Alexander Duleba: Pripúšťa, že ešte v marci sa obával, že kríza na Ukrajine môže vyústiť do svetovej vojny.

Odborník Alexander Duleba o situácii na Ukrajine: Hrozí stále tretia svetová vojna?

Ukrajinu pred rozdelením na dva štáty paradoxne zachránila ruská agresia.

Ukrajinu paradoxne zachránilo Rusko svojou agresiou, - hovorí ALEXANDER DULEBA (48), riaditeľ Výskumného centra Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku, na otázku, či ešte stále hrozí, že sa Ukrajina rozdelí na dve krajiny. O situácii u našich východných susedov sa s ním zhováral PETER KUBÍNYI.

Hovoríte, že revolúcia zvíťazila iba v polovici krajiny a nebyť zasahovania z východu, pravdepodobne by nevydržala vnútorné tlaky. O akých vnútorných tlakoch hovoríme?

Revolúcia naozaj vyhrala iba v polovici Ukrajiny, keď sa k nej 25. januára tohto roka hlásilo deväť oblastí zo západnej časti s výnimkou Zakarpatskej Ukrajiny, teda tej časti, ktorá priamo susedí so Slovenskom, a v piatich oblastiach na východe krajiny.

Ale už nasledujúci deň sa bývalému prezidentovi Viktorovi Janukovyčovi podaril v štyroch zo spomínaných piatich oblastí na východe revanš - vyhnal odtiaľ tých, ktorí obsadili budovy miestnej moci. V Kyjeve revolúcia zvíťazila až 22. februára, na východe sa naoko neodohrávalo vôbec nič. Ľudia revolúciu nepodporili, čo bol dôkaz, že de facto existujú dve Ukrajiny, východná a západná.

Rozkol prišiel hneď na druhý deň po víťazstve revolúcie v Kyjeve, keď nová vláda Majdanu zmenila ústavu. Podľa nej vláda musí vychádzať z väčšiny v parlamente, ale tá ju nezískala práve preto, že ju nepodporili na východe. Nuž, a keby Rusko 26. februára neanektovalo Krym, zrejme by dnes už celistvá Ukrajina neexistovala.

Napriek tomu, že nás denne zahŕňa množstvo informácií o tamojšom dianí, mnohým sa zdá situácia neprehľadná. Ako súvisí anexia Krymu s celistvosťou zvyšku Ukrajiny?

Je to politika v praxi. Keď Rusi vstúpili na Krym, oligarchovia z východu boli ochotní pristúpiť na dohodu s vládou v Kyjeve. Na Majdane totiž odznela aj z pohľadu neskorších udalostí nešťastná veta - Sto najbohatších ľudí nesmie zastávať štátne funkcie.

Oligarchovia z východu teda s Kyjevom nespolupracovali, naopak, nahradili nefungujúce funkcie štátu, aby ochránili svoje majetky. Je veľmi pravdepodobné, že nebyť ruskej agresie vytvorili by si vlastnú republiku na východe Ukrajiny. Takto pristúpili na dohodu s Kyjevom.

Chcete naznačiť, že Kyjev vládol iba polovici krajiny? Že Krym bol cena za to, aby sa oligarchovia dohodli s novou vládou?

Tymošenková vládla polovici krajiny, Janukovyč vládol polovici krajiny, revolúcia vládla polovici krajiny... To sú fakty. A keď povolí ruský tlak, dá sa predpokladať, že oligarchovia opäť vystúpia so svojimi požiadavkami.

Januárový prieskum ukázal, že až 85 percent v mestách západnej a strednej Ukrajiny podporovalo Majdan, kým 80 percent obyvateľov miest na juhovýchode krajiny vrátane Krymu bolo proti nemu. Ako si vysvetliť takú rozdielnosť názorov občanov jednej krajiny?

Rozdiel je v mentalite ľudí, čo súvisí s historickými udalosťami. Na juhovýchode vždy mali aj majú vyššie platy, práve tu sa tvorí sedemdesiat percent hrubého domáceho produktu (HDP) celej Ukrajiny. Ale práve v tejto časti je aj najväčšia nostalgia po bývalom Sovietskom zväze, dokonca oveľa väčšia než v Rusku.

Východná Ukrajina totiž bola pupkom celého Sovietskeho zväzu (ZSSR) - tu sa vyrábali balistické rakety, tu sa ťažilo uhlie, tu sa vyrábali letecké motory, tu sa najviac darilo metalurgii... Keď sa v tejto oblasti začala sovietska industrializácia, počet obyvateľov zrazu vzrástol o päťsto a niekde až o sedemsto percent.

Prisťahovalo sa sem veľa ľudí zo všetkých končín veľkej krajiny a ruština sa stala ich spoločným dorozumievacím jazykom. Takže nie je pravda, že títo ľudia sú Rusi, oni len po rusky hovoria. Dodnes.

Je známe, že kariéru práve v tejto časti bývalého ZSSR urobil aj Chruščov, Brežnev a Černenko, ktorí neskôr stáli na čele Sovietskeho zväzu, Leonid Brežnev dokonca osemnásť rokov.

