Ingrid nebola nikdy agresívna. Ľudí sa nebála a neprekážali jej. Medveď v meste však znamená potenciálne ohrozenie. Kompetentní sa najprv snažili odohnať ju. Keď sa to nepodarilo, uspali ju a odviezli. Zároveň rozhodli o odobratí jej mláďat. Putovali do bojnickej zoo a pravdepodobne skončia v Maďarsku. Ingrid by si vraj na život v zajatí už nezvykla. Preto akosi všetci tušili, že ju čaká smrť.

„Ľudia viac akceptujú kura z mrazničky ako jeleňa zastreleného v lese,“ hovorí šéf poľovníkov

„Ja by som za súčasných podmienok medveďa loviť nešiel. Lebo to nie je lov, ale poprava,“ hovorí šéf poľovníkov Imrich Šuba.

Príbeh medvedej mamy Ingrid, odstrelenej pred pár dňami, lebo zúfalo hľadala svoje mláďatá, ktoré jej predtým odobrali, a pohybovala sa tak, ako bola zvyknutá, teda v blízkosti ľudských obydlí, otriasol ľuďmi na celom Slovensku. Verejnosť sa oprávnene pýta, či sa takéto prípady nedajú riešiť inak. Či v tomto prípade kompetentní nezlyhali, či neboli zbytočne krutí. A opäť sa diskutuje o úlohe poľovníkov v tom všetkom. Verejná mienka ich priam nenávidí. Za to, že zabíjajú zvieratá, ich pokojne skritizujú ľudia, ktorí si vzápätí dajú kurča z veľkochovu alebo bravčové z prasaťa zabitého v strese na bitúnku.

Mnohé zo zvierat, ktorých mäso odporcovia poľovníctva bežne požívajú, nezažilo ani jeden šťastný deň. Hoci sa živíme mäsom mŕtvych zvierat, väčšine ľudí prekáža len ich zabíjanie poľovníkmi. Akí sú teda poľovníci naozaj?

JANA ČAVOJSKÁ sa na to pýtala riaditeľa kancelárie Slovenského poľovníckeho zväzu IMRICHA ŠUBU.

Imrich Šuba: Revíry skupujú boháči. Raz za čas prídu do lesa, strieľajú z okna auta. Potom majú ľudia o poľovníkoch negatívnu mienku.
Imrich Šuba: Revíry skupujú boháči. Raz za čas prídu do lesa, strieľajú z okna auta. Potom majú ľudia o poľovníkoch negatívnu mienku.
Jana Čavojská

Pred pár dňami odstrelili v Tatrách medvedicu Ingrid po tom, ako jej odobrali mláďatá. Pre denník Sme ste to nazvali vraždou, popravou, no zároveň ste spomenuli vysoký počet medveďov, ktoré na Slovensku máme. Čo s tým treba urobiť?

Z manažmentových plánov vyplýva, že treba uloviť 100 až 110 kusov. Ale je ticho. Politici sa boja zobrať na seba zodpovednosť a povedať, kto a aké medvede uloví. Je to kvôli verejnej mienke. S týmto rozhodnutím nesmieme váhať. To, čo sa teraz deje napríklad v Tatrách, je dôsledok neriešenia situácie. Som však zvedavý, kto tie medvede bude loviť. Napríklad ja by som za súčasných podmienok medveďa loviť nešiel. Lebo to nie je lov, ale poprava.

Neuverite! Nebezpečného medveďa najprv chytili do klietky a potom zase vypustili za dedinou Dúbravy

Koľko je na Slovensku poľovníkov?

Držiteľov poľovných lístkov je 62-tisíc. Máme úplne presnú štatistiku. Od roku 2009 na Slovenský poľovnícky zväz prešla zo zákona kompetencia vydávania poľovných lístkov a mohli sme zaviesť precíznu evidenciu členskej základne, teda držiteľov poľovných lístkov. Boli sme jedni z prvých v Európe s takou presnou evidenciou. V niektorých krajinách, napríklad v susednom Česku, úrady nepoznajú počet poľovníkov. Dokonca tam majú doživotné poľovné lístky.

Každý, kto chce poľovať, musí teda povinne byť členom zväzu?

