Július Šupler: Na zimnej olympiáde v Lillehammeri v roku 1994 doviedol slovenskú reprezentáciu na šiestu priečku.

Kouč Július Šupler: Papiere máme v poriadku, len hokejistov nevyrábame

O príčinách prečo náš národný šport nepriniesol fanúšikom príliš veľa radosti, hovoril prvý tréner Slovákov v ére samostatnosti Július Šupler.

Stále patríme medzi osmičku najlepších. Napriek tomu, že sme to už druhý rok po sebe nepotvrdili, - tvrdí historicky prvý tréner samostatnej slovenskej hokejovej reprezentácie JÚLIUS ŠUPLER (64).

Muž, ktorý po rozdelení republiky musel ťahať náš tím z C-kategórie naspäť medzi elitu, sledoval hokejový šampionát v Česku v rodnom Poprade a chvíľu aj v Prahe na trénerskom sympóziu. V meste, kde hokejovo vyrastal a v roku 1979 začínal vo funkcii trénera ešte ako aktívny hráč.

Bývalý kouč Sparty Praha, Trenčína, CSKA Moskva, Donbasu Doneck, Rigy, Zvolena i Slovana Bratislava sa k národnému tímu vrátil v rokoch 2006 až 2008. Zhováral sa s ním RASTISLAV HRÍBIK.

V médiách sa po konci šampionátu a konečnom deviatom mieste Slovenska objavili názory, že patríme do druhého sledu. Súhlasíte?

Nie. Medzi osmičku najlepších patríme. Ak nie vyššie. Len sme to v Ostrave nevyužili. Hokej sa hrá na body a tých sme nazbierali málo. Páči sa mi, že nikto nie je spokojný a existuje sebareflexia.

Čo vám v našich výkonoch najviac chýbalo?

Väčšia túžba po víťazstve, zdravé sebavedomie. Zápal, odvaha. Zanietenosť, tvrdošijnosť. Zdalo sa mi to profesionálne chladné. Hokej je aj o entuziazme. My dáme gól a nikto sa extra neteší. Útočníci nemali dostatok dôrazu, priamočiarosti.

Priznávam, očakával som lepší útočný prejav. Najdôležitejší faktor úspechu je absolútne nasadenie pre hokej. Všetko pre víťazstvo od prvej do poslednej sekundy.

Mali sme na turnaji v Česku na postup?

Mali. Napriek tomu, že počet hráčov svetovej kvality nám v posledných rokoch rapídne klesol. V kritických chvíľach nás nikto nepotiahol. Kľúčové boli štyri stratené body s Dánskom a Nórskom v základnej skupine.

Vyžadovalo si to aj viac osobností typu nebohého Paľa Demitru alebo Šatana, Pálffyho, Mariána Hossu, Handzuša či Cháru. Všetci dokázali na ľade zaveliť výkonom.

Žigo Pálffy sa ešte v priebehu šampionátu vyjadril, že sa na to chvíľami nemohol pozerať. Pred desiatimi rokmi sme napríklad Nórov hravo zdolávali, teraz s nimi prehráme 2 : 3, hoci sme 2 : 0 viedli. Prečo sa tak trápime s papierovo slabšími?

Lebo kompenzujú nedostatky bojovnosťou, nasadením, nadšením. Doba sa zmenila. Aj takíto súperi dnes majú základňu porovnateľnú s našou. Aj papierovo slabší už dnes vedia hrať hokej. Do NHL sa dá dostať z hociktorého štátu. To kvalitu tímov bojujúcich na každých majstrovstvách sveta o šieste až ôsme miesto posúva vpred.

Urobil niekde tréner Vůjtek na šampionáte chybu?

Nemám Láďovi čo vytknúť. Práve naopak. Podľa mňa to robil dobre. Všetko však nezávisí len od trénera. Dobre to raz povedal jeden z funkcionárov Medzinárodnej hokejovej federácie - ak nebudeme mať v tíme najlepších hráčov z NHL, nemôžeme uvažovať o medaile. A to vyhlásil v čase, keď sme mali za morom nepomerne viac hokejistov ako dnes. Aj ja som to zažil.

