Odborník o treste smrti: Spoločnosť pred vrahmi ochránite aj inak

Debaty o znovuzavedení hrdelného trestu sú len ťahy na voličov. Skúsenosti z USA potvrdzujú, že nemá odstrašujúci účinok na vrahov.

Maďarský premiér Viktor Orbán nedávno vyhlásil, že otázku obnovenia trestu smrti treba udržiavať na programe dňa, pretože hrozba doživotného väzenia na brutálnych vrahov nefunguje. Vyslúžil si tým veľkú vlnu kritiky z domácich i európskych kruhov.

Trest smrti je v Európe prežitok a uplatňuje ho už len autoritatívne Bielorusko. Jedinou výnimkou medzi vyspelými krajinami západného sveta je USA, kde ročne popravia asi 30 odsúdencov. Právnik MILOŠ DESET (32) z Katedry trestného práva Trnavskej univerzity vysvetľuje, prečo je trest smrti nemorálny. Zhovárala sa s ním EVA MIHOČKOVÁ.

Ste zástancom alebo odporcom trestu smrti?

Odporcom. Opieram sa o argument morálky, aj keď je pravda, že o morálku sa v tejto súvislosti opierajú oba tábory. Vnímam predovšetkým riziko justičného omylu. Ak sa pri takomto rozsudku stane chyba, tak už sa nijako nedá vrátiť späť a zahynie nevinný človek. Takisto odmietam jeden z hlavných argumentov zástancov trestu smrti, že tým dosiahneme odstrašujúci účinok.

Máte nejaké štatistiky alebo skúsenosti z praxe, že trest smrti nemá na zločincov odstrašujúci účinok?

Je veľmi ťažké vyhodnotiť, nakoľko vplýva práve trest smrti na znižovanie zločinnosti, či vôbec nejaký účinok má a či rovnaký efekt nedosiahneme uložením doživotného trestu. Na výskyt zločinu vplýva veľké množstvo faktorov. Nemôžete vytiahnuť iba jeden, v tomto prípade prísnosť trestu.

Napriek tomu existujú modely, ktoré sa zaoberali touto otázkou. Vyplynulo z nich, že zavedenie trestu smrti by mohlo znížiť počet vrážd na určitom území od troch do osemnásť ročne. Vidíte, že je to veľmi široké rozpätie a skutočne ide len o odhad.

Treba totiž brať do úvahy aj iné dôležité faktory, ako sú rôzne sociálnopatologické javy, chudoba, nezamestnanosť, alkoholizmus, narkománia, úroveň vzdelanosti, zdravotný stav a podobne. Výskyt zločinu určite ovplyvňuje aj výška trestu, ale podľa mňa sa nedá jednoznačne povedať, do akej miery.

Pokles počtu vrážd o tri až osemnásť je celkom veľký, nie?

Prieskumov bolo viac a ich výsledky sa rozchádzali. Ja sa však na to dívam inak. Počet vrážd sa predsa dá znížiť aj inak ako zavedením trestu smrti.

Štát by sa mal snažiť riešiť spomínané sociálnopatologické javy, znižovať chudobu a nezamestnanosť, zlepšovať starostlivosť o duševne chorých, ktorí by mohli byť nebezpeční, lepšie pracovať s odsúdenými vo výkone trestu a po ich prepustení, pretože veľa vrážd páchajú práve recidivisti.

Takýmito opatreniami by sa znížila celková miera kriminality, nielen tých najhorších zločinov. Dobré je tiež zamerať sa na prevenciu, pozrieť sa na to, kde sa pácha najviac vrážd, prečo to tak je a pokúsiť sa nájsť riešenie problémov.

Na Slovensku po roku 1970 popravili 16 osôb a vždy to bolo za mimoriadne brutálne, viacnásobné vraždy spáchané recidivistami, ktorí boli ťažkí devianti, či už sexuálni, alebo inak psychicky narušení. Dá sa aj v ich prípade niečo vyriešiť opatreniami, ktoré ste spomínali?

To neviem, na myšlienkové pochody deviantov sú experti skôr psychiatri. Hovoril som o opatreniach na celkové zníženie kriminality a zločinu, kam patria aj vraždy. Len keď si porovnáte obdobie rokov 2003 - 2005 a 2007 - 2009, počet vrážd na Slovensku sa znížil o tretinu a rovnako klesla celková úroveň kriminality. Takže trend je klesajúci aj bez trestu smrti.

Ak sa bavíme o deviantoch, je určite ťažké predpokladať, že by sme ich mohli prevychovať. Napokon, sú to duševne chorí ľudia. Ale to predsa neznamená, že by sme ich mali legálne zabiť.

Neobstojí argument, že uložením trestu smrti ochránite spoločnosť pred nebezpečným deviantom?

Spoločnosť rovnako efektívne ochránite, ak takémuto človeku uložíte trest odňatia slobody na doživotie. Izolujete ho a nebude mať možnosť nikomu ublížiť. Naozaj si nemyslím, že je v poriadku popraviť duševne chorého človeka. Už len na to, aby ste ho odsúdili, by musel byť v čase spáchania zločinu príčetný.

Mnohí z nich príčetní sú, ale ide o psychopatické osobnosti, ktorým chýba akákoľvek schopnosť empatie a vyšších citov.

Naozaj si myslíte, že hrozba trestu smrti by dokázala takého devianta odradiť od jeho činu? Ani v USA sa odstrašujúci účinok hrdelného trestu nepotvrdzuje. Ak sa pozriete na index počtu vrážd na stotisíc obyvateľov v amerických štátoch, kde uplatňujú trest smrti, tak zistíte, že ich nie je menej ako v tých, kde hrdelný trest nemajú. Často ich je dokonca viac.

Americké prvenstvo v počte vrážd na stotisíc obyvateľov má štát Louisiana a pritom uplatňuje trest smrti. Ak by fungoval argument o odstrašujúcom účinku, asi by to tak nebolo. Najviac popráv vykonáva Texas a tiež má viac vrážd ako povedzme New York alebo Vermont, kde nikomu elektrické kreslo nehrozí.

V USA popravia iba veľmi malé percento odsúdených vrahov. Ročne sa tam stane asi 14-tisíc vrážd a popravia možno 30 odsúdencov, je to veľký nepomer. Raz som čítal štatistiku, podľa ktorej je v USA vyššia pravdepodobnosť, že niekoho zastrelia policajti pri zatýkaní, ako že dostane trest smrti.

Navyše, nikde nie je presne uvedené, za akú vraždu môže páchateľ dostať trest smrti. Musia tam byť priťažujúce okolnosti, mimoriadna brutalita, zavrhnutiahodné pohnútky a podobne. Skrátka, každý zločin je individuálny a zločinec nevie vopred predpokladať, aký trest bude nasledovať.

Celý rozhovor nájdete v aktuálnom čísle Plus 7 Dní

Vianočné tipy na darček