Nezhody: Liberál priznal, že ostré hádky s jeho bývalým šéfom Richardom Sulíkom neboli nič nezvyčajné.

Martin Poliačik: „Niekedy boli demokratické pravidlá v SaS ohnuté viac, ako treba“

Rozhovory
Pavel Knapko

Po odchode zo strany Sloboda a Solidarita sa Martin Poliačik rozčarovaný z reakcií Richarda Sulíka rozhodol prehovoriť o vzťahoch vnútri strany.

Exsaskár sedí v koženom kresle „zimnej záhrady“ pod parlamentom s ukážkovým výhľadom na bratislavské UFO. O pár dverí ďalej má ako šéf výboru pre nezlučiteľnosť funkcií svoju kanceláriu. Vie, že o tú svoju onedlho príde. „To, čo povedal, je lož,“ hovorí na adresu svojho bývalého straníckeho šéfa. Je odhodlaný rozprávať o špinavej blielizni najsilnejšej opozičnej strany.

O prezliekaní straníckych kabátov sa s MARTINOM POLIAČIKOM (37) rozprával PAVEL KNAPKO.

V parlamentných voľbách vás voliči krúžkovali za Slobodu a Solidaritu (SaS). Tej ste nedávno dali zbohom a vstúpili do Progresívneho Slovenska. Nezradili ste svojich voličov?

To je dobrá otázka. Nie je to jednoduchá situácia. Množstvo ľudí, ktorí ma volili do SaS, ma volilo pre názory, ktorými som sa odlišoval od jadra tejto strany. Množstvo z nich mi dávalo po voľbách spätnú väzbu, že s každým ďalším výrokom predsedu Sulíka sa pre nich stávala SaS nevoliteľnou stranou. Hlas, ktorý dali mne, považovali za nedobre využitý, pretože strana, ktorú volili, už nereprezentovala ich názory. Títo ľudia ma nabádali, aby som stranu opustil a aby som svoj mandát prezentoval niekde inde vo väčšej miere. V tomto smere mám pocit, že svojim voličom vychádzam v ústrety, nie že ich zrádzam. Určite sú aj takí, ktorí v SaS oceňovali široké spektrum názorov a možno práve pre nich to môže byť krok vedúci k nespokojnosti.

Kto vás nabádal na odchod? Rodina? Priatelia?

Komunikujem cez sociálne siete a som v kontakte aj s ľuďmi, ktorých považujem za fanúšikov a niektorých za svojich voličov. Presne to boli ľudia, ktorí hovorili, že volili SaS, pretože si nebolo z čoho vyberať. No Sulík to podľa nich ťahá niekam, kde už nie sú ochotní akceptovať to a SaS sa pre nich stáva nevoliteľnou stranou. To boli ľudia, ktorí sa začali obzerať po nejakej zmysluplnej alternatíve.

Aké postavenie budete mať v Progresívnom Slovensku? Mali ste pri vyjednávaní s Ivanom Štefunkom podmienku, že nechcete byť radový člen, ale chcete byť skôr vo vedení?

To je vec, o ktorej sme ešte nehovorili. Obsahom našich rozhovorov boli najmä vecné záležitosti.

V médiách sa objavila správa, že budete vo vedení strany. Nie je to teda pravda?

Nie. Je to vec, ktorú sme ešte neriešili. Dosť ma prekvapilo, keď sa táto informácia objavila v médiách.

Ste si istý, že vás Štefunko nesklame rovnako ako predtým Sulík a opäť neprezlečiete kabát a nezamierite do ďalšej strany?

Istota nie je nikdy. Je však významný rozdiel medzi spôsobom, akým sa budovala SaS a ako sa buduje Progresívne Slovensko. SaS vznikla tak, že Richard Sulík napísal blog, že zakladá stranu. Progresívne Slovensko sa od začiatku buduje ako komunita. Ide o demokraticky zloženú skupinu ľudí. V tom je rozdiel oproti SaS, pretože tá sa skladala viac pyramídovým štýlom ako firma. V SaS si napríklad podpredsedov vyberá a dáva schvaľovať predseda, nevolí ich kongres.

Je SaS stranou jedného človeka?