Keď mi pred majstrovstvami sveta v roku 2008 v kanadskom Halifaxe neprišlo štrnásť hráčov z NHL, mali sme problém a museli sme sa zachraňovať so Slovincami. No Višňovský nás zachránil. S Chárom, Mariánom Hossom, so Sekerom by to asi bolo iné aj teraz v Ostrave.

Ani to, že kapitána Tomáša Kopeckého poslal náš kouč pred zápasom s Nórskom na tribúnu, nebola podľa vás chyba?

Je ťažké posúdiť to, keď nie ste priamo pri tom, no bolo to zvláštne, to uznávam. Za tridsaťpäť rokov trénerskej kariéry som to nezažil, no je jasné, prečo to urobil. Počítal s tým, že to prinesie efekt, že hráč sa naštartuje. Hoci počas šampionátu je to citlivá záležitosť. S tímom to muselo zakmitať.

Pamätám si len jediný podobný prípad, no na klubovej úrovni. Hráča zosadil tréner z funkcie kapitána z vážneho morálneho poklesku, keďže dlhodobo porušoval základné morálne princípy. Ani jeho výkonnosť nebola v tom čase poriadna.

Čítajte viac:

Tvrdé slová Pálffyho na adresu reprezentácie: To som nikdy nezažil!

Ako vnímate situáciu okolo útočníka Martina Réwaya? Poslali by ste talentovaného hráča domov v prípade, ak by ste s ním príliš nevychádzali?

S každým zložitým hráčom sa treba naučiť vychádzať. Aj v prípade, že by mal hviezdne maniere. Veď veľkých talentov máme ako šafranu. Vytratili sme sa v posledných rokoch aj z draftov v NHL, vlani si nášho hráča vyberali až v šiestom kole. Je však úlohou trénera vytvoriť hráčom také podmienky, aby boli spokojní, aby hrali. Taká je zásada.

Réwaya osobne nepoznám, aby som si mohol dovoliť o ňom niečo tvrdiť a Láďo najlepšie vie, prečo urobil to, čo urobil. Nie je to však hráč, na ktorom stálo, či budeme vo štvrťfinále, alebo nie.

Aké máte vy skúsenosti s komplikovanými hráčmi? Vychádzali ste napríklad s Pálffym v národnom tíme vždy dobre?

Žigo a komplikovaný? To nemyslíte vážne. S ním nebol žiaden problém. To bola absolútna dôvera z oboch strán. Dodnes si rozumieme. Vážil som si ho vtedy aj dnes. Keď si obul korčule a vstúpil na ľad, takmer vždy prišiel s výnimočným riešením situácie. Často bol z toho gól a nie jeden.

Jaroslav Walter hovorieval, že dobrý hráč musí byť svojím spôsobom nie celkom poriadkumilovný či disciplinovaný. Výnimočný je aj v tom, čo robí mimo ľadu. Ak ste ochotný akceptovať to, dokážete sa dohodnúť. Aj dnes musia tréneri zvládať osobnosti.

Zvládajú to?

Nie vždy, no mali by. Občas ich počúvam, ako sa sťažujú, že tí mladí sú stále pri počítačoch. Ale ja im hovorím, že chyba je vo vás. Vy ich musíte na tréningy naladiť. Motivovať ich tak, aby ich hokej bavil viac ako iPady či notebooky. To musí byť číslo jeden.

Fungujete tak aj vy na lavičke klubov?

Snažím sa. Nechcem povedať, že ma hnevá, no niekedy nemôžem spávať, keď vidím, že výkon na ľade je až príliš chladný a profesionálny. Ja sa pri hokeji pohybujem od piatich rokov. Bez entuziazmu a lásky k tomuto športu to nepôjde nikde. Doba sa mení, treba byť flexibilný.

Čo robia Švajčiari, Bielorusi a iné štáty lepšie, že na rozdiel od nás sa do najlepšej osmičky na majstrovstvách sveta dostali?

Švajčiari robia hokej veľmi profesionálne. Majú skvelé podmienky, cítiť tam vplyv kanadských, fínskych, švédskych trénerov, ktorí priniesli pokrok do tamojšieho hokeja. Bielorusi sa dali inou cestou. Mnohým hráčom dali občianstvo, no profesionalizmus stúpa aj tam.

