Miloš Bubán, ktorý zachránil život Dankovi: Šéf SNS je z najhoršieho vonku

Odkedy gastroenterológ Miloš Bubán diagnostikoval predsedovi parlamentu Andrejovi Dankovi ochorenie žalúdka, jeho ambulanciu obliehajú pacienti.

Doktora MILOŠA BUBÁNA (54) netreba zvlášť predstavovať. Tridsať rokov vedie gastroenterologickú ambulanciu a zároveň je primárom odborných ambulancií v Železničnej nemocnici a poliklinike v Bratislave. Dvadsať rokov moderuje v televíziách relácie o zdraví. Neznáša, keď ho niekto označuje za celebritného lekára, hoci kľučku na jeho ordinácii si podávajú herci, speváci aj politici. O raritných prípadoch a dôležitej prevencii sa s ním rozprávala DRAHOSLAVA VÝŽINKÁROVÁ.

V ambulancii gastroenterológa Miloša Bubána si podávajú kľučku herci, speváci, aj politici. Rozprávali sme sa s ním o zdravotnom stave predsedu parlamentu Andreja Danka, o raritných prípadoch a o zanedbávanej prevencii

Pán primár, odkedy ste diagnostikovali predsedovi parlamentu Andrejovi Dankovi ochorenie žalúdka, stali ste sa najvychytenejším gastroenterológom. Pribudli vám pacienti?

Tak to býva, vyplašia sa a prichádzajú z celého Slovenska. Dávam tomu rozruchu tak mesiac, potom sa všetko upokojí. Prevencia sa však za posledných desať rokov zlepšila, hoci zďaleka to nie je také, ako by sme si želali, najmä čo sa týka kolonoskopických vyšetrení mužov po päťdesiatke.

Zachránili ste pánu Dankovi život. Ako sa vám odmení?

To je výsledok tímovej práce. Za tridsať rokov mojej praxe nie je prvý a verím, že ani posledný, komu som pomohol. Takýchto prípadov, aj oveľa ťažších, som mal už veľmi veľa. Som rád, že bude úplne v poriadku.

Pri akých problémoch by mal človek rozhodne vyhľadať lekára?

Každého aspoň raz do roka bolí žalúdok a vracia, lebo sa preje, ale takéto veci ustúpia samy. Vážne je, ak vraciate krv, máte prudké bolesti. Nedá sa na to jednoducho odpovedať, pretože ochorení tráviacej sústavy je veľa.

Hovorí sa, že rakovina v skorých štádiách nebolí, je to pravda?

Nie je, keď nádory prerastajú do nervových tkanív, veľmi bolia. Niekedy ani nemusia byť zhubné, iba sa tak môžu správať. Závisí od toho, kde sa objavia, na čo tlačia, kam rastú. Aj nezhubný nádor žalúdka vám môže spôsobiť veľkú bolesť, keď rastie dovnútra a bráni vám najesť sa.

Nádory žalúdka vraj už nie sú také časté. S čím za vami ľudia najviac chodia?

Je to pestré. Gastroenterológ má na starosti celú tráviacu rúru od úst až po konečník, to je dosť veľký záber. Najčastejšími ochoreniami sú zápaly sliznice žalúdka, teda gastritídy, potom vredy a napokon nádory. Žalúdkových je menej, odkedy sa vieme vyrovnať s Helicobacterom pylori, ale v hrubom čreve je ich čoraz viac. V tom sme veľmoc.

Je gastritída nebezpečná?

Najmä chronická. Pacient má pri nej pocit plnosti žalúdka, bolesti v jeho hornej časti, tesne pod miestom, kde sa končí hrudná kosť, pocit na vracanie, kŕče. Zapálená sliznica sa stenčí, môže ísť o atrofickú gastritídu, horšie sa vstrebáva vitamín B12, pacient je anemický. Aj z toho sa môže vyvinúť rakovina žalúdka. Chronickú gastritídu najčastejšie spôsobuje populárny Helicobacter pylori. Neliečený môže podmieniť aj rakovinové ochorenie, hovorí sa mu MALT lymfóm.