Zväz je záujmové združenie s dobrovoľným členstvom. Hoci vykonával niektoré prenesené kompetencie štátnej správy, napríklad skúšky z poľovníctva, ťažko mohol mať dostatočnú zodpovednosť, keďže združoval ľudí na dobrovoľnej báze. Od roku 2009 máme Slovenskú poľovnícku komoru s povinným členstvom.

Nemilosrdný útok zúrivého medveďa: Poľovníka prekvapil počas jarného lovu

Aké podmienky musí splniť poľovník?

Musí absolvovať rok a tri mesiace prípravy. Teoretickej, streleckej a praktickej. Minimálne 56 prednášok našich vyškolených prednášateľov s vysokoškolským poľovníckym vzdelaním. A minimálne ročnú prax v prírode. Aktivity sa mu zapisujú. Musí prejsť všetkým. Prikrmovanie zveri v zime a podávanie vody v lete, chovateľské prehliadky, kynologické skúšky, strelecká príprava so skúškami, v ktorých musí nastrieľať určitý počet bodov. V spolupráci s políciou preskúšame záujemcu zo spôsobilosti držať zbraň. Každý poľovník musí mať aj poistenie pre prípad spôsobenia škody. Napríklad ak by streľbou niekomu poškodil auto, postrelil človeka alebo psa. Je to niečo ako povinné zmluvné poistenie pri autách. Poľovný lístok je bez tejto poistky neplatný.

Ingrid: Najskôr jej odobrali mladé, potom ju zastrelili. Dalo sa to riešiť inak?
Ingrid: Najskôr jej odobrali mladé, potom ju zastrelili. Dalo sa to riešiť inak?
Roland Vdovják

Koľko ľudí ročne absolvuje prípravu?

Okolo tisícpäťsto.

A koľko z nich sa stane poľovníkmi?

Asi 95 percent.

Je poľovníctvo drahý špás?

Poplatok za kurz je okolo tristo eur. Základná literatúra, sedem kníh, stojí 48 eur. Vydanie päťročného poľovného lístka štyridsať eur. To nie je taká vysoká položka. Poistenie je nákladnejšie. Preto ho väčšinou zabezpečuje pre svojich členov komora alebo jej organizačná zložka.

Zrejme viac do peňazí ide výbava.

To sú veci, ktoré závisia od vkusu a možností. Poľovník sa môže obliecť aj skromnejšie. Isté špeciálne oblečenie sa, samozrejme, vyžaduje. Nemôže ísť v modrom tričku a červených nohaviciach.

Mláďatá na odstrel: Premnoženie medveďov je kritické. Vyriešiť ho vraj treba radikálne

Ide o zábavku pre bohatých?

To by som nepovedal. Nepovažujem sa za bohatého človeka. Každý má svoje priority. Niekto chodí do kina, divadla, na večere. Iný si kúpi bicykel. Ďalší si ušetrí na poľovnícke veci. Aj kvalitná zbraň sa dá kúpiť lacno z druhej ruky. Napríklad broková puška, starší ruský model, za sto-dvesto eur. Dá sa s ňou poľovať, aj keď nie je taká komfortná a kvalitná ako nová talianska alebo nemecká brokovnica. Zbrane vydržia niekoľko generácií. Niektorí poľovníci ich vytiahnu raz-dvakrát do roka.

Niečo ako sviatoční poľovníci?

Takí sú najnebezpečnejší. Niektorí naši členovia nás kritizujú za povinné streľby. Absolvovať ich musí každý raz za tri až päť rokov. Ľuďom sa to nepáči, lebo ich to zaťažuje. Ale je to dôležitá vec. Aby sviatočný poľovník neohrozoval okolie, lebo nie je dostatočne zžitý so svojou zbraňou.

Prečo podľa vás ľuďom tak prekáža predstava zvieraťa zabitého poľovníkom?

Viac akceptujú kura z mrazničky ako jeleňa zastreleného v lese. V detstve som trávil veľa času u dedka a babky na dedine. Babka chytila sliepku a odťala jej sekerou hlavu. Nepáčilo sa mi to. Kritizoval som ju, prečo robí také veci. Opýtala sa ma, či mi chutila polievka v nedeľu. Samozrejme, bola výborná, odpovedal som. Tak mi vysvetlila, že aby sme mohli jesť, musíme zviera usmrtiť. Zdá sa nám to kruté. Ale v skutočnosti je smrť súčasťou nášho každodenného života. Zvieratá chováme na potravu. Poľovníctvo je jedna z trvalo udržateľných činností. Keď sa o zver staráme a máme jej dosť, môžeme ju aj racionálne užívať. Racionálne. Poľovník by bol hlúpy, keby všetko vystrieľal. Chce predsa poľovať aj na budúci rok.

