Juraj Miškov: Je absurdné prihlasovať sa k nejakej pravicovej deklarácii zodpovednosti, ak sa samotní pravicoví lídri neospravedlnia za pád vlády.

Juraj Miškov: Pravica ani ľavica neexistujú. Iba záujmové skupiny

Nádej na vznik vlády bez Smeru je minimálna, pretože pravica sa nepoučila a neurobila žiadnu sebareflexiu.

Výzvy Richarda Sulíka na verejný záväzok pravicových strán, že nepôjdu do vlády so Smerom, považuje za zlý vtip. Práve šéf SaS je podľa neho autorom myšlienky pádu Radičovej vlády, pričom motiváciou mala byť jeho vlastná sláva na titulkách zahraničných médií.

On sám pôsobil ako minister hospodárstva za SaS v Radičovej vláde. Po rozkole v strane prešiel do Lipšicovej konzervatívnej strany NOVA a napokon založil vlastnú politickú stranu SKOK! s heslom, že nie je ani pravica, ani ľavica. O tom, či JURAJ MIŠKOV (42) je skutočne alternatívou, sa s ním zhovárala EVA MIHOČKOVÁ.

Vy ste sa za pád vlády Ivety Radičovej už dávnejšie ospravedlnili. Je v tejto udalosti ešte niečo, čo verejnosť nevie?

Viete, nedávno prebehla médiami správa, že strana Sloboda a Solidarita (SaS), konkrétne Richard Sulík, vyzýva ostatné pravicové strany, aby podpísali deklaráciu zodpovednosti, ktorú pripravil spolu s Igorom Matovičom z Obyčajných ľudí a nezávislých osobností (OĽaNO). Považujem to za zlý vtip.

Je skutočne nemiestne, aby dnes vyzýval na zodpovednosť niekto, kto nesie najväčšiu časť zodpovednosti za pád vlády a kto sa v tom čase sám zachoval absolútne nezodpovedne.

Richard Sulík bol ten, kto si pád vlády na eurovale vymyslel a celý čas ho presadzoval, čo sa mu nakoniec podarilo. Do dnešného dňa sa nielen on, ale ani nikto iný z vtedajších lídrov koaličných strán neospravedlnil a nepriznal svoj diel viny. Pretože pravda je, že zodpovedný nie je len Sulík, ale aj ostatní pravicoví lídri.

Richard Sulík tvrdí, že mu išlo o principiálnosť v odmietaní eurovalu. Mal podľa vás aj inú motiváciu?

Podľa mňa jeho hlavným motívom bolo presláviť sa. Pamätám sa, akoby to bolo včera, keď 13. augusta 2011 prišiel Sulík na moju chalupu v Turzovke. Boli sme tam v zostave ministrov za SaS vo vláde a poslanec Jožo Kollár. Vtedy nás Sulík oboznámil so svojou myšlienkou zhodiť vládu na eurovale.

Jožovi Mihálovi vypadla z úst klobása a všetci sme to považovali iba za zlý vtip. Keď sme sa Sulíka spýtali, prečo to chce urobiť, odpovedal nám - predstavte si titulku vo Financial Times „Sulík zastavil euroval!“ Jožo Mihál sa ho pýtal, či sa nemôže presláviť na niečom inom, ale on bol neoblomný.

To znie až neuveriteľne, že by bol naozaj ochotný obetovať vlastnú vládu len preto, aby si urobil dobrú pozíciu na vstup do európskej politiky...

Naozaj mu nevidím detailne do hlavy a môžem hovoriť len o tom, čo nám on sám osobne povedal a ako to zdôvodnil. Ale nech to znie akokoľvek neuveriteľne, jeho päť minút slávy bolo jedným z hlavných motívov, prečo padla Radičovej vláda.

Prečo ste sa vy a zvyšok SaS otvorene proti tomu nepostavili?

Protestovali sme dovnútra. Celý rozkol v SaS nastal práve na nesúhlase s pádom vlády. Do poslednej chvíle sme sa to snažili zastaviť.

