Pavel Faško: Nevylučuje, že podobná kalamita ako v Malej Fatre sa zopakuje v auguste niekde inde.

Klimatológ Pavel Faško: Pripravme sa na veľkú nestabilitu počasia

Ak sa nezmení správanie človeka a klimatická zmena bude pokračovať, škody budú rásť a pribúdať budú aj obete.

Tropické horúčavy bez dažďa, prudké búrky s bleskmi, teplé zimy na blate a záľahy snehu na jar a jeseň. Nepriaznivé počasie vraj potrvá týždne a možno mesiace, prírodný živel bude nevyspytateľnejší. Za to, že počasie typické pre strednú Európu je dnes v menšine, údajne môžu aj ľudia a ich honba za majetkom.

Ak sa to nezmení, škody spôsobené počasím budú rásť. Pribúdať môže aj obetí, nehovoriac o hrozbe hladomoru. Čo nás čaká v najbližšom období a ako sa zmení počasie, keď nezastavíme alebo aspoň nespomalíme globálne otepľovanie?

Aj o tom hovorí klimatológ PAVEL FAŠKO (54) zo Slovenského hydrometeorologického ústavu. Zhovárali sa s ním MIRA SOJKOVÁ a PETER GETTING.

Mal by sa človek začať báť klímy a počasia?

Človek je súčasťou prírody a mal by sa tak správať. Platí to aj o vzťahu k počasiu, ktoré je vlastne prírodný živel a niekedy môže ohrozovať život človeka. Dôkazom je aj tohtoročné leto na Slovensku a inde v Európe. Zrážky boli také intenzívne, že došlo k povodniam. Výsledkom bola smrť niekoľkých ľudí a miliónové škody.

Čo nás čaká v budúcnosti?

Musíme počítať s veľkou nestabilitou počasia. Potom ide len o to, aké veľké budú výkyvy. Podľa našich sledovaní to vyzerá, akoby narastali. Nepriaznivý typ počasia by tak nemusel byť záležitosťou niekoľkých dní, ale týždňov, možno mesiacov. Jednoducho, potrvá príliš dlho.

Dá sa konkrétne povedať, aký typ kalamít sa rozšíril?

V posledných desaťročiach sa vyskytlo viacero bleskových povodní, ktoré vznikajú ako následok intenzívneho a výdatného dažďa. Tieto určite pribudli, čo sa týka priestorového rozšírenia aj časovej následnosti. Naopak, povodne veľkého rozsahu nemajú takú dynamiku vývoja.

Keďže Váh je regulovaný, pravdepodobnosť ich výskytu je väčšia na východe Slovenska. Jednak je tam kontinentálnejšia klíma, môžu sa koncentrovať obdobia s početnejšími zrážkami, jednak sú tam menej zregulované rieky.

Navyše, časť východného Slovenska patrí do flyšového pásma, ktoré sa vyznačuje nepriepustnosťou a v súvislosti s tým je veľký povrchový odtok.

Do akej miery ide o prirodzený vývoj a do akej miery má na tom podiel človek?

Väčšina klimatológov uznáva vplyv človeka na klímu. Súčasné obdobie sa dá označiť ako klimatická zmena. Klimatické zmeny v množnom čísle boli aj v minulosti, no vtedy šlo o dôsledok prirodzeného vývoja a cyklickosti, ktorá sa počíta na dlhé historické obdobia. Stav, aký zažívame dnes, je dôsledkom výrazného zásahu človeka do klimatického systému a nemá v dejinách obdoby.

Dynamika v počasí vyplýva najmä z toho, že ekonomika je globalizovaná, svet prepojený a záujmy ľudí na celom svete podobné. Vzorom je vyššia životná úroveň, pričom tlak na neustály rast je spojený s negatívami, ktoré úzko súvisia so zmenami počasia. K tomu treba pripočítať nadobúdanie energie, spaľovanie fosílnych palív a väčšiu produkciu oxidu uhličitého.

Takže našej túžbe po väčšom byte či luxuse možno pripísať aj katastrofu, k akej došlo aj v Malej Fatre?

Dôsledkom je rozkolísanejšie, protichodnejšie počasie. Na jednej strane sme mali veľmi teplý a suchý začiatok jari a poľnohospodári sa pre nedostatok zrážok báli o úrodu. Potom nastal opačný problém.

Vo chvíli, keď sa začala žatva, prišlo veľa búrok, ktoré na niektorých miestach vyústili až do situácie, aká bola v Malej Fatre. A august sa neskončil. Nikde nie je napísané, že sa to niekde nezopakuje.

Nestrašte! Bude to ešte horšie?

Zrejme to bude gradovať. Môžeme to vidieť už dnes. Jednu zimu napadne enormné množstvo snehu. Potom sa vyskytujú zimy, keď sa vôbec neobjaví. A to sa v posledných rokoch pričasto opakuje. Prechodné ročné obdobia - jar a jeseň - zas charakterizujú paradoxy. V niektorých rokoch akoby ani neexistovali a zima prechádza prudko do leta. Inokedy sa prejavujú dvojtvárne.

Napríklad polovica jari alebo jesene je veľmi studená a druhá je, naopak, takmer letná. Asi najnápadnejšie sa však zmena klímy prejavuje v lete, pretože je nadnormálne teplo.

Keďže ľudský organizmus je nastavený na určitý teplotný komfort, človek to cíti, nehovoriac o ľuďoch trpiacich chronickými chorobami. Zisťujeme, že počasie, aké by sa malo normálne vyskytovať v strednej Európe, je v menšine. Nechcem použiť slovo bláznivé, ale je veľmi nevyvážené.

Na čo konkrétne sa máme pripraviť, ak sa nič nezmení?

Aspektov je viac. Napríklad pre leto sú typické búrky, no vidieť, že sú čoraz nebezpečnejšie. Tento rok bolo v Európe veľa prípadov, keď padali krúpy, zavše nadobudli značné rozmery. Súčasne sa vytvára viac elektrických výbojov. V minulosti sa nestávalo často, že za hodinu napršalo päťdesiat milimetrov. Dnes áno.

Intenzita zrážok v Malej Fatre bola taká, že pri hodinovom daždi dosiahla hodnoty, ktoré boli viac než jeden milimeter za minútu. Každý milimeter zrážok pritom znamená jeden liter vody na každý štvorcový meter.

Dá sa vôbec predvídať, kde padne blesková búrka, alebo je to ako pichnúť so zavretými očami prstom do mapy?

Dá sa predpovedať, že v danom regióne budú dnes či zajtra podmienky vhodné na vývoj búrkovej oblačnosti. Nedá sa však predvídať, kde konkrétne bude prudká búrka, ani kde sa prejavia jej prípadné ničivé dôsledky.

V zásade platí, že členitejšie a vlhkejšie oblasti dávajú viac podnetov podporujúcich vývoj oblačnosti. Problém je však v tom, že existuje veľa príkladov na to, že aj v rovinatých oblastiach sa vyskytnú búrky s ničivými dôsledkami.

Celý rozhovor nájdete v aktuálnom vydaní týždenníka Plus 7 DNÍ