Nie je to strana jedného človeka, no je to strana, ktorá by bez toho jedného človeka zatiaľ nevedela fungovať. Do veľkej miery sa spája práve s názormi a predstavami Richarda Sulíka a nemyslím si, že sa na tom bude v blízkej budúcnosti niečo meniť. Mohlo sa na tom niečo zmeniť v posledných štyroch či piatich rokoch, ak by Sulík intenzívne pracoval na tom, aby za ním vyrástol nejaký zmysluplný nástupca, no to sa nestalo. V SaS bolo miesto na vyjadrenie názoru a mala jasne definované demokratické spôsoby vedenia. Aj keď je pravda, že tieto pravidlá boli niekedy ohnuté viac, ako bolo treba, a vtedy som sa ozval. Stalo sa to napríklad pri kandidatúre Jozefa Mihála na predsedu strany, keď skorší termín zvolania kongresu podľa mňa nebol zvolený šťastne, pretože obral jedného z kandidátov o možnosť viesť kampaň za zvolenie do čela strany. To som považoval za nedemokratické a vtedy sa začal ostrejší spor medzi mnou a Richardom Sulíkom. Stále však SaS považujem za dobre postavený projekt. Ibaže hodnotovo je už niekde inde.

Bol Sulík otvorený diskusii?

Od roku 2009 mám s Richardom Sulíkom prediskutované stovky, možno tisíce hodín. Dá sa s ním rozprávať a existujú témy, pri ktorých je schopný uznať aj to, že sa mýli, a zmeniť svoj názor. Sú však aj také, pri ktorých ho podľa mňa absolútne opúšťa racionalita a na jej miesto nastupuje akási zvláštna fóbia či obsesia. Tam sa s ním už rozprávať nedá. Sú to presne témy spojené s migračnou krízou či islamom. Tam nastupuje nejaká forma strachu, ktorá absolútne preváži racionálne myslenie. Obávam sa, že to sú veci, ktoré ho diskvalifikujú z pozície rešpektovaného štátnika.

Odchod po rokoch: Sulík s Poliačikom spolu zakladali SaS, teraz sa ich cesty pre ideologické nezhody rozdelili.
Odchod po rokoch: Sulík s Poliačikom spolu zakladali SaS, teraz sa ich cesty pre ideologické nezhody rozdelili.
Dano Veselsk?

Spomenuli ste, že sa to zlomilo pred pár mesiacmi. Čo zásadné sa teda udialo?

Uvedomil som si, že nie som schopný už túto stranu reprezentovať bez toho, aby som nestrácal vlastnú tvár. Skrátka som zhodnotil situáciu a uvedomil si, že moja pozícia nie je udržateľná. Sám pred sebou som si to nevedel obhájiť a krátko nato som oznámil predsedovi, že odchádzam.

Predchádzali tomu hádky so Sulíkom?

SaS je strana, ktorá je zložená zo silných individualít. Výmeny názorov niekedy boli pomerne ostré. Som rád, že väčšina z nich zostala vnútri strany. To, že moje konflikty so Sulíkom boli verejné, ale prebiehali aj vnútri strany, je dnes známa informácia. V mnohých veciach sme, skrátka, začali mať rozdielne názory.

Nie všetky vaše šarvátky zostali vnútri strany. Hovorím o uniknutej internej komunikácii medzi vami a Sulíkom z obdobia, keď vás zbavil postu tímlídra pre školstvo. Vtedy sa vaše vzťahy viac vyostrili?

Odobratie tohto postu bolo z jeho strany čisto mocenský ťah, pretože čo sa týka kvalifikácie, nebol na to dôvod, čo aj sám uznal. Ibaže v jeho predstave sa tímlíder pre školstvo nemá vyjadrovať k iným témam. Prekážalo mu, že som hovoril o veciach, ako bola migračná kríza či dodržiavanie ľudských práv. Sulík chcel mať tímlídra, ktorý sa bude vyjadrovať výhradne k školstvu. Samozrejme, že vzniklo viacero ostrejších vyjadrení, ktoré prebehli vnútri strany. Mrzí ma, že dnes sú ľudia, ktorí internú komunikáciu vyťahujú na verejnosť.

Richard Sulík vás v rozhovore pre PLUS 7 DNÍ nazval ľavičiarom, ktorý to ani nikdy netajil. Súhlasíte s jeho slovami?

