U Kováčovcov: Michala Kováča sme navštívili v roku 2004.

Michal Kováč v rozhovore pre PLUS 7 DNÍ: „Mečiar mi povedal - „A vy ste už zabudli, že bezo mňa by ste boli nuly?“

V prvom januárovom čísle PLUS 7 DNÍ v roku 2008 vyšiel aj rozhovor s vtedy už bývalým prezidentom Michalom Kováčom. Bolo to totiž práve desať rokov po tom, čo vo funkcii skončil. Čo všetko nám vtedy prezradil?

Prečo v roku 1948 vstúpil do komunistickej strany:

„Vtedy ešte komunisti tvrdili, že proti kresťanom nič nemajú. Uveril som, že medzi nimi môžu byť aj veriaci ľudia. Na druhej strane, moc patrila komunistom a ak som chcel niečo ovplyvniť, tak sa to dalo len zvnútra. Neskôr, v roku 1970, ma vyhodili. Lebo som bol, stručne povedané, za reformy.“

Namiesto guvernérom sa stal radovým pracovníkom banky:

„Počas môjho pobytu v Londýne som bol kandidátom na guvernéra Československej národnej banky. V septembri 1969 som sa mal ujať funkcie. V auguste som sa vrátil z Anglicka aj s rodinou. Uveril som, že Husák to podrží a reformy sa ujmú. Po návrate mi oznámili, že ma zo zoznamu vyškrtli. Vrátil som sa do pozície námestníka Oblastného ústavu Štátnej banky. Po tom, ako ma vylúčili zo strany, ma odvolali aj z tejto funkcie a preložili do bratislavskej pobočky ako radového pracovníka, kde som pôsobil až do decembra 1989.“

Kontaktovalo ho tajná služba:

„Áno, kontaktovali sa so mnou. Ale až po návrate z Londýna, keď ma vylúčili zo strany. Presviedčali ma, aby som spolupracoval, lebo vedeli, že mám dobré vzťahy s ľuďmi, ktorí pripravovali ekonomické reformy. No z vlastnej skúsenosti viem, že nikoho nemohli donútiť na spoluprácu. Zavolali ma raz za rok, keď bol napríklad prvý máj a konali sa sprievody. Upozornili ma, aby som bol ostražitý, aby som sa do ničoho nezaplietol, že ma sledujú. Keď som žiadal o vycestovaciu doložku do Juhoslávie, tak som ju nikdy nedostal, len ma informovali, že moja cesta nie je v súlade so štátnymi záujmami. A až v novembri 1989 som sa dostal do západného Nemecka. Vtedy už aj policajti cítili, že sa niečo bude diať. Vrátil som sa počas demonštrácie, skrátil som si cestu o dva dni a stihol som ešte manifestáciu na námestí SNP v Bratislave.“

Ako sa dostal do politiky po roku 1989:

„Sedel som v kancelárii, práve som chcel odísť domov a zazvonil mi telefón. Volal mi Murín, že čo robím, lebo chce so mnou hovoriť Hrivňák, ktorý v tom čase zostavoval vládu. Reku, a čo chce so mnou hovoriť? Že sa to dozviem. Dozvedel som sa, že pán Hrivňák zostavuje novú vládu, polovica členov má pozostávať z komunistov a druhá polovica, v ktorej som bol aj ja, bude bez straníckej príslušnosti. Ponúkli mi kreslo ministra obchodu, no povedal som im, že nemám o túto funkciu záujem. Opýtal som sa, že koho navrhujú na ministra financií a dostal som odpoveď, že nejakého architekta. Tak som im vysvetlil, že ako bankár mám záujem o túto funkciu. Povedali mi, že si to mám do rána rozmyslieť. Stretol som Miroslava Kusého, povedal mu o ponuke a on mi poradil, že nech tú funkciu prijmem. Vláda bola v decembri vymenovaná, zostalo voľné len miesto ministra vnútra. To v januári obsadil Vladimír Mečiar.“

U Kováčovcov: Michala Kováča sme navštívili v roku 2004.Foto: Silvia Slafkovská

Ako sa zoznámil s Mečiarom:

„Vedel som o ňom, že prišiel z Trenčína, navrhlo ho trenčianske VPN a bol vyškrtnutý zo strany. To bolo všetko. Nevedel som, že bol evidovaný v spisoch ŠtB. To v tom čase málokto vedel, lebo spisy ŠtB ešte neboli odhaľované.“

Mečiara vraj navrhol za prezidenta:

„Bol som podpredseda HZDS, ale netušil som, kto bude prezidentom. Povedal som Mečiarovi, aby bol prezidentom on. Odpovedal, že on to nechce. Napokon boli dvaja kandidáti - ja a Roman Kováč. Neskôr som sa dozvedel, že republiková rada HZDS, ktorá rozhodla, že prvým kandidátom bude Roman Kováč a druhým ja, bola sfalšovaná. Podľa môjho názoru za tým stáli Ivan Lexa a Anička Nagyová. Myslím si, že vedeli o takom nemastnom-neslanom postoji pána Mečiara voči mne. Niežeby som mu prekážal, ale vyhovoval mu Roman Kováč. V prvom kole sa prezident nezvolil a v druhom kole som už bol jediným kandidátom, napokon som získal stošesť hlasov.“

Prečo si s Ivanom Lexom nerozumel:

„S Lexom som mal osobné konflikty, lebo keď pán Mečiar občas pred nami zutekal, schoval sa a aj dva týždne sme nevedeli, kde je a čo s ním je, tak jediný kontakt s ním bol cez Lexu. Lexa si bol toho vedomý a správal sa, akoby on bol tým predsedom. Keď sme si pri jednej príležitosti vymieňali názory, tak som mu do očí povedal, že ak bude takto netransparentne fungovať, tak raz pôjde do basy. On mi to potom vrátil. A keď ma v parlamente zvolili za prezidenta, tak Lexa to komentoval slovami: „Teraz už je všetko v p...“

Ivana Lexu napokon navrhol Mečiar za šéfa SIS...

