Peter Krajňák: Tento rok bude pre školstvo kľúčový, hovorí štátny tajomník rezortu za Most-Híd.

Krajňák o Hrnkovi: „Je zvláštne odkázať štátnemu tajomníkovi ministerstva školstva, že nemá čo do školstva hovoriť“

Kritika diania v školstve je čoraz hlasnejšia.

Silnejšie postavenie pre ministerku z SNS, menej kompetencií pre štátnych tajomníkov zo Smeru a z Mosta. Nová organizačná štruktúra rezortu školstva a zrušenie samostatného Inštitútu vzdelávacej politiky zaskočili odborníkov. Po škandále s eurofondmi a výmene ministrov sa školské reformy stále odkladajú. Ako vidí prvých sto dní ministerky Martiny Lubyovej štátny tajomník za Most-Híd Peter Krajňák? Čo sa v školstve stihne reálne urobiť a dokončiť za ostávajúce dva roky vlády?

O atmosfére v kľúčovom rezorte pod taktovkou SNS sa s PETROM KRAJŇÁKOM (36) rozprávala VERONIKA COSCULLUELA.

Ako a kedy ste sa dozvedeli, že prídete o niektoré svoje kompetencie?

Každý minister prichádza so svojou predstavou. Keď som sem nastupoval v roku 2016, aj pán minister Plavčan urobil organizačnú zmenu, kde vyňal z kompetencie štátneho tajomníka sekciu vysokých škôl a dal ju pod seba. Z tohto pohľadu ide o legitímny postup. To, že sa niečo pripravuje, som sa od ministerky Lubyovej dozvedel asi dva mesiace pred tým, ako sa zmena udiala. Medzitým sa však vymenil generálny tajomník služobného úradu, takže reorganizácia na krátky čas „zaspala“. Myslím si, že tu nastal problém, pretože finálnu verziu som nevidel.

Jedna vec je oznámiť zásadné zmeny vám ako vysokému predstaviteľovi rezortu a iná vec je spôsob, akým to ministerstvo komunikovalo radovým zamestnancom. Tí sa to dozvedeli v dovolenkovom čase 29. decembra.

Nechcem to nejako rozvíjať. Určite bolo treba zvoliť iný postup.

Ktoré kroky v novej organizačnej štruktúre ministerstva považujete za nesprávne?

Napríklad Inštitút vzdelávacej politiky by som nechal v takom režime, v akom bol do 31. decembra. Nebolo treba nič meniť. Bez dát niektoré veci riešiť nevieme. Nezlučoval by som ho s oblasťou celoživotného vzdelávania, lebo to je veľká a samostatná téma. Toto bola chyba. Taktiež vnímam, že o niektorých otázkach bolo treba viac komunikovať.

O ktorých?

Napríklad o sekcii regionálneho školstva, kde bola dohoda lídrov strán z roku 2016. Bolo by ideálne, keby všetko ostalo, ako bolo, a aby odbor národnostných menšín bol naďalej súčasťou tejto sekcie. Rovnako o postavení Inštitútu vzdelávacej politiky. Od služobne starších zamestnancov ministerstva som zachytil názory, že aj zmeny vo fungovaní odborov mohli byť urobené inak. Organizačné zmeny bolo potrebné urobiť citlivejšie. Niektoré rozbehnuté veci to spomalí.

Na jednej strane sa stále hovorí, že do štátnej správy treba šikovných ľudí a na druhej strane sa dejú veci, ktoré nedodávajú chuť pracovať pre štát.

Rozhodne si viem predstaviť, že by sem prišli pracovať noví ľudia. Generácia úradníkov 90. rokov odchádza. Musíme získať progresívnych ľudí, napríklad riaditeľov škôl, ľudí z praxe, so skúsenosťami. Treba pripravovať novú generáciu štátnych úradníkov. Treba ich však aj finančne motivovať a tu je najväčší problém každého, aj nášho ministerstva. Teraz musíme urobiť všetko pre to, aby sme kvalitných ľudí z analytického útvaru udržali. Keby nám odišlo osem odborníkov a, povedzme, s nimi ďalší ľudia, to by bola katastrofa.

A hrozí to?

Hrozí, ale určite treba urobiť všetko pre to, aby zostali.

Čo ste mali v regionálnom školstve v pláne, no už sa to nepodarí dotiahnuť pre to, že o túto oblasť prídete?

