Komentár Miloša Luknára: Víťazom zbytočnej bitky by bol ktosi tretí

Kremeľ sa ešte stále nedokázal zbaviť svojej patologickej túžby podmaňovať si ďalšie národy.

Netreba to zakríknuť, ale zdá sa, že vzťahy medzi Západom a Ruskom, ktoré sa pred časom dostali na bod mrazu pre obsadenie Krymu ruskými vojakmi a taktiež snahy Kremľa podmaniť si s pomocou podpory prorusky orientovaných separatistov celú východnú Ukrajinu s jej nerastným bohatstvom a ťažkým priemyslom, sa začínajú trochu zlepšovať.

Ruský prezident Putin zrejme neočakával až takú prudkú a odmietavú reakciu západných krajín na snahu vojenskou silou ovládnuť veľkú časť východnej Ukrajiny a zastrašiť jej obyvateľov tak, aby navždy prestali uvažovať o svojom prípadnom vstupe do Európskej únie a Severoatlantickej aliancie. Dnes už zrejme pochopil, že definitívnym víťazom tejto v podstate zbytočnej bitky, ak by naďalej pokračovala, by nebol on ani Európa či Spojené štáty, ale ktosi tretí.

Celý ten cirkus s vypínaním plynu, so sankciami a s nezmyselnými odvetnými opatreniami, diplomatickými vyhrážkami, dodávaním zbraní a vojakov separatistom a ukazovaním svalov potvrdil, že Kremeľ sa ešte stále nedokázal zbaviť svojej patologickej túžby podmaňovať si ďalšie národy.

Rusi počas celej svojej histórie sa snažili dobýjať nové územia a na ne postupne presťahovávali po rusky hovoriacich občanov, aby neskôr mohli tvrdiť, že to je vlastne Rusko. Dnes táto ríša čelí snahám o rozpad a neustále jej hrozí, že z nej odídu ďalšie národy, ktoré sa časom môžu stať novou hrozbou destabilizácie v dnešnom nepokojnom svete rozmáhajúceho sa džihádu.

Slovom, Rusko dnes už nie je ani zďaleka také silné, aby mohlo diktovať celému demokratickému svetu svoje podmienky tak, ako to robili jeho predstavitelia v polovici minulého storočia. Navyše, skôr či neskôr bude potrebovať Západ prinajmenšom tak, ako Západ bude potrebovať Rusko, najmä v súvislosti s radikalizáciou islamských síl, a preto konfrontácia so Západom je z hľadiska jeho budúcnosti dosť riskantná.

Bolo by preto dobré, a nielen pre Rusov, ale aj pre západné krajiny, keby sa obchodná a diplomatická vojna skončila skôr, než by mohla prerásť do niečoho oveľa horšieho. Putin si zrejme už uvedomil, že s Krymom a Ukrajinou zašiel priďaleko a v prípade, že by sankcie pretrvávali, doplatilo by na to Rusko oveľa viac než Európa či Spojené štáty.

Už dnes jeho škody aj vinou nepremysleného obmedzenia dodávok plynu do Európy presiahli stámilióny eur a navyše podnietilo mnohé krajiny hľadať riešenia na zníženie závislosti od ruského plynu, čo sa môže v budúcnosti Rusom ešte vypomstiť.

O tom, že v obchodnej vojne ťahalo za kratší koniec práve Rusko, svedčí i to, že minulý týždeň padol ruský rubeľ na historické minimum. A hoci ruská centrálna banka vynaložila na jeho ochranu takmer šesť miliárd dolárov, pád sa jej zatiaľ zastaviť nepodarilo. Upadá ruská ekonomika, v obchodoch, najmä potravinárskych, citeľne chýbajú výrobky zo Západu, čo rozčuľuje predovšetkým bohatú vrstvu Rusov, ktorí si už za tie roky zvykli, že za svoje peniaze si mohli kúpiť naozaj všetko.

Miestni výrobcovia a dovozcovia sa síce snažia uvoľnené miesto na pultoch nahradiť iným tovarom, ale príliš sa im nedarí. Zákaz importu mäsa z Európy, Kanady, USA a Austrálie, ktorý uvalilo Rusko ako reakciu na niektoré sankcie zo strany Západu, ťažko vyrieši krokodílie mäso z Filipín, hoci sa ho snažia ponúkať ako úžasnú delikatesu pre vyvolených.

Rovnako na pultoch ruských obchodov chýbajú zo Západu aj mliečne výrobky, ovocie a zelenina. Hoci Rusi sú vynachádzaví a napríklad v sibírskom pivovare chcú vyrábať mozzarellu, rozmaznaných ruských boháčov zvyknutých na to najlepšie to zrejme neuspokojí. Ešte väčším problémom než delikatesy chýbajúce na stoloch oligarchov je však fakt, že Rusom teraz chýbajú aj základné potraviny, nielen luxusné výrobky. A bez dovozu nie sú schopní nasýtiť obyvateľov.

Ceny postupne rastú a je len otázkou času, kedy obyvateľom pretečie povestný pohár trpezlivosti a začne im prekážať, že sa s nimi niekto úplne zbytočne hrá na obkľúčený Stalingrad. Kým Európa sa dokáže bez ruského tovaru a surovín v podstate bez vážnejších problémov zaobísť, ba dokonca by prežila aj bez ruského plynu, len by ju to stálo čosi navyše, Rusi sú na tom horšie.

To, že centrálna banka uvažuje o dočasnej kontrole kapitálu, ak sa zintenzívni jeho odlev z Ruska, nasvedčuje, že situácia v krajine je naozaj vážna a že Rusko by bez západných peňazí a investícií prežilo ťažko.

Možno už čoskoro sa dozvieme viac o reálnosti skončiť tento nezmyselný konflikt, ktorý priniesol okrem ekonomických škôd ešte vážnejšie následky - viac než 3 600 mŕtvych a takmer desaťtisíc ranených.

Pred piatkovým stretnutím ukrajinského a ruského prezidenta na európsko-ázijskom summite ASEM v talianskom Miláne vydal Putin rozkaz, aby sa vyše sedemnásťtisíc ruských vojakov stiahlo v Rostovskej oblasti od ukrajinskej hranice do vnútrozemia. Po dlhom čase konečne dobrá správa.


  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].
VIDEO Plus 7 Dní