Pavel Faško: Zmena klímy je problém každého z nás. Riešenia však nie sú pohodlné. Znamenalo by to pre každého znížiť spotrebu energie.

Klimatológ Pavel Faško: Problém s klímou je ako rakovina. Na začiatku je neviditeľný

Človek je vlastne prírodný živel, čo si však nechceme priznať. Najlepším dôkazom vplyvu človeka na prostredie je ozónová diera, hovorí klimatológ Pavel Faško. Prečítajte si celý rozhovor.

Klimatológ PAVEL FAŠKO (54) je presvedčený, že problémy so zmenou klímy budú mať oveľa vážnejšie dôsledky pre Slovensko, ako si teraz chceme pripustiť.

Okrem obdobia sucha a, naopak, záplav sa so zmenou klímy budú do Európy tlačiť viac utečenci z nehostinných častí sveta. „Každý vplýva na zmenu klímy svojím správaním,“ tvrdí Faško. Aj preto túto zimu bolo tak málo snehu. O tom, či to bude trvalý trend, sa s ním zhováral LUKÁŠ MILAN.

Ešte na jeseň francúzski meteorológovia tvrdili, že nás čaká najhoršia zima za posledných sto rokov. Bola to ozaj najhoršia zima. Ale pre slovenských vlekárov a lyžiarov.

A nielen u nás. Aj v Alpách mali na severných svahoch problém so snehom. Na južných svahoch to bolo lepšie, lebo zrážky prichádzali netradične z tej strany. U nás to so snehom dopadlo katastrofálne. Museli pravidelne zasnežovať. Ale ukazuje sa, že lyžiarske strediská u nás budú musieť byť iba vo vyšších polohách.

Nižšie budú mať so snehom problémy čoraz častejšie. Tento rok sa dá predpokladať, že nástup vysokých teplôt bude veľmi rýchly. Presne pred rokom tu snežilo. Teraz môžeme chodiť v krátkych rukávoch. Marec bol bez akýchkoľvek pochybností najteplejší v histórii meraní. Miestami bolo ako v máji.

Má to však výhodu, že krátke sukne sa objavili v uliciach oveľa skôr.

Teploty sú mimoriadne netradičné. Aj mne sa prvýkrát v život stalo, že som si dal v marci von krátke nohavice. Pre klimatológa je to niečo mimoriadne. Kedysi bolo zvykom aj v lete sa teplo obliecť, ale teraz sa ľudia vyzlečú na jar a opäť sa oblečú až niekedy na jeseň.

Ľudia majú krátku pamäť a čoskoro to budú považovať za normálne. Ale normálne to rozhodne nie je. Vychádza nám, že zimy ako táto sa budú objavovať čoraz častejšie a iba sem-tam sa objaví niečo ako predchádzajúca zima, keď bolo mimoriadne veľa snehu.

Čím to bolo, že zima bola taká rozdielna oproti predchádzajúcej?

Inak minulá zima nebola až taká studená, ako sa mohlo zdať. Bola v norme. Iba snehu bolo extrémne veľa. Táto zima bola skutočne bez väčších výkyvov a extrémne teplá. Celkovo bola po zime 2006/2007 druhá najteplejšia v histórii meraní. Spôsobilo to prevládajúce juhozápadné prúdenie vzduchu v Európe, podmienené pozíciou takzvaného dýzového prúdenia vo vysokých výškach.

Studený vzduch vo výške sedem až dvanásť kilometrov zhruba na úrovni Kanady či severnej Európy veľmi rýchlo prúdi okolo celej planéty zo západu na východ. Lenže túto zimu bolo toto prúdenie oveľa viac zdeformované - zvlnené.

Miestami zo severu priniesol veľmi chladný vzduch alebo, naopak, z juhu teplý. Takže v praxi na východe USA mali extrémne chladnú zimu a v Európe sme mali zas extrémne teplú zimu.

Ale prečo sa to posunulo?

Jednoducho Arktída sa v posledných rokoch príliš otepľuje, pričom sa oslabuje arktický vír a poloha masy studeného vzduchu stráca stabilitu. Dýzové prúdenie sa tým spomalilo, a tak vytvorilo zákruty, podobne ako rieka tvorí meandre na rovine. Ľudovo povedané, studený vzduch sa vylial hlboko na juh, čo sa stalo v Amerike.