Nepripúšťam, že sa niečo nepodarí dokončiť. Zostávajú nám ešte dva roky. V oblasti národnostného školstva a pomoci najchudobnejším deťom, teda v tom, prečo som tu, sa nám veci daria. Minulý rok sme zmenili školský zákon a zachránili málotriedky. Podarilo sa nám zvýšiť normatív pre školy s vyučovacím jazykom národnostných menšín. Prvýkrát budú môcť školy zaplatiť učiteľov na vyučovanie jazyka malých menšín ako rómska, rusínska, chorvátska či ukrajinská. Ide o školy s vyučovaním jazyka národnostných menšín. Naplnenie našich straníckych cieľov nebolo nikdy ohrozené a spochybnené.

Všetky tieto veci patria do národnostného školstva, prídete však o regionálne, zaraďovanie škôl do siete, učebnice... Máte záruky, že sa bude pokračovať v rozbehnutých plánoch?

V pláne je zmena školského zákona a zákona o pedagogických a odborných zamestnancoch a tiež zákona o odbornom vzdelávaní a príprave. Novelizácia týchto zákonov teraz nebude priamo v mojej kompetencii. Sekcia bude spadať priamo pod pani ministerku. V tejto chvíli je dohodnuté, že súčasný odbor národnostného školstva a inklúzie bude transformovaný na sekciu, ktorá bude mať presah do regionálneho školstva. Dohodlo sa, že sekcia bude mať reálny dosah na učebnicovú politiku, zaraďovanie škôl do siete, digitálne učebné pomôcky a mala by mať aj kompetenciu vo vzťahu k národnostným pracoviskám vysokých škôl.

Nehrozí u vás v školstve také napätie medzi ministerkou z SNS a štátnym tajomníkom z Mosta-Híd, aké vidíme v rezorte obrany?

V tejto chvíli nie, ak sa prirodzene neudejú kroky, ktoré by nám neumožňovali realizovať náš volebný program. Ak by sa niečo také dialo, budem okamžite informovať nášho predsedu Bélu Bugára. Chcel by som zdôrazniť, že voľba ministerky Lubyovej a jej príchod na ministerstvo školstva boli dobrým krokom. Je veľmi vhodný kandidát na ministra školstva. Nastúpila do rozbehnutého vlaku a to je v akomkoľvek odvetví ťažké. Nemá veľa času na reformu alebo, ak chcete, koncepčné zmeny. Tento rok bude kľúčový.

S kým sa vám komunikuje ťažšie? S pani ministerkou Lubyovou alebo s exministrom Plavčanom?

S pánom ministrom Plavčanom bola zo začiatku veľmi dobrá komunikácia. Nadchol Slovensko, keď sa začínal tvoriť dokument, z ktorého by mala vychádzať reforma Učiace sa Slovensko. Zvládol počiatočné rokovania s učiteľmi aj slovenské predsedníctvo v Rade Európskej únie (EÚ). Mal okolo seba skúsených ľudí, šéfa mediálneho odboru Vahrama Chuguryana a poradcu Petra Mederlyho (odišiel v októbri 2016, lebo nesúhlasil s pomermi na ministerstve - pozn. red.).

Potom sa situácia zhoršila?

Áno, radikálne. Neviem, čím to bolo spôsobené, ale komunikácia zďaleka nebola ideálna. S tímom pani ministerky Lubyovej je veľmi dobrá spolupráca napriek tomu, že pri otázke kompetencií nemáme rovnaký názor. Bežná operatíva však funguje veľmi dobre.

Cítite pri ministerke Lubyovej silnejšiu ruku SNS?

Nechcem hovoriť o silnejšej ruke SNS. Vnímam, že pani ministerka má svoje plány. Stále je vo fáze oboznamovania s rezortom, ale vidím jasnú víziu, napríklad smerom k vede a výskumu. Verím, že bude môcť slobodne realizovať svoje plány.

Z pohľadu voliča ste však už v polovici. A z pohľadu rodičov a žiakov zatiaľ žiadne výsledky nie sú. Obsah predmetov neprešiel zmenou, naši žiaci stále prepadajú v porovnaniach, doriešená sa nezdá ani otázka platov učiteľov.

Chodím po Slovensku a vidím mnohé dobré školy. Rodič má možnosť vybrať si. Z nášho programu sa veľa vecí podarilo. Veľkou témou je otázka postavenia pedagogických a odborných zamestnancov a s tým súvisiaci systém kreditov a odmeňovania učiteľov. Zbieranie kreditov vám síce zdvihlo plat, ale nie kvalitu.

Čo sa zmení?

Treba, aby sa učitelia vzdelávali v oblasti, ktorú učia, a to priebežne. V zákone o financovaní škôl sme bez väčšej pozornosti odbornej verejnosti zadefinovali zavedenie koeficientu kvalifikačnej štruktúry, ktorý začne platiť od januára 2019.

