James Moliterno: Previerky sudcov sú v poriadku, ak sú robené transparentne.

Môžete sa tešiť zo zlepšenia, hodnotí naše súdnictvo americký expert

Ak chcú sudcovia zvýšiť svoju dôveryhodnosť, mali by lepšie zdôvodňovať svoje verdikty a nevyhovárať sa na novinárov.

Na Slovensko prichádza ako americký profesor práva pravidelne, diskutuje so sudcami a prednáša. Sledoval výmenu vo vedení Súdnej rady i Najvyššieho súdu a tvrdí, že už len fakt, že o kandidátoch sa slobodne diskutovalo, je veľký pokrok v porovnaní s minulosťou. Zdôrazňuje, že sudcovia by si nemali robiť z justície rodinný podnik a uzatvárať sa do slonovinovej veže svojej nezávislosti.

Najnovšie prišiel do Bratislavy otvoriť kurz právnej etiky, ktorý organizuje veľvyslanectvo USA pre študentov právnických fakúlt a právnych expertov. JAMES E. MOLITERNO (60) je americký profesor práva na Washington and Lee University v USA. Zhovárala sa s ním EVA MIHOČKOVÁ.

Všimli ste si nejakú zmenu atmosféry medzi slovenskými sudcami po výmenách vo vedení Súdnej rady a Najvyššieho súdu?

Všimol som si niekoľko zmien a predpokladám, že ďalšie budú nasledovať. V prvom rade sa oddelila funkcia predsedu Súdnej rady a Najvyššieho súdu, čo považujem za rozumné. Nie je dobré, ak jeden človek sústreďuje vo svojich rukách príliš veľa kompetencií a moci.

Podľa vlastných skúseností aj z iných krajín môžem povedať, že vrcholná správa justície býva rozdelená medzi viacerých ľudí, čo je zdravé. Tento princíp napokon platí všade, aj na úrovni štátu máte vládu, parlament, prezidenta a súdy. Všimol som si tiež, že voľba nového vedenia Súdnej rady i Najvyššieho súdu je výsledkom kompromisu a debát o tom, ktorý kandidát bude najlepší.

Už len samotný fakt, že bolo možné takto debatovať a úprimne vyhodnocovať kvality kandidátov, je pokrok v porovnaní s minulosťou, keď bola moc sústredená do rúk jednej osoby a rozhodnutia sa robili úplne inak.

Niektorí oponenti Štefana Harabina teraz oslavujú a majú pocit, že zápas o podobu slovenského súdnictva je vyhratý. Je na to dôvod?

Neviem, či oslavujú, alebo nie. Povedal by som len toľko, že sa môžete tešiť z určitého zlepšenia. A prvý krok k náprave môže byť dôvodom na oslavu. Určite sa však nedá povedať, že odteraz už bude všetko dokonalé. Tak jednoducho veci nefungujú.

Viem, že ste sa už stihli v posledných dňoch rozprávať s niekoľkými slovenskými sudcami. Aký dojem ste z toho získali?

Cítil som z nich nádej, pokrok, očakávania, že sa zlepší nielen situácia v súdnictve, ale aj verejná dôvera v sudcov. Nikto z nich však neočakával, že sa to stane hneď zajtra, je im jasné, že všetci majú pred sebou ešte veľa spoločnej práce.

Voľba predsedu Súdnej rady a Najvyššieho súdu bola zmenená z verejnej na tajnú s tým, že iba tak údajne možno zaručiť naozaj slobodnú voľbu. Skutočne to tak funguje?

Určite nechcem hodnotiť túto konkrétnu voľbu, to mi neprináleží. Vo všeobecnosti by som však povedal, že niekedy musíte zvoliť horšie riešenia, aby ste sa z dlhodobého hľadiska dostali k tým dobrým. Nechcem podsúvať svoje názory ľuďom, ktorí sú do procesov v Súdnej rade priamo zaangažovaní, ale myslím si, že verejná voľba je lepším riešením.

Ako prebiehajú podobné voľby v USA alebo v iných krajinách?

Neviem vám poskytnúť úplne adekvátny príklad, pretože my v USA nemáme predsedu Najvyššieho súdu. Výber amerických sudcov Najvyššieho súdu je úplne iný ako na Slovensku. Môžem však použiť príklad volieb u nás na univerzite.

Vo všeobecnosti sú vždy verejné, pretože tak dosiahnete viac transparentnosti a dôveryhodnosti. Tajné hlasovanie sa uplatňuje len vo výnimočných a jednorazových prípadoch.

Mohla by taká výnimočná situácia nastať, ak sa predpokladá, že na členov, ktorí majú voliť, sa vyvíja tlak?

Áno, to si viem predstaviť, ale je to veľmi individuálne.

A nemala by verejnosť práve v takej výnimočnej situácii vedieť, kto hlasoval za koho?

Ako som povedal, verejná voľba je najlepším riešením takmer v každej situácii. Ale sú situácie, keď sa k otvorenosti môžete dopracovať len cez počiatočné utajenie. Otvorenosť a transparentnosť voľby by však vždy mali byť prvoradým cieľom.

Slovenskí sudcovia by sa mali podrobiť bezpečnostným previerkam, ktoré majú vylúčiť skorumpovaných. Je aj inde vo svete bežné takéto masové lustrovanie už vymenovaných sudcov?

Nepoznám detaily týchto previerok. Na prvé počutie by som však povedal, že je úplne v poriadku skúmať pozadie sudcov, preverovať, či nemajú nejaké ilegálne aktivity, alebo tajnosti, ktorými by ich niekto mohol vydierať. Podobné preverovanie kandidátov na sudcov sa bežne deje aj v USA a iných krajinách.

Nie je rozdiel, či preverujete kandidátov na sudcov, alebo už existujúcich sudcov?

V tom druhom prípade ich totiž môžete vydierať a výsledok previerky podmieniť nejakým konkrétnym rozsudkom. Samozrejme, že ak systematicky preverujete sudcov ešte pred tým, ako si oblečú talár, tak neskôr to už opakovať nemusíte. Ale ak to tak nebolo, je dobré ich prelustrovať všetkých aj počas výkonu funkcie a vytvoriť štartovú čiaru, z ktorej sa už budú preverovať iba noví kandidáti na sudcov.

Rozumiem však obavám, že previerky sa môžu zneužiť na vydieranie sudcov alebo zbavenie sa tých nepohodlných. Preto je veľmi dôležité, aby bol celý proces maximálne transparentný a aby nebol iba v rukách malej skupiny ľudí, ktorí sa z pozície svojej moci môžu s každým sudcom zahrávať, ako sa im zachce.

Celý rozhovor nájdete v aktuálnom vydaní týždenníka Plus 7 DNÍ


  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].
VIDEO Plus 7 Dní