Stretli sme sa na zasadnutí valného zhromaždenia Medzinárodného výboru pre poľovníctvo a ochranu divej prírody. Ako ide dokopy lovenie zvierat s ich ochranou?

V roku 1920 boli stavy šeliem na Slovensku kriticky nízke. Robili škody, tak ich ľudia likvidovali. Asi nikto si nedokázal predstaviť situáciu, že by došlo k ich vyhubeniu. Ján Červíček založil v roku 1920 lovecký spolok, prvú celoslovenskú organizáciu s cieľom zaviesť prísnejšie regulácie na ochranu zveri, hlavne šeliem. Odvtedy ich stav stúpa. V západnej Európe sú pritom krajiny, ktoré vlka či medveďa úplne vyhubili.

U nás je však medveďov dosť…

Genetická analýza vzoriek trusu dokázala, že na Slovensku máme 1 258 medveďov. Zarážajúco vysoké číslo. Lebo ochranári tvrdili... Teda, niektorých ťažko nazvať ochranármi. Minister László Miklós mi raz povedal: Ja som na strane zajacov, ja som ochranár. Dobre, možno zo svojej pozície ministra životného prostredia urobil niečo pre prírodu na Slovensku, ale priložil aktívne ruku k dielu a staral sa? Aký má význam vyhlasovať, že som ochranár, lebo nejem mäso, keď pritom sedím uprostred Bratislavy v paneláku? Kto z takých ochranárov ide v zime, keď sú tuhé mrazy a zver je odkázaná na pomoc ľudí, prikrmovať? Alebo zbierať plávajúce jedince počas záplav? V kritických situáciách musí byť človek poruke a pomôcť. Sú to skôr poľovníci, ktorí majú zodpovednosť podľa zákona aj vlastnú morálnu zodpovednosť k zvieratám. Aj ľudia z mimovládnych organizácií idú pomáhať. Ale my poľovníci sme oveľa lepšie organizovaní. Dobrý poľovník nie je len strelec.

Predsa len sa poľovníctvo líši od iných koníčkov. Jeho pointou je zabitie zvieraťa.

Možno to znie nelogicky, ale poľovník je v každom z nás. Keď ide manželka nakupovať, pýtam sa jej: Ideš loviť? Ľudstvo historicky formoval lov. Kedysi prežívalo vďaka zberu potravy. Potom sme sa začali združovať s cieľom lovu. Lovili sme, aby sme mohli prežiť. Dnes už nepoľuje každý. Historická poľovnícka vášeň, ktorú máme zakorenenú, sa však u nás stále prejavuje. Aj pri banálnom nákupe. Alebo pri športových či pracovných úspechoch. Niekto zbiera motýle, iný píše knihy. Je dôležité, aby sa zachovalo aj organizované poľovníctvo. Aby sme mali zákonné a etické normy, ktoré bude každý poľovník dodržiavať. Dobrý poľovník nezastrelí gravidnú srnu. Pytliak nemá morálne zábrany a urobí to.

Poľovník je v každom z nás: Ľudstvo historicky formoval lov, hovorí riaditeľ kancelárie Slovenského poľovníckeho zväzu.
Poľovník je v každom z nás: Ľudstvo historicky formoval lov, hovorí riaditeľ kancelárie Slovenského poľovníckeho zväzu.
Jana Čavojská

Poľovník bol kedysi takmer rozprávková postava. Neoddeliteľná súčasť dedinského koloritu. Kedy sa to zmenilo?