Ale chýbajúci studený vzduch musí niečo nahradiť. Tak sa tam natlačil teplý vzduch z juhu, čo sa stalo v Európe. Druhý problém bol, že spomalenie prúdenia spôsobilo, že počasie sa nemenilo v bežnom rytme. Normálne sa charakter počasia u nás zmení za tri až sedem dní. Ale to sa teraz naťahuje na oveľa dlhšie obdobia a tento trend pokračuje ďalej.

To znamená, že raz budeme mať napríklad dlhé mesiace sucho a potom zase dlhé mesiace dážď, ako je napríklad obdobie monzúnov v Ázii?

Keď to preženieme, tak k tomu spejeme. Samozrejme, v Európe sa to nemôže stať až tak extrémne, ale ideme týmto smerom. Problém so stabilným počasím je, že ak neprší, tak neprší veľmi dlho. Aj niekoľko týždňov, čo v období vývoja rastlín nie je dobre. A, naopak, keď prší, tak zase veľmi dlho, čo zase prináša povodne. Viditeľné je to najmä v západnej Európe - v Nemecku, Británii, ale aj v Českej republike.

Takže na Slovensku sme v pohode?

Ani by som nepovedal. Pozrite sa - za posledných sto rokov sa priemerná teplota v Hurbanove zdvihla takmer o dva stupne. Blíži sa k dlhodobým priemerom v južnej Európe. Okrem poľnohospodárstva to bude mať vplyv aj na každodenný život. Na juhu majú napríklad zavedenú siestu, lebo skutočne v lete sa krátko popoludní nedá vonku alebo v kanceláriách existovať.

Tomuto problému budeme čeliť aj my a možno sa budú musieť zmeniť napríklad dlho zaužívané pracovné zmeny v nonstop prevádzkach. Presúvať sa z práce alebo do práce okolo druhej či tretej popoludní bude naozaj neznesiteľné. Vlny horúčav s teplotami nad tridsať stupňov a tropické noci, keď neklesnú teploty pod dvadsiatku, sú veľkou záťažou pre ľudský organizmus, ale aj pre zvieratá i rastliny. A trend je jasný. Takých dní a nocí pribúda.

V minulosti boli bežné letá bez tropických nocí. Ale teraz? Každé leto sa vyskytujú. Niekde aj v dvojcifernom počte. V Bratislave a vo väčších mestách ich bude možno aj 15, čo sú dva týždne do roka. Inak sa čudujem ľuďom, čo si kupujú vily na Kolibe.

V lete, keď vyjdú von, tak dostanú riadnu facku od tepla - prehriateho mesta. Keď trvajú horúčavy dlhodobo, tak ľudia sú unavení až vyčerpaní, klesá koncentrácia, produktivita práce a pribúdajú dopravné nehody.

Ale veď to sa všetko dá vyriešiť klimatizáciou. Na druhej strane, keď sa na Slovensku oteplí, čo je na tom zlé? Ušetríme na kúrení, viac vypestujeme...

To je dosť obmedzený - lokálny pohľad. Jediní, ktorí z toho všetkého môžu mať radosť, sú práve výrobcovia klimatizácií. Zvýšenie teploty sa však všade prejaví inak. U nás napríklad vzrastie množstvo búrok, čo môže byť tiež nebezpečné. Ďalej to nepriamo prispeje k vyššej intenzite tropických cyklón, teda hurikány budú ešte ničivejšie.

Ľudia odkázaní na monzúnové dažde sa budú trápiť tým, kedy a či vôbec prídu. Ďalej obdobia dažďov - to je problém subsaharskej Afriky. Keď tam nenaprší, ľudia budú umierať od hladu a budú hľadať miesta, kde sú lepšie podmienky na život. A tie sú napríklad v Európe. Takže obávam sa, že počet ľudí hľadajúcich útočisko bude rásť. Tento problém sa zatiaľ bagatelizuje, ale už teraz sa to deje najmä na juhu Európy.

Ďalšia skupina štátov môže mať iný problém. Čo ak klesne produkcia potravín? Po prvé, stúpne ich cena, to však nemusí byť až taký problém. Ale pri nedostatku potravín sa zastaví ich export z krajín, ako je Rusko alebo USA. Ale čo potom s krajinami, ktoré žijú napríklad z ropy, no nemajú podmienky na poľnohospodárstvo a nebudú mať odkiaľ doviezť potraviny?

