z frekvencií, lebo musíme. Frekvencie pôjdu do dražby a operátori ich budú dražiť, z čoho štát bude mať výnos.

Bude sa meniť výška koncesionárskych poplatkov?

Myslím si, že v tejto chvíli nie je dôvod hýbať so zaužívaným modelom financovania cez koncesie a zmluvu so štátom.

Čiže na politickej scéne žiadny rozruch pre koncesie nebude?

Za seba hovorím nie. Ale najťažšia vec na svete - vo všeobecnosti - je žiť nezaujímavý život. Inými slovami, nemám záujem robiť rozruch na žiadnej scéne - okrem kvality programov. Jedna vec však je, že ja nechcem, a iná vec, že s tým príde niekto iný.

Ste spokojný s obsahom a kvalitou spravodajstva?

Nech by som bol akokoľvek nespokojný, nech by som mal akékoľvek výhrady, bolo by vo vzťahu k tejto inštitúcii ako celku nekorektné a nešťastné, ak by som ich komunikoval cez akékoľvek iné médium. Generálny riaditeľ má vytvárať dobrý obraz o inštitúcii, ktorú vedie. Budem sa ľudí v RTVS pýtať na množstvo vecí a môže sa stať, že na moje otázky dostanem odpovede, ktoré mi dajú zmysel.

Vnímate ho ako profesionálne? To predsa vidíte aj zvonku ako divák.

To, ako ho vnímam na osi od aktivistického až po profesionálne, nemôžem a nebudem hodnotiť cez iné médiá. Potrebujem si to pozrieť zvnútra a pýtať sa, prečo niektoré veci robia tak, ako ich robia.

Rátate s prípadnou vzburou, o ktorej sa vnútri RTVS hovorí? Že by sa mohli niektorí ľudia proti vám vymedziť?

Človek musí rátať so všetkým. Na druhej strane, sú platné pravidlá spravodajstva a publicistiky, je platný Zákonník práce aj etický kódex RTVS. Neprichádzam s ohnivým mečom, idem robiť profesionálnu prácu a dosiahnuť to, aby RTVS bola dôveryhodná inštitúcia.

Budete vedieť odolávať politickým tlakom?

Áno.

Všeobecne v slovenských médiách chýba kvalitné zahraničnopolitické spravodajstvo. Uvažujete o tom, že RTVS by znovu obnovila posty stálych plnoformátových zahraničných spravodajcov?

Ich počet v súčasnosti považujem za nedostatočný. Na druhej strane rozumiem tomu, aký drahý špás je mať plnohodnotného zahraničného spravodajcu. To sú obrovské peniaze. A v takej chvíli vzniká otázka, či budem mať troch plnohodnotných, alebo, povedzme, dvadsať spolupracovníkov po celom svete. Čím pokryjem viac? Pravda je tá, že rozmiestnenie spravodajcov je na debatu. Nie som si istý, či zodpovedá tomu, kde prebieha najintenzívnejší vývin, ktorý posúva planétu dopredu. Máme zažité isté schémy - ale nemáme nikoho v Ázii. Nemáme nikoho na juhu Európy, ktorý zažíva nápor migrantov. Hovoriť treba aj o tom, či sú spravodajcovia rozmiestnení optimálne. Bude treba zvážiť, kde sú aktuálne centrá svetového diania.

Uvažujete o tom, že by ste spravodajský tím posilnili aj o skúsených seniorských redaktorov či moderátorov, tak, ako je to bežné v zahraničných televíziách?

Každý tím - a to neplatí len pre médiá - má byť vyvážený. Má mať aj šedivých „mudrcov“ - aj ľudia so šedinami môžu byť mimoriadne zaujímaví a nie je problém zodpovedajúco ich obliecť -, má mať vyzretých ľudí aj mladých drakov a dračice. Ak nemáte vyvážený tím, výstup nie je optimálny. Odpoveď znie, áno, mám v pláne pridať do tímu skúsených seniorských profesionálov. Aj v spravodajstve, aj v publicistike.

Ste spokojný s diskusnými formátmi?