Táto veta je lož! Sám seba som za ľavičiara nikdy neoznačil ani by to nebolo správne. Všetky testy, ktoré som niekedy robil v rámci základného politického kompasu, vychádzali tak, že som veľmi ekonomický centrista s veľmi silným liberálnym akcentom. Znamená to, že na úrovni ekonomických riešení preferujem také, ktoré sú na jednej strane dlhodobo udržateľné, čo sa týka verejných financií, a zároveň vytvárajú dostatok prostriedkov na to, aby mali obyvatelia rovnaké šance na hľadanie cesty na uplatnenie svojho šťastia. Ak by som sa mal rozhodnúť, či v dnešnej situácii znížiť dane, alebo dať viac peňazí učiteľom a na budovanie komunitných centier v rómskych osadách, tak by som zvolil možnosť číslo dva. A to z toho dôvodu, že v konečnom dôsledku lepšie vzdelávanie a viac šancí pre rómske deti bude ekonomicky prospešné pre celý štát. Raz sme mali v parlamente zaujímavú epizódu. Povedal som vtedy, že dane by sa mali chápať ako investícia do niečoho spoločného, čo občania môžu vnímať tak, že sa im to raz v nejakej podobe vráti. No a vtedy ma rovnako vysmial Pavol Paška, ale aj Richard Sulík.

Ako si teda vysvetľujete Sulíkov postoj?

Má potrebu vymedziť sa vo vzťahu k Progresívnemu Slovensku, pretože ho chápe ako svoje vlastné ohrozenie, preto ho bude označovať nálepkami, ktoré sám považuje za nepopulárne.

Od koho v strane si nechal Sulík poradiť?

V strane existuje určitý vnútorný kruh, ktorý je definovaný predsedníctvom a republikovou radou. Tam sú ľudia, na ktorých názor dá, a sú takí aj z vonkajšieho prostredia. Ja som tiež zrejme dlho bol jeden z tých ľudí, na ktorých názory dal.

Je SaS na čele s Richardom Sulíkom ešte stále liberálna strana?

Sulík začal presadzovať zvláštny koncept národného liberalizmu, ktorý v Európe predstavuje napríklad -Alternatíva pre Nemecko (AfD). Je legitímne hovoriť o národnom liberalizme, ale myslím si, že vnútorne to je rozporné. Človek, ktorý je liberál, nerozhoduje na základe príslušnosti k náboženstvu či etnickej skupine, alebo národu. Ak má zastupovať svojich voličov, má to robiť v rámci celkového kontextu, a nie ich z neho vytrhávať.

Ani medzi liberálmi ste so svojím názorom na problém migrácie a utečencov neuspeli. Prečo?

Ide o celkové chápanie politiky a toho, čo chceme s touto krajinou urobiť. Ak sa budeme uzatvárať čoraz viac do seba a budeme sa biť do hrude, že budeme ochraňovať len slovenské záujmy a ničie iné a konečnou predstavou bude postavenie plota, cez ktorý sa nebude dať prejsť ani z jednej, ani z druhej strany, tak tým uškodíme obyvateľom tejto krajiny. Výroky o tom, že by sa tu nemalo rodiť toľko a toľko rómskych či moslimských detí, smerujú k veľmi nepeknej rétorike. Nie je to len vyjadrenie postoja, ide o prvok formujúci verejnú mienku. To bola moja najväčšia výhrada voči Richardovi Sulíkovi. On ako človek, ktorý má ašpiráciu viesť túto krajinu, podporuje zároveň v obyvateľstve nezdravé tendencie založené na strachu a predsudkoch. Myslím si, že takáto rétorika vyháňa ľudí zo Slovenska preč. Preto mi je ponímanie politiky tak, ako ho prezentuje Progresívne Slovensko, bližšie. Musíme sa správať ako Slováci, no zároveň ako Európania. Oceňujem tiež, že namiesto na silnom lídrovi stavia na pevných hodnotových princípoch. Chce vytvárať priestor, aby sa mohol každý človek vzdelávať, nájsť si prácu, budovať rodinu a nachádzať individuálne šťastie pre svoju rodinu, najbližšie okolie a v konečnom dôsledku pre celú spoločnosť.

Prečítajte si ďalšie zaujímavé článka: