Julia Roig: Demokracia si vyžaduje viac ako len slobodné voľby. Nedajte politikom dýchať počas celého volebného obdobia!

Jedným z najväčších zdrojov konfliktov je korupcia, nie náboženstvo!

Je americká právnička a expertka na riešenie konfliktov. Najímajú si ju vlády, organizácie a združenia po celom svete, aby rozhádaným stranám pomohla nájsť spoločnú reč a vyriešiť problém.

Pomáha tak budovať zdravé spoločnosti, ktoré sú následne bohatšie a odolnejšie proti prípadným nepokojom. Otvorene priznáva, že aj jej vlastná krajina má stále veľa nevyriešených problémov, napríklad s rasizmom, ale verí, že jedného dňa vždy príde bod zlomu. Američanka JULIA ROIG (45) je prezidentka organizácie Partneri pre demokratickú zmenu, ktorá pod názvom PDCS funguje aj na Slovensku.

Oficiálne pracujete ako mierotvorca, čo znie trochu zvláštne. Čo to vlastne znamená? Pri práci mierotvorcu nejde len o ukončovanie vojny a riešenie konfliktov. Zaoberáme sa komplexným zdravím spoločnosti, kam patrí všetko od kvality vlády cez životné prostredie, ľudské práva až po medziľudské vzťahy. Takže moja práca je stavať mosty medzi rôznymi skupinami v spoločnosti, ktoré môžu mať problém nájsť si k sebe cestu. Je to mediácia i predchádzanie konfliktom.

Buďme konkrétni. Čo doteraz považujete za svoj najväčší úspech? Riešili sme konflikt v Mexickom zálive medzi rybárskym priemyslom a ochranármi. Bolo tam veľa sťažností na nadmerný rybolov a ohrozovanie veľrýb, ktoré sa chytali do sietí na tuniaky. Spor sa tak vyostril, že ľudia sa začali vraždiť. Rybári vnímali ochranárov ako priame ohrozenie ich živobytia a aktivisti, pochopiteľne, nechceli svoj boj vzdať. Tak sa na nás obrátila tamojšia vláda, aby sme prišli tento konflikt vyriešiť. Na mieste sme zistili, že potrebujú dobrú politiku udržateľného rybolovu, takže sme navrhli vláde, aby prijala potrebné zákony. Po dvoch rokoch práce a zavedenia nových pravidiel sa veci konečne začali meniť. Jednotlivé znepriatelené skupiny uvideli prvé výsledky - v mori bol dostatok rýb, čo stačilo na obživu rybárov i miestnych rybích reštaurácií. Začal sa rozvíjať cestovný ruch, takže miestni ľudia už neboli takí závislí len od rybolovu. Všetci boli zrazu spokojní a mali rovnaké záujmy. To je náš cieľ.

Napadá mi tisíc oblastí zo Slovenska, kam by ste mohli prísť. Dá sa však každý konflikt takto vyriešiť? Ale my na Slovensku máme pobočku, ktorá sa venuje takýmto aktivitám. Teraz je to napríklad téma imigrácie a politiky, ktorá sa snaží udržať týchto ľudí mimo vášho územia. Je to veľmi náročná téma, pretože práve spory, ktoré sú založené na hodnotách, ako je náboženstvo alebo hlboko zakorenené predsudky, sú tie najťažšie. Niekedy netreba konflikt úplne vyriešiť, ale stačí ho len nejako pretransformovať. Musíte dosiahnuť, aby si ľudia spolu sadli k stolu, začali sa normálne rozprávať a pokúsili sa lepšie chápať potreby a obavy druhej strany. Niekedy sa dohodnete na tom, že sa nedohodnete, ale to je v poriadku. Dôležité je, aby sa stanovili nejaké hranice ľudských práv, ktoré sa neprekročia.

A ako sa vám darí s migrantmi? Pretože najnovšie slovenská vláda oznámila, že prijme len sto ľudí, i to iba kresťanov zo Sýrie. Viem, to je smutné. Myslíme si, že tento konflikt je náboženský. Ale je to celkom ako z rozprávania fotografa žralokov, ktorý dnes na konferencii vystúpil. Krásne to povedal, že nenávidíme žraloky, pretože ročne zabijú päť ľudí na celej planéte. A tak ich my zabijeme tisíce. A pritom viac ľudí zahynie po tom, ako im na hlavu padne kokosový orech. Nikomu však nenapadne vyklčovať preto všetky kokosové palmy. Presne to isté platí aj v prípade moslimov. Nemali by sme sa ich báť, ani zďaleka to nie sú všetko teroristi. Sú to ľudia ako my, majú medzi sebou dobrých aj zopár zlých, presne takisto ako naša spoločnosť. Keď vidíme v médiách emotívne obrázky z nejakého islamistického útoku, tak máme tendenciu zovšeobecňovať to zlo na všetkých vyznávačov islamu. Ale tak to predsa nie je.

Čo sa s tým snažíte robiť vy? Súčasťou našej práce je uvedomenie, že zmeniť vnútorné presvedčenie ľudí si vyžaduje čas. Takže venujeme veľa energie vzdelávaniu, snažíme sa, aby si ľudia uvedomili určité veci, a tak vytvárame podmienky, aby sa stretávali s ľuďmi z iného prostredia a spoznávali aj iné hodnoty ako svoje vlastné. Bohužiaľ, nemôžete dosiahnuť, aby niekto zmenil svoje postoje zo dňa na deň. A už vôbec nie silou. Ak niekoho nútite, o to viac začne vzdorovať. To zažívame v našej praxi pomerne často, je to ľudská prirodzenosť.