Čo to znamená v praxi?

Budú sa zohľadňovať aj roky praxe pedagogických zamestnancov škôl, čím sa dosiahne presnejšie rozdelenie finančných prostriedkov na osobné náklady.

Premiér otvoril tému návratu stredného školstva spod kompetencií vyšších územných celkov (VÚC) na štát. Vy ste za?

Ja som za to, aby stredné školy zostali v zriaďovateľskej pôsobnosti samosprávnych krajov, viem si však predstaviť, že by niektoré kompetencie boli upravené. Začali úradovať noví župani, nie je teda vhodnejší moment na otvorenie témy o budúcnosti stredného školstva ako teraz.

Tam môžu byť dlhé rokovania, ak máte odlišné predstavy.

Nepoznám presnú premiérovu predstavu, ale zrejme má na mysli problém s tým, že len zhruba 20 percent absolventov stredných aj vysokých škôl zostane pracovať vo svojom odbore. V EÚ je to nad 50 percent. Tento ukazovateľ je veľmi zlý. Viete si o ňom prečítať aj v dokumente Učiace sa Slovensko. Ak myslí prideľovanie tried prvého ročníka VÚC-mi, to je iná téma. Do tohto procesu sa dá vstúpiť už teraz, ale vyžaduje si to rokovania. Treba najmä urobiť poriadok v sieti škôl a zmeniť systém rozhodovania o zaraďovaní študijných a učebných odborov jednotlivých stredných škôl, ale bez toho, aby sme museli stredné školy vrátiť do ústredia, čiže, ako sa nepresne objavilo v tlači, „zoštátniť“.

Keď sme vo vzťahu župy a školy, aká je situácia, hlavne, čo sa stredných umeleckých škôl týka, v Banskobystrickom kraji?

Mal som tu zástupcov dvoch stredných škôl, ktorým nebolo priklepnuté otvorenie tried prvého ročníka, ale to schvaľuje krajské zastupiteľstvo. Ono malo indície, že si to pán župan vyslovene neželal, ale to neviem dokázať. Najmä riaditelia škôl mali výhrady, že nebol jednotný meter v prístupe k týmto školám. V tejto chvíli je tam však už iný župan a bude sa na veci pozerať inou optikou.

Čo robí ministerstvo pre to, aby mali slovenskí žiaci v medzinárodných meraniach lepšie výsledky? Aké miesto má počas tohto volebného obdobia v rezorte obsah predmetov na základných školách?

Časť našich škôl už dnes má vynikajúce výsledky, sú to spravidla školy vo väčších a mestských aglomeráciách. Priebežne sa upravujú vzdelávacie programy, svoju prácu robí Štátny pedagogický ústav a pri stredných školách Štátny inštitút odborného vzdelávania. Problém je v podporných mechanizmoch.

Časť našich škôl už dnes má vynikajúce výsledky, sú to spravidla školy vo väčších a mestských aglomeráciách. Problém je v podporných mechanizmoch.
Peter Krajňák

Vy ste chceli otvoriť jednu vzdelávaciu oblasť, a to je Človek a spoločnosť, teda zamerať sa na dejepis a občiansku výchovu. Ako ste tam pokročili? Budú sa slovenskí žiaci učiť tieto predmety inak? A kedy?

S pánom Fedorom Blaščákom sme urobili takú „tour de Slovensko“. Stretli sme sa s učiteľmi týchto predmetov a myslím si, že v každej vzdelávacej oblasti treba urobiť prieskum situácie. Zozbierať názory pedagógov a následne to implementovať do osnov. Moje kroky neprijali ideálne.

Utŕžili ste kritiku poslanca SNS Andreja Hrnka. Povedal, že vaše závery, o čom by sa malo viac učiť a ako, nie sú zlučiteľné s predstavami SNS.

Áno. Je zvláštne odkázať štátnemu tajomníkovi ministerstva školstva, že nemá čo do školstva hovoriť. Pán poslanec však nemal o tom presné informácie. Chceme sa s ním k tomu stretnúť. Zmeny si vyžadujú ľudské kapacity, dovolím si tvrdiť, osobitný reformný tím a čas na prípravu kurikulárnej reformy. No a, samozrejme, vôľu tento krok urobiť.

A tá vôľa je?

V prípade dejepisu a občianskej náuky chceme zabezpečiť metodickú podporu učiteľov a vytvoriť funkčný systém pedagogických konzultantov. Učitelia tiež volajú po kvalitnom metodickom portáli, Česká republika je v tom podstatne ďalej, a strednodobým cieľom je začať obsahové zmeny.

Viete byť konkrétnejší?