Problém je, že nás je na svete príliš veľa. Najmä každý by chcel žiť pohodlný život a ten je mimoriadne náročný na energie a prírodné zdroje. Napríklad pri súčasnej technológii nemôže mať každý človek notebook. Jednoducho na svete nie je toľko medi alebo kadmia do batérií pre sedem miliárd počítačov.

Takže tvrdíte, že človek spôsobuje zmeny...

Rozhodne sa niečo deje. Čo je však ešte viac alarmujúce, je rýchlosť tej zmeny. Hrozí totiž, že zaužívané cykly sa narušia a budeme mať problém. V bohatých krajinách sa síce prispôsobíme, ale chudobnejšie časti sveta ťažko. Našťastie, na Slovensku máme rôzne výškové stupne. Poľnohospodárska výroba sa jednoducho posunie vyššie. Aj divorastúce rastliny či živočíchy. Teraz napríklad sledujeme, že aj kliešte sú oveľa vyššie, ako bývali.

Za milióny rokov sa však menila klíma na Zemi niekoľkokrát, takže to nie je nič výnimočné a nemusí všetko spôsobovať práve človek.

Ale pozrite sa na rýchlosť tej zmeny. V minulosti sa to, po prvé, dialo počas dlhého obdobia alebo, po druhé, klíma sa menila vždy po nejakej katastrofe, ako je obrovský výbuch sopky alebo dopad meteoritu. Lenže teraz sa to deje vplyvom človeka. Človek je vlastne prírodný živel, čo si však nechceme priznať.

Najlepším dôkazom vplyvu človeka na prostredie je ozónová diera. Po zákaze freónov ozónová vrstva sa okamžite začala sceľovať. Samozrejme, bude to trvať ešte niekoľko desaťročí, ale trend je jednoznačný - ozón sa zregeneroval. Človek zasahuje do prírodných procesov, ale to ich vyvádza z rovnováhy.

Čo to bude znamenať konkrétne pre Slovensko?

Napríklad sa narušila pravidelnosť zrážok. Ukazuje sa, že Medardova kvapka jednoducho prestala fungovať. Veľmi vysoké teploty nastupujú príliš skoro, čo vegetácii neprospieva. Ľudia sa prispôsobia a začínajú sadiť rastliny skôr, aby sa v citlivom období vyhli nástupu horúčav. Ďalej sa mení priestorové pestovanie rastlín.

Taká kukurica sa sťahuje viac na sever a do vyšších polôh, kde sa jej v minulosti nedarilo. Dnes kukurica na Liptove rastie veľmi dobre. V minulosti síce vyrástla, ale nedozrela. Na juhu sa bude musieť pestovať niečo iné. V Taliansku majú napríklad dve úrody zemiakov. Ale zase pozor na vyčerpávanie pôdy. Budeme ju musieť aj patrične obrábať a hnojiť. To všetko si však vyžaduje dostatok vlahy.

Veď ste povedali, že pravidelnosť zrážok klesá. Takže budeme mať na Slovensku problémy s vodou?

To závisí od regiónov, ale je tu také riziko.

Kde konkrétne?

Napríklad juh stredného Slovenska okolo Rimavy či Slanej. Tam sa im stalo, že jednoducho vyschli studne. Voda zmizla. Ďalším rizikovým regiónom je severovýchod Slovenska. Tam geologické štruktúry flyšu vodu neudržia a okamžite odteká. Hoci tam obvykle mali dostatok zrážok, v poslednom čase aj tam rapídne ubúdajú. Tak sa aj stalo na Domaši, kde mali historicky najmenej vody. Keď tam veľa prší, sú záplavy, a keď neprší, je sucho.

Málo zrážok je v Podunajskej nížine, ale je relatívne v pohode, lebo sú tam obrovské zásoby kvalitnej podzemnej vody. Vybudovať rozvody vody bude však finančne veľmi náročné. Spoliehať sa na vodu z oblakov je v našich podmienkach už vyslovene lotéria. To znamená, že bude treba myslieť viac na zavlažovanie z iných zdrojov.