Ako dlho môže taký proces trvať, najmä v etnicky a nábožensky pomerne jednoliatej krajine, ako je Slovensko? Môže to trvať veľmi dlho. Ale funguje tu princíp, ktorý by sa dal označiť ako bod zlomu. To znamená, že aj keď to môže trvať generácie, stále sa o niečo usilujete, trpezlivo robíte svoju prácu a v jednej chvíli sa to preklopí na druhú stranu, padne tá posledná kvapka a zrazu je všetko iné. V USA to tak bolo s právami homosexuálov. Sledovať vývoj za posledných desať rokov bolo fascinujúce. Používali sa rôzne stratégie - boj za ľudské práva i postupné presadzovanie týchto myšlienok v kultúre, médiách, mäkkých pravidlách. A zrazu sa celá spoločnosť zmenila a Najvyšší súd zlegalizoval manželstvá homosexuálov vo všetkých štátoch. Je to naozaj zvláštny proces. Nikdy neviete, kedy to nastane, ale môžete tomu pomôcť práve tým, že staviate mosty medzi rôznymi skupinami v spoločnosti.

Podarilo sa vám v USA dosiahnuť tento bod zlomu aj v súvislosti s Afroameričanmi? Vôbec nie. Prvý krok k vyriešeniu problému je priznať si, že ho máme. A my v USA sme si dlho mysleli, že táto otázka nás už netrápi, že sme sa s tým vyrovnali v časoch hnutia za občianske slobody. Ale zrejme si stále neuvedomujeme naše hlboko zakorenené predsudky voči Afroameričanom, ktoré sa prejavujú počas policajných zásahov aj v bežnej spoločnosti. Ak predsudky otvorene nepomenujeme, tak sa ich nezbavíme. Teraz sme v amerických mestách svedkami nepokojov a demonštrácií, ktoré jasne ukazujú, že rasizmus u nás existuje a má silný vplyv.

Ako je možné, že s právami homosexuálov ste sa vyrovnali, ale s právami Afroameričanov, ktorí s vami žijú celé storočia, ešte nie? Na to nemám odpoveď. Možno by ju mohla poskytnúť neuroveda, ktorá skúma, ako náš mozog funguje, ako a prečo si vytvára zovšeobecňovania a predsudky, ktoré sú v nás tak hlboko zakorenené. Možno je to vo fyzickom vzhľade. Homosexuála na prvý pohľad nerozoznáte, vyzerá presne tak ako ja alebo vy. Ale ak má niekto inú farbu kože, je to evidentné na prvý pohľad.

Takže by sme sa mohli dostať k tomu, že rasizmus je súčasťou ľudskej prirodzenosti? Nepovedala by som, že rasizmus je nám prirodzený, ale určite máme v podvedomí zakotvené predsudky, ktoré si ani nemusíme uvedomovať. Je to založené na našej histórii, kultúre, filmoch... sme tým obklopení. Musíme si to priznať, aby sme s tým dokázali niečo urobiť. V USA sme si mysleli, že sme s rasizmom vyrovnaní, aj po tom, ako sme zvolili Baracka Obamu za prezidenta.

Na to som sa chcela spýtať, či zvolenie černošského prezidenta zmenilo niečo v rasových predsudkoch americkej spoločnosti? V určitom smere áno. Predsa len, je to náš najvyšší predstaviteľ, líder a to mení spôsob, ako vnímate postavenie rôznych rasových skupín v spoločnosti. Myslím, že o tom by ste mali premýšľať aj v Európe. Výber vašich lídrov o vás veľa vypovedá. Mali by to byť ľudia, ktorí podporujú toleranciu, snažia sa spájať spoločnosť a nie rozdeľovať ju. Venujeme veľa času a energie rozvíjaniu takéhoto líderstva, pretože sme presvedčení, že to má veľký vplyv na spoločnosť.

Na Slovensku sa multikulturalizmu bránime, vnímame ho ako hrozbu. Podľa vás teda nie je miešanie kultúr zdrojom možných konfliktov? Určite nie. Práve naopak. Krajiny, ktoré vykazujú najväčšiu toleranciu k inakosti a právam menšín, sú zároveň najmenej konfliktné, stabilné spoločnosti. Dokazujú to každoročné svetové rebríčky Globálneho mierového indexu, kde na prvých miestach tradične figurujú najmä škandinávske krajiny. A nebude náhodou, že napríklad Švédsko má jednu z najotvorenejších imigračných politík. Krajiny, ktoré neprijímajú multikulturalizmus, sú väčšinou negatívne vychýlené zo spoločenskej rovnováhy. Je to jednoduché - ak chcete žiť v pokoji, mieri a prosperite, musíte akceptovať aj ľudí s inými názormi, kultúrou, náboženstvom.

Celý rozhovor nájdete v aktuálnom vydaní najčítanejšieho týždenníka PLUS 7 DNÍ.


  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].
VIDEO Plus 7 Dní