Laicky si myslíme, že priveľký stres spôsobuje nadmerné vylučovanie kyseliny a dostaneme žalúdočný vred. Je to tak?

Stres naozaj môže vyvolať vredové ochorenia žalúdka a dvanástnika. Existuje aj príklad z histórie, obyvatelia miest v Rusku, ktoré počas vojny dlho obliehali, mali takéto vredy. Kedysi sme ich mohli len operovať, dnes ich vieme veľmi dobre liečiť vďaka špičkovým liekom, H2 blokátorom a blokátorom protónovej pumpy. Regulujú množstvo vylučovanej kyseliny a vred sa „vysuší“. Chirurga si dnes vyžadujú iba komplikované vredy, ktoré žalúdok perforujú, alebo krvácajúce.

Srdciari často denne dlhé roky užívajú acylpyrín, anopyrín na riedenie krvi, aby im nevznikali krvné zrazeniny. Nepoškodzujú im žalúdočnú sliznicu?

Závisí to od citlivosti. Veľa pacientov berie toľko liekov, že keď si ich dajú na raňajky, hneď sú najedení. Mnohé majú nežiaduci účinok na žalúdok a spôsobia nielen gastritídu, ale rovno vredy či krvácanie zo žalúdka. Týka sa to aj liekov na bolesti, na chrbticu, ktoré obsahujú kyselinu acetylsalicylovú, hovoríme im nesteroidné antireumatiká. Odporúčame, aby ich ľudia užili až po najedení, nie nalačno. Vtedy liek menej pôsobí na ochrannú hlienovú vrstvu, ktorá chráni žalúdok pred kyselinou chlorovodíkovou. Existujú aj lieky na ochranu sliznice.

Je možné, že človek nepociťuje nijaké ťažkosti a zrazu mu diagnostikujete nádor?

Máme pacientov, ktorí sa iba dva- -tri týždne necítili dobre a našli sme im adenokarcinóm. Hovorievam, že medicína je ženského rodu, preto je taká nevyspytateľná. Nič v nej neplatí na sto percent, ako by to pacienti radi počuli. Každý človek je iný, to isté ochorenie sa môže prejavovať úplne rozdielne, ani liečba na tú istú chorobu nemusí byť u každého rovnaká.

Odhadnete na prvý pohľad, že niekto má problém so žalúdkom?

Poznám celé žalúdkarské rodiny. Ich generácie majú vredy alebo funkčné problémy. U tých s funkčnými problémami všetko vyšetríte a žiadne organické poškodenia nenájdete. Na niektorých to vidieť, majú aj identické pohyby, tak zvláštne sa chytia za žalúdok.

Ľudia majú rešpekt pred gastroenterologickým vyšetrením, predsa len tie všelijaké hadice...

Uznávam, sú to trochu nepríjemné, invazívne vyšetrenia, ale veľmi dôležité. Pri gastrofibroskopii je nepríjemný len začiatok, kým prehltnete hadičku. Lekár za pár minút poprezerá kamerou a vyšetrí žalúdok, odoberie vzorky, to vôbec nebolí. Je to najpresnejšia metóda a terapeuticky môže zasiahnuť. Röntgen to nenahradí, nemôžete ním odobrať vzorku.

Ako presvedčíte tých, čo sa naozaj boja?

Žartujem. Upokojujem ľudí, ktorí mali v minulosti zlú skúsenosť alebo sú extrémne dráždiví, že ich napína už pri umývaní zubov. Boja sa, že budú vracať. Hovorím, nemáte čo, veď ste na lačno. Je im nepríjemné, že grgajú, ale veď tam treba dodať vzduch, žalúdok je naprázdno spľasnutý. A určite sa nezadusia, veď prezeráme pažerák, nie dýchaciu trubicu.

Ako sa osvedčili kapsuly s mikrokamerou, ktoré možno prehltnúť namiesto hadice?

