Nesrovnal v tom má jasno: Prečo sa most nemôže volať podľa Chucka Norrisa?

Primátor Bratislavy Ivo Nesrovnal tlačí na vládu, aby pomohla riešiť problémy hlavného mesta.

Pártyslava, Hlavná šťanica, hanba Bratislavčanov. Aj takto nevľúdne sa v poslednom čase vravelo o metropole Slovenska. Stále bez Starého mosta, no s rozkopaným centrom, ktoré likvidovalo podnikateľov, s katastrofálnou dopravou, nehovoriac o parkovacej politike, na ktorú mesto čaká roky.

To všetko ešte pred voľbami kritizoval aj súčasný primátor. Od leta bude Bratislava hlavným mestom Európy. Privítame summit regiónov a miest, bude tu diplomatické a politické centrum Európy.

„Musíme to zvládnuť, aby ľudia z toho mali prospech. Bude tu čisto, pekne, útulne. Urobíme všetko pre to, aby sa sem všetci vracali,“ optimisticky sľubuje primátor Bratislavy IVO NESROVNAL (51).

Rozprávala sa s ním KATARÍNA ŠELESTIAKOVÁ.

Prepáčte, ale vy sa bojíte médií? Na rozhovor s vami sme čakali až tri mesiace, zatiaľ čo prezident Kiska nám ho dal za týždeň.

Nie. Naopak. Médiá majú v demokratickej spoločnosti nezastupiteľnú úlohu a pomáhajú komunikovať voličom to, čo robíme, čomu veríme. Takže nebojím sa, ale rešpekt mám.

Bratislava je špinavá, kolabuje doprava, Bratislavčania sú frustrovaní. To sú vaše predvolebné slová, no dnes je situácia rovnaká. Čo s tým?

Máme za sebou rok 2015, ktorý bol rokom stabilizácie mestských financií, systémových riešení, odvracania kolapsov a katastrof. Nesúhlasím celkom s tým, že to v meste vyzerá takisto. Choďte sa pozrieť na Námestie Franza Liszta, Kollárovo námestie, podchod Klarisky, podchod Patrónka, vyčistené nové lavičky. Ľudia bez domova zametajú ulice. Bol to ťažký rok, pekne sa to dá symbolizovať na Starom moste. Keď sme sem prišli, most bol preč, Štúrova rozkopaná a ľudia sa pýtali - ako je to možné? Pre Bratislavčanov to bolo až ponižujúce, že v meste, v ktorom žijú takí schopní ľudia, sú zástupcovia mesta takí neschopní!

Nemali ste pocit, že ste sa precenili?

Rozsah zmaru bol väčší, ako som čakal. Ani nechcem hovoriť o tom, že na magistráte napríklad nevedeli, kde sú spisy, každý si tu obstarával po svojom. Možno to znie ako anekdota - dve oddelenia si obstarali službu od tej istej firmy za iné peniaze. Ľavá ruka nevedela, čo robí pravá. Museli sme nastaviť základné manažérske veci. Nedalo sa motivovať ľudí finančne, bol tu komunistický systém, všetci dostávali rovnako. Toto je pre Bratislavčanov neviditeľná práca, ale museli sme ju urobiť. Museli sme preraziť bariéru nekompetentnosti.

Opäť vás citujem: „Mnohé európske mestá majú prioritu hromadnej dopravy stanovenú tak, že top priorita je peši, potom na bicykli, potom mestská verejná doprava, až potom autá.“ No realita je, že MHD je stále katastrofálne prepchatá a skúsili ste sa po meste presúvať na bicykli? Ľudia sú doslova nútení jazdiť autom.

Súhlasím. Je to jedna z ďalších systémových vecí, ktorá v tomto meste chýba. Sám jazdím na bicykli a máte pravdu, je to nebezpečné. Musíme dokončiť vnútromestský okruh, radiály, cyklotrasy pod Vinohradmi. Bohužiaľ, strategické zadanie bolo presne opačné. Preferovala sa individuálna automobilová doprava a nie to, čo chceme my - teda peši, bicyklom, mestskou hromadnou dopravou a až potom autom. A to chceme zmeniť.

„Hlavná šťanica!“ Aj takto ste na svojom blogu kritizoval Ftáčnika a jeho neriešenie rekonštrukcie hlavnej stanice.

Hlavná stanica bola opäť ukážkou toho, ako sa veci nemajú riešiť. Primátor nemá chodiť s metlou a zametať, má riešiť systematické chyby. My sme okamžite začali čistiť Námestie Franza Liszta, dali sme na to 200-tisíc eur z rozpočtu, trvalo to štyri mesiace a už sa za ten priestor nemusíme hanbiť. Budova stanice je vo vlastníctve železníc, preto sme koordinovali projekt so železnicami. Firma má projekt dokončiť do konca roku 2016 a ja čakám, kedy ho dokončí. To je približne o trištvrte roka.