My sme ustúpili v náročnosti a kvalite tréningov, prestali tvrdo pracovať. Nie sme už ani toľko verní našej hokejovej škole, fungujeme zotrvačne. Pritom vieme, kam smeruje dnešný hokej, tréneri majú možnosť zdokonaľovať sa. Papiere máme v poriadku, len hokejistov nevyrábame. A máme čoraz užšiu základňu hotových hráčov. Žiada si to jasnú koncepciu a držať smer.

Je problém už v mládežníckych kategóriách?

Nie. Do pätnástich rokov krok držíme. Potom strácame dych.

Máme dostatok talentov?

V posledných rokoch sme zaznamenali pokles, keďže hokej je drahý šport a rodičia nemali peniaze na výstroj. Sám som bol prekvapený, keď som zistil, že hokejka stojí sto eur. Zlomíte dve, k tomu mesačné členské a tri stovky do mesiaca sú preč. Nehovoriac o iných veciach.

No už sa to mierne zlepšilo. Existujú nadácie, sponzori. Výstroj je už schopný poskytnúť aj klub. Máme systém športových hokejových tried a mládežníckych stredísk. Niekde je problém zohnať dvadsaťpäť, inde, kde to robia dobre, sa hlási aj sto detí. Dnes aj tí rodičia, ktorí na to nemajú, môžu poslať ratolesti na hokej.

Prijali by ste do tretice funkciu reprezentačného trénera národného tímu?

Uf, to ste ma zaskočili. Po ôsmich rokoch som trochu stratil prehľad. Šiel by som do toho len vtedy, ak by som mal u všetkých dôveru. Je to na zváženie.

Koho by ste na uvoľnenom mieste radi videli vy?

Nechám to na kompetentných, ale páčilo by sa mi, keby to bol Slovák. Máme ich dosť a dobrých.

Ako v tejto súvislosti vnímate Lintnerovu iniciatívu zmeniť pomery v slovenskom hokeji?

Aj tu musí byť určitá serióznosť. Nevidím dôvod len postaviť bariéru za všetkým a tvrdiť, že chceme niečo nové, to nie. Treba meniť veci, ale neviem, či tí ľudia, ktorí zmenu chcú, z hľadiska odbornosti ovládajú legislatívu, či ovládajú financie, organizačnú štruktúru, aké sú odborné komisie a tak ďalej. V ich prípade absentuje konkrétnosť, kto to bude celé zastrešovať.

Vrátim sa ešte k majstrovstvám - páčilo sa vám komentovanie Lintnera, Lašáka či Šatana?

Neviem, odkiaľ to ide, nech mi chlapci prepáčia, ale trochu z toho urobili šou. Nemali by sme v priebehu zápasu urážať šťastenu, ako bol príklad Macejka s Nórmi.

Ešte nie je koniec a my už ideme spievať „už je to uděláno, už je to hotovo“. Také veci nemám rád. Najobjektívnejšie to vždy vystihol Miro Šatan.

Na margo víťaza - čakali ste takú dominanciu Kanady?

Bolo to výnimočné. Desať víťazstiev nie je náhoda. Keď máte na výber z desaťtisíc hráčov a viete, ako na to, tak je radosť pozerať sa na výsledok. Ten ich ťah na bránku, skvele fungujúce signály, nacvičené teče. Obdivoval som jednoduchosť kanadsko-amerického hokeja v minulosti, obdivujem aj teraz.

Ten systém sa vám dostane do krvi len dlhodobým nácvikom, za desaťročia. Kanaďania dokážu zostať aj po tréningu na ľade a tečovať, dorážať, cloniť brankárovi. Jednoducho, neustále si zvyšovať majstrovstvo. Mali skvele poskladaný tím. Preto vyhrali.

Slovensko sa znovu dočká majstrovstiev sveta. Pridelili nám šampionát v roku 2019. Ste za?

Prečo nie. Teším sa. Aspoň budeme na tri týždne znovu stredobodom svetového hokeja. Nehovorím, že by sa malo hrať u nás každých päť rokov, ale keď je šanca, treba ju využiť. Štadióny, kde sa môže hrať, už máme.


  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].