Rozprával som sa s Mišom Havranom, že si sadneme na večeru o Večeri. K nemu je veľa výhrad, treba si však v prvom rade uvedomiť, že toto nie je typ programu, ktorý má uspokojiť všetkých. Rozumiem aj tomu, aký je to fyzický a intelektuálny výkon.

Michal Havran pripravuje svoju reláciu vyše dvoch rokov. To nie je jednoduché.

Bolo to zhruba 130 relácií a neviem o tom, že by mal nejaký veľký rešeršný tím a rozsiahlu logistickú podporu. Naozaj nie je jednoduché každý týždeň si tam sadnúť a odmoderovať dve a pol hodiny. Len to, že musí vymyslieť tému, pozvať hostí a moderovať to, je uznaniahodné. V poslednom čase mám pocit, akoby nastala akási prirodzená únava materiálu. V prvých reláciách si volával hostí s rôznym svetonázorom a noblesne to koučoval. V poslednom čase mám pocit, že si zavolá pár kamarátov, ktorí majú na vec rovnaký názor. Ale zase to nie je stále. Preto sa s ním chcem rozprávať a pýtať sa, čo s tým môžeme urobiť, aby to znovu bolo také ako na začiatku. Jedna téma, viac názorov, aby si divák urobil vlastný názor bez pocitu, že mu ho niekto vnucuje.

Michal Havran reprezentuje nejakú názorovú orientáciu - a nie jeho vinou tam chýbajú iné názory. To by mala byť práca ľudí v programovom manažmente - nájsť aj iných reprezentantov iných demokratických hodnôt, aby dostali priestor v rovnako zaujímavom formáte. Čiže zaoberáme sa aj tým, aké iné typy diskusných relácií chceme mať. Mohla by to byť relácia o zahraničnej politike, vôbec nemáme ekonomickú publicistiku. Bude treba nájsť vyváženú a súčasne atraktívnu formu.

Ponúknete niečo aj mladým ľuďom, ktorí dnes konzumujú informácie najmä na sociálnych sieťach a internete?

Nie je vinou mladých, že nečítajú noviny a nepozerajú televíziu, že smartfón a Facebook sú ich zdroje, odkiaľ čerpajú všetko. Mám v pláne zriadiť úsek nových médií, ktorý bude toto riešiť. Bude zmena organizačnej štruktúry. Vytvoríme a budeme dizajnovať silný interaktívny webový portál a budeme vytvárať najrôznejšie typy aplikácií pre najrôznejšie typy koncových médií. Ak chceme osloviť mladého diváka a poslucháča, ktorý nepočúva rádio a nepozerá televíziu tak, ako to robili jeho rodičia a starí rodičia, musíme to robiť inou formou. Aj to je poslaním verejnoprávneho média - aby sme dokázali ponúknuť mladým overené informácie, nech nie sú závislí od hoaxov a fake news. I keď, príklon ku konšpiračným teóriám je tomuto veku vlastný.

Keď sme pri konšpiráciách, vy ste za TASR podpísali zmluvu s ruskou agentúrou Sputnik. Nato sa ozvali hlasy, že seriózna tlačová agentúra v žiadnom prípade nemôže spolupracovať so Sputnikom, ktorý je nástrojom na presadzovanie zahraničnopolitických cieľov Ruskej federácie.

V Rusku je TASS, Ria Novosti a Sputnik. Ale to celé je štátne a nie je rozdiel v obsahu. Sputnik prináša spravodajstvo v angličtine a je aj najrýchlejší. Denne majú tri a pol tisíca výstupov. Ak sme my pre podpis memoranda so Sputnikom proruskí agenti, čo potom CNN, Reuters, Spiegel Online, ČTK, AFP, AP, ČT 24, New York Post, International Business Times - všetci preberajú spravodajstvo od Sputnika. AFP ho má dokonca uvedený na stránke ako mediálneho partnera. Sú preto všetci ruskí agenti? Nie. Ako vždy, celé je to o tom, čo hovorievala moja stará mama - čo je dovolené bohom, nie je dovolené volom. Bodka.