„Ešte predtým, v novembri 1993, ho navrhol za ministra privatizácie, ja som s tým nesúhlasil a tým som sa dostal s predsedom vlády do vážneho rozporu. Privatizáciu potom zobral do rúk Mečiar a jeho štátnym tajomníkom bol Lexa. Takže so mnou aj tak vybabrali.“

Mečiara videl ako schopného politika:

„Videl som ho ako veľmi schopného politika a mal som radosť, že je v tejto politickej zostave človek ako Mečiar. Očaril ma znalosťou problematiky, mal dobrú pamäť, rýchlo čítal, mal prehľad. Stal sa ministrom vnútra a potom predsedom vlády a všetko to uplatnil. To, že klame, sa ukázalo neskôr, keď bol predsedom vlády. Napríklad až z televízie som sa dozvedel, že rokuje s Čechmi o štátoprávnom usporiadaní. Že zvolal do Trenčianskych Teplíc predstaviteľov federálnej a českej vlády, ktorým tvrdil, že je poverený na rokovanie vládou SR. Takéto poverenie mu pritom naša vláda nikdy nedala. No postupne sa takéto jeho konanie hromadilo, rád sa počúval, rád rečnil.“

Exprezident Michal Kováč: S manželkou Emíliou s prezidentom Andrejom Kiskom.Foto: Matej Kalina

Kedy sa začali jeho konflikty s Mečiarom:

„Keď sa rozhodol odvolať Milana Kňažka z postu ministra zahraničných vecí. Ako prezident som bol proti tomu. Presviedčal som Mečiara, aby to nerobil, aby sa hľadalo iné riešenie. Súhlasil s alternatívou, že Kňažko bude podpredsedom vlády bez ministerského kresla. S tým však zase nesúhlasil Kňažko. Ďalšia nepríjemná udalosť bola, keď HZDS chýbali hlasy v parlamente a Mečiar bol nútený rokovať so SNS a s jej predsedom Černákom. Zavolal som si do prezidentského paláca Mečiara, ktorý s príchodom chvíľu aj váhal, a vyčítavo sa ho opýtal, ako chce ďalej pokračovať. On sa na mňa pozrel a hovorí: „A vy ste už zabudli, že bezo mňa by ste boli nuly? Že keď nebudem ja, že nebude Slovensko? Zabúdate, že keď nebudem ja, nepríde ani koruna zahraničného kapitálu?“ Bol som prekvapený, že on o sebe takto zmýšľa. Ešte sa len dopĺňalo moje poznanie, kto je vlastne Mečiar.“

Posledná kvapka v pohári:

„Začal som mať isté pochybnosti a nezdalo sa mi normálne, že Mečiar takto o sebe zmýšľa. Poslednou kvapkou v pohári bol návrh Lexu na ministra privatizácie. Stále som túto alternatívu odmietal, vravel mu nie, až som sa ho opýtal, prečo práve Lexa. „Lebo on mi nakradne peniaze, ktoré potrebujem na predčasné voľby,“ bola jeho odpoveď. Zostal som ako zamrznutý, či je vôbec možné, aby predseda vlády hovoril prezidentovi, že potrebuje niekoho do funkcie len preto, aby HZDS nakradol peniaze. Stŕpol som a želal si, aby vypadol. Povedal som mu, že si to rozmyslím. Na druhý deň som novinárom povedal, že to neschvaľujem.“

Mečiar mu dal aj abdikačný list, ktorý neskôr stiahol:

„V tom liste sa vzdával kandidátky aj funkcie predsedu. Bol ručne napísaný a tvrdil v ňom, že už to ďalej nevydrží. Prišla za mnou nová tajomníčka Olinka Keltošová, že Mečiar to tak nemyslel, či mu ten list vrátim. Uvítal som to a vrátil ho. Ani sme verejnosti neoznámili, že takýto list existoval. HZDS by inak voľby nevyhralo.“

Ako vnímal únos syna:

„Ako veľký problém, ktorý sa - svojím spôsobom - vezie s nami až do dnešných dní. Keby bol únos riadne vyšetrený a vinníci odsúdení, bolo by zrejmé, že u nás je demokracia a zločiny sa trestajú. Tým, že sa to nestalo, sa ukázalo, že kto má moc, môže ju zneužívať.

Michal Kováč ml.: Syn exprezidenta verejnosti známy z kauzy únosu.Foto: Emil Vaško

Čítajte viac:

Tajomstvo fotografie zbitého Kováča: Rakúski policajti netušili, že ju máme

Ako hodnotil svojich nasledovníkov - Schustera a Gašparoviča:

„Voči jednému aj druhému mám úctu. Pán Schuster ako prezident nezbohatol, a ja dúfam, že ani pán Gašparovič nebohatne, pretože je prezidentom.“


  • sel
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].
VIDEO Plus 7 Dní