Keď sme sa začali sťahovať do miest. Keď sme okolo seba začali stavať dvojmetrové múry, aby nám nikto nevidel do dvora. Na dedine sme vždy žili inak. Neexistuje, aby sme s osemdesiatročnou susedkou neprehodili zopár slov, keď je v záhrade. Môj otec bol poľovník. Každý vedel, že keď budú dni obce, tak poľovníci prídu, premietnu film, uvaria guláš. Že na Deň Zeme pôjdu poľovníci zbierať s deťmi zo základnej školy smeti. Komunitný život fungoval. Teraz sa vytráca. Druhý problém sú málo vzdelaní poľovníci. Hoci máme prísne kritériá, nevieme im naliať do hlavy toľko vedomostí, koľko by mali mať. Najhorší je poľovník, ktorý nevie ani svojim deťom vysvetliť, prečo poľuje.

Ako to deťom vysvetľujete vy?

Aj moje dcéry sa pýtali: Ocino, teraz ideš a zastrelíš niečo? Rozprávam im, čo všetko v lese robím. Na Vianoce vezmeme krmivo pre zver, symbolickú oblátku a ideme prikrmovať. Aj keď moje dcéry nebudú poľovníčky, budú vedieť, že poľovník je v prvom rade človek, ktorý sa stará o prírodu. A keď má možnosť, uloví zviera. Kvôli mäsu aj kvôli plánu odstrelu, ktorý treba plniť.

Ako sa z vás stal poľovník?

Som z Trnovca nad Váhom. Pradedo pochádzal z Liptova a gróf Huňady si ho zavolal do Trnovca ako hájnika. Dedko poľovníctvo nemal rád, lebo musel pomáhať otcovi. Ale potom sa poľovnícka krv vrátila. Otec bol hlavný zootechnik na štátnom majetku a keď raz išiel von so starším poľovníkom, znovu sa to v ňom prebudilo. Keď som vyrastal, bolo poľovníctvo prirodzenou súčasťou nášho rodinného života. Na vidieku bola taká genéza bežná. Dedo, otec aj syn boli poľovníci. Dnes sa táto tradícia vytráca. Poľovné revíry získavajú ľudia, ktorí s regiónom nemajú nič spoločné.

Prečo?

Lebo si môžu dovoliť zaplatiť viac za prenájom pozemkov. Pozemok vo verejnej súťaži nedáva vidieckym obyvateľom šancu uchádzať sa o niečo, čo bolo celé roky bežnou súčasťou ich života. Miestnych poľovníkov vytláčajú cudzí. Raz za čas tam prídu, jazdia džípom po lese a strieľajú z okna auta. Potom majú ľudia o poľovníkoch negatívnu mienku.

Ako sa snažíte zlepšiť svoj imidž?

Srdcom a cez žalúdok. Na akciách ponúkame produkty na ochutnanie, paštéty, guláš. Má to pozitívny ohlas. Veľa ľudí si získavame vďaka kynológii. My poľovníci sme veľkou skupinou chovateľov psov. Bez nich by sme nedokázali poľovať. Poľovnícke psy sú múdre a priateľské. Ľudia ich majú radi. Na našich podujatiach ich často ukazujeme. To by mal robiť každý poľovník vo svojom regióne. Tak by sa nám možno podarilo nakloniť si verejnú mienku.

Práve pre množstvo prípadov, keď poľovník zastrelil psa, čo je obrovsky citlivá téma, verejnosť teraz pozerá na poľovníkov ako na chladnokrvných vrahov. A mám pocit, že od vás ako od organizácie združujúcej poľovníkov nebolo počuť nijaké vysvetlenie, ospravedlnenie ani odsúdenie takýchto činov.

Zriadili sme špeciálnu telefonickú linku aj mailovú schránku, na ktorých nás ľudia mohli informovať o týchto prípadoch. Vyjadrovali sme sa v médiách. Aj sme odsúdili, aj sme obhájili, keď si to poľovník zaslúžil a konal v súlade so zákonom. Dôrazne sme žiadali, aby sa dovyšetrovali prípady, keď poľovník evidentne urobil chybu a zastrelil psa majiteľovi pri nohách, ako sa stalo napríklad pri Trnave. Niekedy nás naši vlastní obvinili, že sme sa mali zastať poľovníka. Ale v žiadnom prípade sa nebudeme zastávať poľovníka, ktorý porušuje zákon.

VIDEO Zúfalé medvede: Trpia depresiami, hryzú samé seba a pijú pálenku

Na verejnosť sa nedostali informácie o potrestaní týchto páchateľov.

Poľovník od Trnavy nebol dodnes odsúdený. Je to v kompetencii štátnych orgánov. Tie musia prípad riadne dovyšetrovať.