Ftáčnika ste tiež kritizovali, že s firmou nevypovedal zmluvu. Aký je medzi vami a Ftáčnikom rozdiel? Vy ste tú zmluvu vypovedali?

Nie, kritizoval som Ftáčnika, že nekonal a netlačil na investora, aby projekt dokončil. Výpoveď je jedna z foriem nátlaku a on ju nevyužil, len tam chodil s metlou. Teraz sme trištvrte roka pred koncom zmluvy, nemá zmysel vypovedať ju.

Mimochodom, čo bývalý primátor Andrej Ďurkovský, ktorého ste aj s Ftáčnikom obvinili, že pre mesto podpísal nevýhodnú zmluvu? Stíha ho niekto za to?

Neviem, čo bolo pred ôsmimi rokmi. Neviem upraviť minulosť, viem len zlepšiť budúcnosť. Upravili sme priestor pred stanicou a čakáme na investora, aby splnil svoj záväzok.

A čo hmotná zodpovednosť politikov za nevýhodné zmluvy?

Politici majú trestnoprávnu aj majetkovoprávnu zodpovednosť, takže každý, kto má pocit, že niekto spravil niečo zlé, nech koná.

Vy ten pocit nemáte, keďže exprimátora Ďurkovského nežalujete?

Ja sa dívam do budúcnosti. Máme tu toľko problémov, že sa radšej venujem tým. Bratislavu traumatizovala rekonštrukcia Starého mosta.

Osobne ste spokojný s tým, v akom stave ste ho prevzali?

Áno. Veď, preboha, hrozilo, že Bratislava nebude mať Starý most a príde o 70 miliónov eur! Veď do začiatku minulého roka sa nič nedialo. A napokon, aj zhotoviteľ sa spamätal z kómy - a vidíte, čo sa dialo. V novembri tam už boli stovky ľudí, aby videli, ako vyzerá.

Možno by tam nemali chodiť, lebo to nie je veľmi bezpečné. Zábradlie je široké a prepadne cezeň malé dieťa.

Starý most je ešte uzavretý. Nikto tam nemá čo robiť. Stále je to stavba. Mňa mrzí - a pre mňa je to principiálna vec -, že sme dokončili obrovskú stavbu, s odretými ušami sme zabránili kolapsu a potom niekto príde s fotoaparátom a hľadá každý škrabanec. Za každú cenu vo všetkom hľadať niečo zlé. To nie je môj spôsob nazerania na svet. Začal sa kolaudačný proces, ktorý bude trvať niekoľko mesiacov, a osobne budem tlačiť na to, aby chodci Starý most mohli užívať čo najskôr.

Uvažuje sa aj o zmene názvu Starého mosta?

Podľa mňa je ten názov dobrý. Osobne si myslím, že to je len niečia snaha upozorniť na seba.

Takže nehrozí, že by mu v ankete prisúdili, ako to už raz bolo s iným mostom, názov Most Chucka Norrisa?

Most sa nemôže volať Most Chucka Norrisa, lebo cez Chucka Norrisa nikto neprejde. (Smiech.)

Vráťme sa k téme. Prečo tesne pred kolaudáciou mosta musela odísť hlavná postava projektu Tatiana Kratochvílová?

Neviem, odkiaľ máte informáciu, že musela odísť. To počujem prvýkrát. Dohodli sme sa na odchode a na tom, že nebudeme zverejňovať detaily jej odchodu. Ja by som dohodu rád dodržal.

Keď sme pri personálnych otázkach, viceprimátorka Iveta Plšeková kandiduje do parlamentu za Most-Híd. Ak sa dostane do parlamentu, zostane vo viceprimátorskom kresle?

Až 14 poslancov z mestského zastupiteľstva kandiduje v parlamentných voľbách a tomu zodpovedajú aj diskusie v zastupiteľstve. Politikárči sa a vytĺkajú sa politické body. Takže nekomentujem, po voľbách uvidíme.

Hľadanie parkovacích miest, parky plné bilbordov a bezdomovcov. Opäť vaše slová. Prejsť sa Bratislavou je takmer nebezpečné. Čo ste na tom za rok zmenili?

Spomenuli ste veľa tém. Čistíme mesto, zapájame do toho aj ľudí bez domova. Zvýšili sme finančné prostriedky pre komunity, ktoré s nimi pracujú. Spolupracujeme s organizáciou, ktorá má odstrániť nelegálne bilbordy z mesta. Takto môžeme ísť tému za témou.

Bratislavčanov asi najviac trápi parkovanie v meste.

Áno, parkovanie je zásadný problém. Bratislava je krajské mesto a nemá vyriešený parkovací systém. Vynaložil som obrovské úsilie, aby sme sa k tomu systému čo najskôr tento rok vrátili, pretože sekcia dopravy, takto to poviem - to jednoducho vlani neurobila.