Ďalším problémom sú pribúdajúce extrémy. Napríklad v roku 2010 sme v Hurbanove namerali najviac zrážok v histórii, ale už rok nato - 2011 - bol v Hurbanove najsuchší od roku 1871. Takže extrém strieda extrém. A takisto to je v porovnaní tejto zimy a predošlej.

Niečo podobné o extrémoch konštatoval aj medzinárodný panel pre klimatické zmeny. Vraj do konca storočia so zmenou klímy nebudeme môcť už nič robiť.

Skutočne vedci konštatovali, že extrémnych prípadov bude pribúdať. Pracuje sa s dvoma variantmi. V pesimistickom sa počíta s nárastom teploty až o štyri stupne, v optimistickom, ak niečo spravíme, tak o dva stupne. Problém však je, že nevieme presne, ako bude systém na nahromadenú energiu v atmosfére reagovať.

Preto sú to iba modely. Inak ťažko povedať, či tie dva stupne prežijeme relatívne v pohode, ale tri stupne budú znamenať už katastrofu. Tá hranica sa nedá exaktne určiť. Čo vidím ako riziko, je napríklad zohrievanie Arktídy. Prílev teplého vzduchu môže rozmraziť obrovské plochy večne zamrznutej pôdy na Sibíri a začne sa uvoľňovať metán. A to je veľmi silný skleníkový plyn, takže by to situáciu iba zhoršilo.

A môžeme to nejako ovplyvniť?Veď aj desiatky vedcov konštatovali, že zmeny sú v podstate nezvratné.

Aká bude teplota na konci storočia a v akej klíme budú žiť naši potomkovia, bude závisieť od globálnej ekonomiky. Ak bude rast veľmi silný, tak sa to môže negatívne prejaviť na väčšom vzostupe teploty. Ľudia budú totiž siahať po najlacnejších spôsoboch získavania energie, a to sú napríklad tepelné elektrárne.

Taká Čína ich buduje vo veľkom. Bez ohľadu na dôsledky. Riešením je, aby si ľudia uvedomili, že klíma je problém každého z nás. Len to nie je také viditeľné. Je to podobné ako s rakovinou. Na začiatku je to v pohode. Zdanlivo sa nič nedeje, ale potom sa to zlomí a naberie to veľmi rýchly spád.

Použijem iný príklad. Teraz pri hľadaní nešťastného malajzijského lietadla namiesto vraku objavili obrovské množstvo odpadu v oceáne. Teraz sa ukazuje, ako sú moria neskutočne znečistené, ale nikto to nerieši, lebo je to ďaleko. A bude sa to riešiť, až sa hory odpadu dostanú na pláže. Podobne aj s klímou. Nikoho to teraz nepáli. Bude sa to riešiť, až sa objavia skutočne veľké problémy.

Takže riešením sú obnoviteľné zdroje energie?

Mali by sme byť v každom prípade zodpovednejší k sebe a okoliu. To tempo vývoja budeme musieť niekedy zaplatiť. Len otázka je - ako a kedy. Vyššie letné teploty budeme riešiť klimatizáciou. Ale to spotrebúva ďalšiu energiu. Výzvou tak je, ako zabezpečiť energiu na naše schladenie bez toho, aby sme zaťažovali ekosystém z klasických zdrojov.

Zároveň vidím problém, že cena energie z obnoviteľných zdrojov je vyššia ako z klasických a, samozrejme, že ľudia dajú prednosť lacnejšej verzii. Reči o globálnom otepľovaní tak vyvolávajú u nich averziu cez zvýšené ceny elektrickej energie.

To je jasné, ale môže človek individuálne nejako prispieť?

Môže, ale nie je to až také pohodlné. Jednoducho pohodlný spôsob života potrebuje množstvo energie a riešením je využívať menej energie. Pozrite sa, v USA už pri mierne vyšších teplotách všetko klimatizujú. Je to pohodlné.

Alebo iný extrém - hodia jednu jedinú košeľu do práčky a potom aj do sušičky, lebo sa im nechce čakať, kým uschne. To však z globálneho hľadiska vyvoláva mimoriadne nároky na energiu, ktorú majú lacnú a nenúti ich to rozmýšľať inak. A takýto štýl života je snom viac ako dvoch miliárd ľudí v Indii a Číne.


  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].
VIDEO Plus 7 Dní