Vieme napríklad o tom, že niektoré školy učia o udalostiach Novembra ’89 na jednej z posledných vyučovacích hodín v deviatom ročníku, keď záujem žiakov je už veľmi malý. Čudujeme sa potom, že naša mládež má pri prieskumoch slabé vedomosti z najnovších dejín? Dokument Učiace sa Slovensko je „kuchárska kniha“, z ktorej treba vytiahnuť vhodné recepty. Tie, ktoré v danej chvíli možno „uvariť“. V tomto volebnom období sa oblasť človek a spoločnosť musí aj s ohľadom na rastúci extrémizmus otvoriť. Lebo je to obrovský a kľúčový priestor na formovanie postojov mladých ľudí.

Kedy sa začnú zmeny v tejto oblasti?

Treba diskutovať, ale ak by bola vôľa, do roka sa vie vytvoriť nový program už na školách, zrejme formou pilotného projektu. Bol by založený na analýze problémov, na komunikácii. Vymysleli by sme ho spôsobom, aby témy žiakov zaujali. Mali by situačné úlohy. Napríklad sa vžijú do politika slovenského štátu, ktorý má rozhodnúť o súhlase s deportáciami. Ak dá súhlas, budú zomierať ľudia. Ak zmeny neskúsime, v budúcich voľbách zas budeme čeliť extrémizmu.

Ako je to teda s podporou pani ministerky v tejto veci?

Má o túto tému záujem. Chceme ju presvedčiť, že treba touto cestou veľmi skoro ísť.

Okrem sklonov k podpore extrémizmu je problémom na školách aj vplyv konšpirácií alebo fake news. Videli ste video, kde ministerku konfrontovali s týmto fenoménom?

Áno, myslím, že odpovedala vo vzťahu ku generálnemu tajomníkovi pánovi Machalovi. Takže nechcem komentovať jej vyjadrenie. Nebolo to v kontexte toho, či tento problém hrozí slovenským žiakom.

Vy by ste mali problém definovať konšpirácie?

Je to postoj, keď si niekto myslí, že je ohrozovaný niečím, čo sa nezakladá na objektívnej pravde a koná pod týmto domnelým ohrozením. Aj našu spoločnosť najmä mediálny svet a nové technológie ovplyvňujú. Kolega František Šebej to viackrát dobre pomenoval. Máme tu weby, spôsoby šírenia správ, ktoré majú destabilizovať napríklad koncept EÚ. Treba s tým bojovať, vyškoliť učiteľov. Ak to neurobíme plošne, nebudeme schopní tento fenomén zahatiť.

Východniari poznajú váš príbeh od aktivistu do politiky a tiež osobnejší, ako ste s okolím a predsudkami bojovali, keď ste si za manželku brali Rómku. Zmenila sa nejaká spoločenská atmosféra voči Rómom za tie roky?

Situácia stále nie je dobrá. Sú to také stojaté vody. Veľmi pozorne počúvam slová pána prezidenta Kisku. Je to zrejme aj tým, že je z východu, chodí do osád, do dedín, stretáva sa s ľuďmi. Hovorí o tom, že sociálno-ekonomické prostredie je jedným z najväčších problémov nášho školstva a tento jeho apel vnímam veľmi pozitívne. Situácia je závislá od dobrých manažérov škôl, ktorí majú srdce pre Rómov.

Viete, koľko financií približne ide na rómske projekty v školstve?

Nejde na ne veľa peňazí, aj keď mýty existujú. Potrebovali by sme omnoho viac peňazí. My ako rezort školstva dávame na deti zo sociálne znevýhodneného prostredia ročne asi sedem miliónov eur. To nie je nič závratné. Náš systém deti nedelí na základe farby pleti, aj keď problémy a neduhy napríklad pri financovaní špeciálnych škôl existujú. Deti nerozlišujeme na základe rasy, finančné prostriedky v regionálnom školstve sú viazané na normatív. Zdroje na učebné pomôcky pre rodiny v hmotnej núdzi dáva ministerstvo práce. Teda všetkým deťom v hmotnej núdzi, nielen rómskym.

Samozrejme, ale sú projekty, ktoré sú pre predovšetkým pre ne.

V súčasnosti sú výzvy na výstavbu nových materských škôl v rezortoch pôdohospodárstva a vnútra, čo kvôli demografickej krivke reálne potrebujeme. Nejdú tam však extra finančné prostriedky a to je myslím výzva do budúcnosti, že tie zdroje musíme nájsť. Potrebujeme napríklad spustiť nový štipendijný a tútorský program pre tieto deti, teraz to supluje tretí sektor. Mojím veľkým snom je vybudovať aspoň jednu-dve, najlepšie tri (v Prešovskom, Banskobystrickom a Košickom kraji) magnetové školy.