Mal som zatiaľ troch pacientov, ktorí sa tak báli, že si radšej zaplatili tisíc eur, aby som ich mohol takto vyšetriť. Poisťovňa vyšetrenie platí len v prípade, že je problém v tenkom čreve, ktoré je najhoršie dostupné. Kapsula preputuje celým tráviacim traktom a mikrokamera spraví niekoľko tisíc snímok. Vyhodnotenie trvá dlho a nemusí byť presné. Najväčšia nevýhoda je to, že nemôžete odobrať vzorku na histológiu.

Má význam kúpiť si domáci test napríklad na prítomnosť helikobaktera?

Naša populácia ním nie je až taká zamorená ako v krajinách s nižším hygienickým štandardom. Ľudia si helikobaktera prinesú z dovolenky, zo zle umytého taniera, pretože sa šíri slinami aj cestou rektum - ruka, zo stolice zle umytými rukami. Nie všetky testy majú dobrú výpovednú hodnotu. Vyšetrenia z krvi nie sú presné. Človek po prekonaní môže mať protilátky, neznamená to však, že má aktuálne helikobaktera, ale poisťovňa to zaplatí, tak to stále robia. Najpresnejšie je odobratie vzorky pri gastrofibroskopii na kultiváciu alebo dychový test, či test zo stolice.

Dá sa helikobakterom nakaziť v rámci rodiny?

Strach je neopodstatnený, baktéria žije v kyslom prostredí žalúdka a do slín sa dostane len v prípade, ak máte reflux, čiže sa vám vracia kyselina zo žalúdka až do pažeráka a ústnej dutiny, kde sa zmieša so slinami. V slinách prežije krátko. A ruky si azda umývate.

Dvadsať rokov moderujete v televíziách relácie o zdraví, stretávate sa tam s hercami, politikmi. Aj vaša klientela je plná celebrít?

Neznášam, keď mi hovoria, že som celebritný lekár. Známi ľudia, politici, herci, moderátori a speváci tvoria len päť percent mojej klientely, ostatní sú bežní pacienti, čo prídu s výmenným lístkom od všeobecného lekára.

Celebrity sa neustále snažia schudnúť a niektorí to riešia odoperovaním časti žalúdka. Pochválil sa tým napríklad Marián Kočner. Znamená to, že ani pán Danko už nikdy nepriberie?

Resekcia žalúdka sa robí pri zhubných nádoroch, ale aj nezhubných vtedy, keď svojím rastom robia problémy. Niekedy je nutné odobrať dokonca celý žalúdok. Technicky sa potom spojí pažerák s tenkým črevom tak, aby to bolo pre pacienta najlepšie. Po operácii pacienti schudnú, pretože nemôžu tráviaci trakt zaťažovať potravou, najprv smú len tekutiny, potom kašovitú stravu. Keď sa vrátia k bežnej strave, opäť priberú. Mám pacientov, ktorí sú aj dvadsať rokov po odstránení nádoru a vytvoril sa im náhradný žalúdok. Mám aj takých „nedisciplinovaných“, čo jedia všetko, klobásu, korenie a hovoria, pán doktor, však si doprajem, ktovie, ako dlho tu ešte budem. Žalúdok je dôležitý orgán, ale nie je rozhodujúci pre život.

Takže robiť to kvôli chudnutiu je nezmysel?

Dať si odrezať zo zdravého žalúdka je podľa mňa nefyziologický úkon. Stačí predsa pevná vôľa a - cica, nežer! Neodporúčal by som ísť touto cestou. Aj u nás v nemocnici sa voľakedy robil opasok na žalúdok.

A neosvedčil sa?

Mali sme pacienta, ktorý si myslel, že takto konečne schudne. Ale bol taký nadržaný na svoj spôsob života, užíval si, jedol, pil, že hneď po operácii, keď nesmel prehĺtať veľké kúsky, si mixoval pečenú kačicu. Nakoniec si dal opasok odstrániť a je naďalej tučný.

Mali ste aj iný raritný prípad?