Ak podľa vás sekcia dopravy (šéfkou bola Kratochvílová - pozn. red.) neriešila parkovaciu politiku mesta, riešili ste to personálne?

(Úsmev.) To už nebudem komentovať. Systém sa trochu zakolísal tým, čo spravila Petržalka, že to vzdala, lebo ľudia boli proti návrhu. Ale my sa k tomu vrátime a zavedieme spoločný postup parkovacej politiky. Na začiatku by bolo ideálne, ak by sa zapojili štyri najväčšie mestské časti, Staré Mesto, Nové Mesto, Ružinov a Petržalka. Podstata parkovania je v rezidentskom parkovaní. Rezidenti budú mať zvýhodnené parkovanie, nerezidenti budú platiť oveľa viac. Podstatou parkovacej politiky nie je zarábať, ale spraviť poriadok na uliciach.

Pre mnohých Bratislavčanov sa nič nevyrieši. Ak sa zo Starého Mesta presunie autom do Nového Mesta, kde nie je rezident, tak v rámci jedného mesta bude platiť dve parkovania?

Bude platiť rezidentské a trval som na tom, že Bratislavčan nebude mať status ako Nebratislavčan a pri prechode do inej mestskej časti bude platiť len polovičné parkovné. To znamená, že Bratislavčan bude mať preferenčné zaobchádzanie aj v iných mestských častiach.

Čo záchytné parkoviská na periférii mesta? O tých ste neuvažovali?

Parkovacia politika nie je spásonosná. Je to len jeden zo spôsobov, ako riešiť mobilitu v meste. Ďalším je rozvoj železničnej dopravy, budovanie parkovacích domov, takisto výstavba záchytných parkovísk, ktoré majú byť na hranici mesta, terminály, kde sa bude z vlaku prestupovať na mestskú hromadnú dopravu. To všetko musí do seba zapadnúť.

Mnohí vám zazlievajú, že vy ste svoje parkovanie v meste už vyriešili, keďže svoje Porsche parkujete v garážach v mestskom parkovacom bloku.

Stálo tam chvíľu, už parkujem na platenom mieste.

Zrušíte v meste herne?

Zrušiť ich nemôžem, také kompetencie samospráva nemá. Ale čo môžem, to je obmedziť hazard v meste, ktorý presiahol kritickú mieru. Vo Viedni obmedzili hracie automaty, v Prahe, v Brne ich zakazujú. Je dokázané, že ak do nejakej ulice príde herňa, tak do piatich rokov je z toho sociálny problém. S herňou príde záložňa, požičovňa, nočný bar.

Je to len avízo alebo herne reálne obmedzíte?

Začali sme s petíciou za zmenu zákona, aby sa dali herne ľahšie zrušiť. Potrebujeme aj podporu obyvateľov a prísnejšiu kontrolu herní a prevádzok, či nie sú pri školách a podobne. Majitelia herní a kasín sa nám smejú do tváre. Pritom je dávno vypočítané, že jedno euro príjmov znamená päť eur výdavkov. Nikto to nechce rušiť, ale musí sa to regulovať. Chápem, že ľudia majú hazard radi, veď jeden z prvých archeologických nálezov v Bratislave sú hracie kocky. Ale musíme ho obmedziť.

Centrum Bratislavy získalo neutešený názov Pártyslava. Cez víkendy je plné podnapitej mládeže, všade stoja policajné autá, ktoré dávajú pozor.

Chápem, že niekto sa snažil prilákať do Bratislavy turistov alebo dať jej nejakú identitu a vymyslel tento názov, ale, bohužiaľ, mesto je ako cibuľa. Žije sa tu, býva, pracuje a zabáva. Každá vrstva má svoju funkciu. A čo sa stalo v Starom Meste? Ľudia sa sťahujú preč a zostala v ňom len zábava a reštaurácie. Keď sa v sobotu ráno prejdete po meste, je tam prázdno, mŕtvo a neporiadok. To nie je dobré. Mesto bez ľudí nie je mesto.

Vravíte, že zo Starého Mesta sa sťahujú preč. Prečo im teda ešte chcete zvýšiť dane?

Bratislava je hlavné mesto, no má polovičný príjem na hlavu ako susedné krajské mesto Brno. Financovanie Bratislavy je katastrofa.

A platiť to majú občania?

Nie. Ale keď chceme od štátu, aby prispel na hlavné mesto, tak musím ako manažér ukázať, že aj my vieme z vlastných zdrojov prispieť. Začali sme kontrolovať výber daní, lebo ľudia neprihlasujú nehnuteľnosti a neplatia daň. Čo sa týka dane z nehnuteľností, odborníci dlhodobo upozorňujú, že je nízka a neodzrkadľuje hodnotu majetku v Bratislave. A vôbec nešlo o stopercentné, ale o dvanásťpercentné zvýšenie. Mimochodom, pred piatimi rokmi pán Ftáčnik zvyšoval o dvadsať percent a nebola okolo toho taká hystéria. Chápem, že je to nepopulárne. Napokon sa pripravil kompromisný návrh, ktorý všetci podporili.