To sú aké?

Je to projekt uceleného vzdelávania, od materskej po strednú školu s prípravou na vysokú školu. Máte tam školský klub detí, základnú umeleckú školu, športovisko. Všetky tieto časti na jednom mieste. Musíme cielene investovať to týchto „magnetov“. Tieto školy by priťahovali šikovné rómske deti. Šancu by dostali aj tí najchudobnejší, ktorí teraz o štúdiu na takej škole ani nesnívajú.

Aký problém je nesprávne zaraďovanie rómskych detí do špeciálnych škôl?

Je to veľký problém. Problém je pri ľahkom stupni mentálneho postihnutia, takzvanom A variante, kde sa ukazuje, že nie vždy tam tieto deti patria. Sú krajiny, ktoré ho zrušili. Existuje tvrdá diskusia medzi podporovateľmi špeciálnej pedagogiky a progresívnymi „inkluzívnymi“ učiteľmi.

Koľkých detí sa to týka?

Od 90. rokov nám už prešlo systémom množstvo ľudí, ktorí si dnes musia dorábať základnú školu. Lebo keď ukončíte vzdelávanie v špeciálnej základnej škole, máte vzdelanie ako žiak 4. ročníka zá-kladnej školy. Je to vážny problém aj do budúcnosti, lebo mnoho absolventov špeciálnych škôl, ak by sa ukázalo, že boli zle diagnostikovaní, môže vyvodiť právne kroky voči Slovenskej republike, v niektorých prípadoch možno aj voči konkrétnym psychologickým poradniam či školám.

Chýbajú vám dáta?

Je to komplikované. To, či má dieťa mentálne postihnutie, je v prvom rade odborná vec. V tejto chvíli ťažko povedať, koľko detí nepatrí do „A variantu“. Sústredíme sa na kvalitu diagnostického procesu. Zber etnických dát je zas iná vec, ktorú riešime.

Čo treba zlepšiť, aby prestala kritika Európskej komisie?

Musíme pripraviť záväznú metodiku, aby sa do špeciálnych škôl nemohli zaraďovať deti dia-gnostikované s ľahkým stupňom mentálneho postihnutia, ktoré ho v skutočnosti nemajú. Rovnako pracovať s odborníkmi v tejto oblasti. Ak budú mať psychologické poradne jasné pravidlá, vyrieši sa to. Dnes, po kauze Rokycany, vnímame, že odborná psychologická obec i školy sú opatrné a so žiakom sa zodpovednejšie pracuje. V súčasnosti sa ustaľuje spôsob, že dieťa je najskôr zaradené do nultého ročníka, aby nabralo základné zručnosti, spravidla potom navštevuje prvý ročník bežnej základnej školy, až po dvoch rokoch sa rozhodne, či patrí do špeciálnej triedy, alebo nie.

Hovorili ste o úspechoch, že na Slovensku konečne existuje maturita z rómskeho jazyka. Vy máte tiež doma 4-ročného syna. Učíte ho vy alebo manželka po rómsky?

Náš malý, keď sme doma u babky, v osade, počúva rómčinu a myslím, že jej aj začína rozumieť. Manželka s ním však, žiaľ, nechce hovoriť, hoci jej materinským jazykom je rómčina a má z nej maturitu. Takže sme v takej diskusii. Ja si myslím, že by bolo skvelé, keby sa naučil po rómsky. Do budúcna mu to môže otvoriť nové cesty, možno bude splnomocnencom pre rómske komunity. (Smiech.)

A prečo manželka nechce?

Asi je to taký syndróm, že príslušníci malých menšín bez vlastného štátu nie sú dostatočne hrdí na svoj jazyk. Rómovia tiež, s výnimkou rómskej inteligencie. Jazykom menšiny sa hovorí len v rodinnom kruhu. Len čo sa komunikuje verejne, používa sa jazyk majority. S deťmi Rusíni aj Rómovia často hovoria po slovensky, aby vraj nemali problémy v škole.

Vy sa zas zaraďujete k rusínskej menšine. Ako je na tom syn s týmto jazykom?

Syn občas začuje nejakú pesničku, ale jeho materinský jazyk je, paradoxne, slovenčina. Keď však bude mať šesť rokov, určite ho naučím azbuku. Znalosť azbuky, po prípadnom zlepšení politickej situácie na Ukrajine, bude prvým predpokladom pre ekonomické kontakty východného Slovenska s tou-to krajinou. Chcem, aby po rusínsky vedel písať aj čítať.


VIDEO Plus 7 Dní