Neviem, či je raritný, ale poučný. Mali sme raz mikrožúr, moji traja kamaráti oslavovali narodeniny a keďže boli už po päťdesiatke, tak som im ako darček ponúkol kolonoskopiu. V tom veku by mal povinne podstúpiť vyšetrenie hrubého čreva každý muž. Dali sa nahovoriť. Jeden mal všetko v norme, ďalší mal rakovinu skrytú v polype, našťastie, ešte neprerastala cez črevo, takže sme ju odstránili včas. A ten tretí mal polypy. Odvtedy chodia pravidelne na kontroly.

Majú prísť ľudia na kolonoskopiu, aj keď nemajú ťažkosti?

Skrátka, každý muž po päťdesiatke jednoznačne, aj keď nemá ťažkosti! Jeden pán k nám minule prišiel celý nahnevaný, že ho prinútila manželka. Našli sme mu začínajúci nádor, takže mu zachránila život.

Aj vy sa toho vyšetrenia obávate?

Pravdaže, mám pred ním rešpekt. Chápem všetkých, že sa boja, ale keby ste ich videli, akí šťastní odchádzajú, keď nič nenájdeme a desať rokov majú pokoj! Ak sa neodhodlajú, aj tak na to stále myslia, zvlášť, keď už majú nejaké krvácanie. Samozrejme, môžu to byť aj obyčajné hemoroidy, ale treba mať istotu. Vyšetrenie sa dá spraviť aj pod utlmujúcou injekciou alebo v celkovej anestézii. Mám kamaráta, ktorý hovorí, že sa nikde tak dobre nevyspí ako u mňa. Vieme vytvoriť komfort aj pri vyšetreniach, ktoré zďaleka komfortne nevyzerajú. A ja osobne ako uvedomelý pacient som už dvakrát absolvoval kolonoskopiu. Teda nielen vodu kážem, ale ju aj pijem (Smiech.)

Máte veľa zlých nálezov?

Tento týždeň som mal, bohužiaľ, už dva prípady. Prišla štyridsiatnička na prevenciu, nemala žiadne ťažkosti, ale jej mamička zomrela na nádor hrubého čreva. Žiaľ, aj jej sme našli nález, ale v štádiu, keď sa dá úplne odstrániť. So sestričkou robíme veľmi veľa výkonov, takže máme aj viac nálezov. Tak desať rakovín do roka, štyri až šesť v hrubom čreve, štyri na žalúdkoch. Bol aj rok, keď sme odhalili dvadsaťdva prípadov.

Ako sa s tým vyrovnávate?

Samozrejme, v hlave si tieto príbehy nosím aj domov, aj keď k pacientovi nemám rodinný ani iný vzťah. Myslím na to, ako som mu vyšetrením zmenil život a prehádzal jeho priority. Našťastie viem relaxovať. Ja osobne, keď ma niečo zabolí, hneď myslím na najhoršie. A na to, že keby ma aj kolega vyšetril, nemôže mi povedať ani milosrdnú lož. Hneď by som vedel, čo s tým treba robiť, akú to má prognózu.

Pacientovi to ako poviete?

Nikdy neklamem, len mu dávam čas. Vidím, že má nádor, zo skúsenosti viem, že pravdepodobne je zhubný. Tak mu poviem, našli sme nádor, dáme ho na histológiu a uvidíme. Aj keď bude nezhubný, počítajte s operáciou, lebo by vám znepriechodnil črevo. Dvadsaťštyri hodín je najhorších, potom príde po histológiu a dám mu milión príkladov pacientov, čo sem chodia vyliečení z rakoviny už len na kontrolu desiatky rokov. Sú to vyliečiteľné veci, ale treba ich zachytiť vo včasnej fáze, myslieť na prevenciu.

Tak ste postupovali aj s pánom Dankom?

U neho v týchto chvíľach už viem, že je z najhoršieho vonku, aj keď potrebuje pravidelné kontroly. Hlúpe bolo, že v jedných novinách hneď napísali, že má rakovinu. To bolo veľmi trúfalé tvrdenie a pacienta to vždy zasiahne, pretože v období pred operáciou je na to citlivý.