Zostaňme ešte pri bývaní. Ako chcete vyriešiť do konca roka 2016 problém bývania pre 580 ľudí z reštitučných bytov?

To je ďalšia vec, ktorú moji predchodcovia ignorovali a pripravili pre Bratislavčanov nočnú moru. Pán Ftáčnik dokonca verejne priznal, že nič nerobil. Mesto musí do konca roka postaviť náhradné byty pre 580 ľudí z reštituovaných bytov.

Problém je, že mnohých už vysťahovali do podnájmov s tým, že im do konca roka dajú náhradné bývanie.

To je problém, ktorý nikto neriešil a my sme ho zdedili. Vyberáme projekty v Dúbravke a riešime to aj v spolupráci s vládou, lebo existuje podmienka, že nadobúdacia hodnota nesmie presiahnuť tisíc eur na štvorcový meter. Zásadný problém je teda v tom, že vláda nám vráti iba tisíc eur na štvorcový meter. Ale postavte byt v Bratislave za nadobúdaciu hodnotu tisíc eur, keď tu sa predávajú byty za dve-tritisíc eur za štvorcový meter. Bratislave hrozí finančná katastrofa, lebo bude musieť pokrývať ročne nájomné vo výške 4 milióny eur. Potom sa pôjdem spýtať pána Ftáčnika, čo robil štyri roky. My to musíme vyriešiť do konca roka a bolí nás z toho hlava.

Máte konkrétny odkaz pre vysťahovaných obyvateľov?

Mesto robí všetko pre to, aby tie byty postavilo.

Podnikateľ Ivan Kmotrík chce cez Grafobal Skalica získať väčší vplyv v Bratislavskej vodárenskej spoločnosti. Rozhodol sa odkúpiť ďalšie akcie, ktoré inak odkupujú len mestá a obce. Súhlasili by ste s tým?

Bol som informovaný, že prišiel návrh na zvolanie valného zhromaždenia, dal som si spraviť právny posudok. Medzičasom sa však valné zhromaždenie zrušilo. V žiadnom prípade nikdy nedopustím, aby Bratislava oslabila svoje postavenie v akejkoľvek kľúčovej mestskej firme.

Pre mnohých Bratislavčanov, ktorí vám dali svoj hlas, ste sklamaním. Viete si to vysvetliť?

Samozrejme, tým som aj začal a ilustroval som to na Starom moste. Očakávania boli veľké, dokonca aj z mojej strany, ľudia boli frustrovaní a nechápali, prečo Bratislava vysiela len negatívne signály a nič sa nedarí. Ale dá sa to zmeniť, tento rok nás čaká neskutočne veľa vecí. Ja sám som najnespokojnejší, lebo mám dojem, že všetko dlho trvá. Je to skrátka iné ako v súkromnom biznise.

No niektoré zmeny vyznievajú priam chaoticky. Napríklad integrovaná doprava.

Rozumiem tomu, ale integrovaná doprava sa chystala desať rokov! Najviac zmien bolo z roku 2012, keď sa povedalo, že napríklad zľavy sú dočasné. Za tieto chaotické veci zodpovedá akciová spoločnosť Bratislavská integrovaná doprava, väčšinu v nej má župa a nie mesto. Chápem, že ľudia sú naštvaní na mesto, ale ja som naštvaný tiež a mrzí ma, že sa to takto odohralo. Osobne som tlačil na firmu, aby ľudí lepšie informovala. Napokon sme to boli my, kto zriadil asistenčnú pomoc. Rozsah tých problémov je taký široký, že je ťažké riešiť všetko naraz. Keď sa vám na diaľnici v snehovej búrke pokazí auto, tak si nevšímate, ako vyzeráte, ale snažíte sa opraviť auto. Ja som orientovaný na riešenia a výsledky. Nie som marketingový primátor a riešim skôr podstatu veci.

Prečo, podľa vás, bola Bratislava za Ftáčnika, ktorý bol ľavicový politik, vo finančnom nedostatku?

To sa musíte opýtať jeho. Ale možno je to aj preto, že je rozdiel, či to robíte srdcom, alebo ako úradník.

Nebola to skôr odplata za to, že Bratislava nevolí vládny Smer?

Neviem, pustil som sa do politickej práce, stretávam sa s prezidentom, premiérom a oni ani netušili, aké problémy má Bratislava. Lebo im to nikto nepovedal. Vláda podporila Bratislavu a ja nie som ľavicový politik, ale pochopila, že to myslíme vážne.