Áno, a presne toto všetko dávalo tamojším ľuďom pocit výnimočnosti. Plus presvedčenie - robíme najviac, sme to my, kto živí Ukrajinu. A na druhej strane - čo chcú tí na západe? Čo chcú tí v Kyjeve? Nepodporovali teda ani Krym, ani Majdan.

Mali výhody aj za Janukovyča?

Žili spokojnejšie než zvyšok krajiny aj preto, že ich miestni oligarchovia chránili. Napríklad pred Janukovyčovým synom Olexandrom. Tento zubár si založil banku, kde hodnota kapitálu za jediný rok vzrástla o viac než tisíc percent! Skupoval úspešné firmy za tretinovú cenu ich skutočnej hodnoty a ak mu ich majitelia odmietli predať, posielal na nich štátnych úradníkov.

Olexandr sa podľa časopisu Reporter stal jedným zo sto najbohatších Ukrajincov a podľa časopisu Focus v roku 2012 tretím najvplyvnejším Ukrajincom v štáte! Dnes je známe, že v rokoch 2011 až 2012 sa skončilo podnikanie 17-tisíc malých a stredných podnikov a väčšiny z nich sa zmocnil práve on. Najmenej na východe.

Zelení mužíčkovia alebo Putinovi turisti. Tieto označenia sa používali v Slaviansku na ľudí, ktorí sa potulovali po uliciach a šírili antiukrajinské nálady. Kto to vlastne bol?

V Slaviansku sa 5. apríla začala vojenská časť separatistických operácií, ktorú vyprovokovali práve oni. Určite to nie sú miestni, v Charkove zelení mužíčkovia obsadili namiesto miestnej samosprávy divadlo, takže asi nevedeli, kde čo je. Za nimi sa skrývajú Janukovyčove peniaze. Dnes už vieme, že Janukovyč a jeho najbližší spolupracovníci vyviezli z Ukrajiny 37 miliárd dolárov. Časopis Forbes uverejnil informáciu, že počínajúc Slavianskom cez Luhansk a Doneck financuje operácie práve Janukovyč, a už ho to stálo štvrť miliardy dolárov.

Prečo by financoval separatistov?

Je hosťom Moskvy.

Na každej demonštrácii je však veľmi veľa ľudí, najmä starých. Prečo?

Spomínali sme nostalgiu po Sovietskom zväze. Dalo by sa povedať, že najväčšími prívržencami separatistov sú babky sovietokratky.

V niektorých častiach, kde sa rozhoreli prudké boje, však už medzičasom stíchli. Je to zásluha novej vlády v Kyjeve?

Boli to práve tamojší oligarchovia, komu sa podarilo situáciu stabilizovať v šiestich z ôsmich regiónov, separatisti kontrolujú už len dva, aj to necelé regióny na hraniciach s Ruskom, v Doneckej a Luhanskej oblasti.

Kam smeruje situácia na Ukrajine? K upokojeniu alebo k ďalším nepokojom?

Treba povedať, že v prezidentských voľbách v celej krajine - a to zdôrazňujem - vyhral Petro Porošenko. Veľa teda závisí aj od jeho diplomacie. Ak by zlyhala, do úvahy prichádza vojenské víťazstvo Kyjeva alebo vyhrajú separatisti a z nepokojného regiónu sa stane druhé Čečensko.

Čo potrebuje v súčasnosti Ukrajina najviac?

Reformu politického systému a reformu ústavy, aby aj juhovýchodné regióny mali v parlamente väčší vplyv. Nový prezident musí vypísať parlamentné voľby, ktoré by mali byť už v októbri, a dovtedy sa usilovať o dohodu všetkých regiónov cez Fórum národnej jednoty.

Hovorili sme o politike. Súvisí s ňou aj obrovské úsilie zmariť výsledky Majdanu?

Podľa môjho názoru áno. Ruský prezident Vladimir Putin sa usiluje dokázať, že revolúcia v Kyjeve jednoducho nemôže zvíťaziť, lebo časom by mohla zvíťaziť aj - v Moskve.

A čo Krym? Svet ho už hodil cez palubu? Bude navždy ruský?

Dejiny ľudstva nepoznajú slovíčko nikdy. Komu dnes patrí Sársko? Komu Sudety?

Hovorili sme aj o Zakarpatskej Ukrajine. Je nám najbližšia. Čo sa odohráva tam?

Revolúcia zvíťazila aj na západnej Ukrajine a je naštartovaná tak ako zvyšok krajiny na zmeny. V novembri má byť podpísaná asociačná dohoda medzi Ukrajinou a Európskou úniou, Ukrajina sa pripojí k jednotnému európskemu trhu.

Mnohí ľudia sa obávali, že by kríza na Ukrajine mohla vyústiť do tretej svetovej vojny. Pripúšťate takúto možnosť?

V marci by som odpovedal áno, dnes už nie.


  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].
VIDEO Plus 7 Dní