Napríklad na veľkej koaličnej rade v Častej-Papierničke prišiel Jožo Kollár s alternatívnym riešením voči eurovalu a hoci nám bolo jasné, že Slovensko nemá taký vplyv, aby samo také niečo v Európskej rade presadilo, spýtali sme sa Dzurindu ako ministra zahraničných vecí, či by s tým vedel v Bruseli vystúpiť. Jeho odpoveď bola áno, čím sme mohli aspoň v tej chvíli krízu zažehnať.

Lenže Sulík prerušil rokovanie a odviedol si Kollára nabok, kde mu vynadal, aby mu nekazil jeho zámery. Potom už aj zvyšným koaličným partnerom bolo jasné, že Sulík je skrátka odhodlaný vládu položiť.

Nebola tá vláda natoľko vnútorne nestabilná, najmä pre mocenské boje vnútri SDKÚ, že by aj tak skôr či neskôr padla?

Nedá sa to vylúčiť. Problémy vo vláde a v koalícii boli na dennom poriadku, to je pravda. Ale nebolo to len pre situáciu v SDKÚ.

K nestabilite prispieval aj Igor Matovič so svojimi tromi poslancami, ktorí hneď po voľbách rýchlo vycítili, že sú tým „jazýčkom na váhach“, a začali to patrične využívať. Preto dnes úplne rozumiem Bélovi Bugárovi, ktorý otvorene hovorí, že s Matovičom sa nedá vládnuť. Myslím si to isté.

Veľa sa špekulovalo o tom, že sám Mikuláš Dzurinda sa intenzívne snažil Radičovú vymeniť, len sa mu to vymklo z rúk. Nemáte také informácie?

Od okamihu, ako si koaliční lídri uvedomili, že Sulík je odhodlaný vládu položiť a nie je možné mu v tom zabrániť, každá strana začala hrať svoj vlastný náhradný plán. To je tiež jedna z vecí, ktorú im vyčítam - namiesto toho, aby sa maximálne sústredili na záchranu vlády, uprednostnili vlastné záujmy.

Tristná situácia súčasnej pravice je dôsledkom pádu Radičovej vlády, z ktorého sa dodnes nespamätala. Nedošlo ani k obnoveniu dôvery zo strany voličov, pretože všetko sa začína sebareflexiou, ktorú pravica neurobila.

Richard Sulík reagoval, že aj v minulosti KDH opustilo vládnu koalíciu v roku 2006, a teda nie je to nič výnimočné.

Nemám potrebu vstupovať do svedomia KDH, nebol som vtedy v politike. Vnímal som to v tom čase len ako volič, takže tieto dve situácie neviem porovnať.

Nezopakovala by sa podobná situácia znovu, ak by pravica opäť poskladala širokú vládnu koalíciu?

Predovšetkým si myslím, že nádej na vznik novej vlády, v ktorej by nesedel aj Smer, je minimálna. Dôvodom je práve fakt, že pravica sa nepoučila zo svojho zlyhania, nevyvodila žiadnu zodpovednosť ani dôsledky. Nevideli sme žiadnu sebareflexiu.

Sebareflexia má spočívať len v tom, že deklaratórne vyhlásia, že ich to mrzí, alebo by to malo byť aj niečo viac?

To nie je len o deklaratórnych vyhláseniach. To je o uvedomení, že to bola chyba, že sklamali voličov a trestuhodne zlyhali.

Vaša strana SKOK! môže byť pre voličov nečitateľná, pretože ste začínali v liberálnej, ale tuho pravicovej SaS, potom ste prešli ku konzervatívnemu Lipšicovi a teraz tvrdíte, že nie ste ani pravica, ani ľavica. Nie je to len metóda pokus - omyl, čo zaberie na politickom trhu?

Ani náhodou. Je to dôsledok toho, čo som mal možnosť zažiť v politike. Zistil som, že je to celé len hra na pravicu a ľavicu. V skutočnosti žiadna autentická pravica a ľavica neexistuje. Sú tu len záujmové skupiny a politický marketing, ktorý vytvára zdanie nejakých rozdielov medzi stranami. Je to len blaf na voličov.

Celý rozhovor nájdete v aktuálnom čísle PLUS 7 DNÍ

  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].