Nemáte v rámci organizácie možnosť sankcií?

Nemôžeme sankcionovať človeka, ktorého neuznal za vinného príslušný orgán. Mohol by nás žalovať a súdny spor s ním by sme prehrali. Tieto prípady štátne orgány nedovyšetrovali. Preto sme nikoho nemohli exemplárne potrestať. Disciplinárny poriadok Slovenskej poľovníckej komory pokrýva menej závažné porušenia pravidiel.

Predpokladám, že poľovník strávi v lese oveľa viac času inými činnosťami než strieľaním.

Na jedného srnca, na ktorého sme chodili ešte s mojím nebohým otcom, sme absolvovali tridsať vychádzok. Často mám povolenku, no zviera neulovím za celú sezónu. Návštev prírody je oveľa viac ako úlovkov. Ľudia z mesta často ani nevedia, aké krásne je ranné svitanie pri rieke Váh. Poznám to vďaka poľovníctvu. A mnohí to nikdy nezažijú. Alebo pozorovanie zvierat. Je úžasné, ako sa správajú. Máme sa od nich čo učiť.

Slovenskí sokoliari patrili medzi iniciátorov návrhu zápisu sokoliarstva na Zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO. Napriek rokom snahy sokoliarov Slovensko na tomto zozname stále nie je.

Áno. A je úplne nelogické, že náš zápis blokuje len slovenská komisia, ktorá odmieta sokoliarstvo zapísať na Národný zoznam UNESCO. Pre ľudí s antipoľovníckym postojom. Považujem to za absolútne zlyhanie ministra kultúry. Sokoliarstvo je ako hrať Ligu majstrov. Dravca nevycvičíte ako psa. Pri tomto jedinečnom spôsobe lovu vôbec nejde o úlovky. Sokoliari musia vtákom venovať obrovské úsilie. Propagujú dravce aj medzi ľuďmi, ktorí pomaly netušia, ako orol vyzerá. Keď bol na návšteve Slovenska arabský šejk, na podnet našich sokoliarov mu minister Kaliňák daroval sokola. A to bolo vzácne. Taký šejk má všetko. No sokoly si tam neskutočne vážia.

Príbeh medvedej mamy Ingrid

Dobre ju poznali hlavne v okolí Bilíkovej chaty vo Vysokých Tatrách. Už tretí rok prichádzala do blízkosti ľudí, túto sezónu aj s dvomi mláďatami. Úplne stratila plachosť pred ľuďmi. Zvykla si na ľahko dostupné jedlo v kontajneroch, ako toľko iných tatranských medveďov.

Ingrid: Najskôr jej odobrali mladé, potom ju zastrelili. Dalo sa to riešiť inak?
Ingrid: Najskôr jej odobrali mladé, potom ju zastrelili. Dalo sa to riešiť inak?
TASR

Pred pár týždňami sa v Ingridinom okolí objavil obrovský, asi tristokilový samec. Chcel sa s ňou páriť. Predtým by však zabil jej mláďatá. Ingrid ich chcela ochrániť. Ako najbezpečnejšie miesto pre ne aj pre seba videla centrum Starého Smokovca.

Ingrid nebola nikdy agresívna. Ľudí sa nebála a neprekážali jej. Medveď v meste však znamená potenciálne ohrozenie. Kompetentní sa najprv snažili odohnať ju. Keď sa to nepodarilo, uspali ju a odviezli. Zároveň rozhodli o odobratí jej mláďat. Putovali do bojnickej zoo a pravdepodobne skončia v Maďarsku. Ingrid by si vraj na život v zajatí už nezvykla.

Preto akosi všetci tušili, že ju čaká smrť. Jej prípad pohol srdcami ľudí na celom Slovensku. Keď ju nakoniec 2. júna ráno odstrelili, lebo sa opäť priblížila k ľudským obydliam v Liptovskej Kokave, Slováci jasne vyjadrili svoje zhnusenie. Tisíce ľudí podpisujú petíciu za prešetrenie odstrelu medvedice. Pýtajú sa, či sa tento prípad nedal riešiť inak. Sympatizujú s medveďou matkou, ktorá zúfalo hľadala odobraté mláďatá.

Vianočné tipy na darček