Jana Dubovcová: Verejná ochrankyňa práv trvá na tom, že septembrovému policajnému zásahu sa dalo predísť.

Ombudsmanka Dubovcová: Zubná kefka ako zbraň? Nepreháňajte

Prečítajte si rozhovor s ombudsmankou Janou Dubovcovou o incidente v Medveďove a o tom, ako sa mala podľa nej zachovať polícia.

Na základe čoho začal váš úrad prešetrovať udalosti v Medveďove?

Keď som sa z medializovaných informácií dozvedela, že orgány verejnej správy, medzi ktoré patrí aj polícia, použili policajnú silu, tak som šla preskúmať, či to bolo oprávnené. Lebo na použitie policajnej sily treba splniť prísne kritériá. Tie sa ešte pritvrdzujú v prípadoch, keď sa policajná sila použije voči osobám, ktoré už sú uzavreté a majú obmedzenú slobodu.

Ako vyšetrovnie prebiehalo?

Pracovníci Kancelárie vykonávali v Medveďove rozhovory, pýtali si dokumentáciu, zhovárali sa s vedením a zamestnancami zariadenia, zisťovali príčiny vedúce k danej situácii a rozprávali sa aj so zvyškom cudzincov, voči ktorým bol zásah použitý. Potom zistenia vyhodnotili.

Do akej miery vedia pracovníci vášho úradu posúdiť relevantnosť informácií od cudzincov?

My neposudzujeme informácie tých, ktorí sú tam umiestnení, ale posudzujeme zásah orgánu verejnej správy. Sledujeme, či bol použitý postup v súlade s právom.

Čítajte viac:

Zásah proti utečencom v Medveďove: Polícia sa bráni tvrdým obvineniam

Čo ste zistili?

V prvej časti, keď riaditeľ útvaru rozhodol o zavolaní posíl a vstúpení polície do jedálne, bol zásah oprávnený. Od momentu, keď je preukázané a viditeľné, že cudzinci poslúchli príkazy, v pokoji odchádzali z jedálne, nekládli odpor a polícia im napriek tomu založila putá a urobila osobné prehliadky, nebol zásah dôvodný.

Nepokoje však boli aj na poschodí.

Tam bol pokračujúci zásah. Z našich zistení a videa vyplýva, že cudzinci sa nesprávali agresívne, vyšli pred izby, mali voľné ruky, nemali žiadne zbrane, nesprávali sa tak, aby ich bolo treba pacifikovať. Poslúchali príkazy policajtov, hoci mohli byť nezrozumiteľné, pretože väčšinou sa vydávali v slovenčine.

Napriek tomu ich policajti vtláčali do izieb a tam im pravdepodobne, lebo o tom nemáme záznam, čo je veľký nedostatok polície, robili osobné prehliadky. Tento zásah nebol dôvodný, lebo nie je možné použiť policajnú silu v uzavretých priestoroch a voči osobám, ktoré sú zaistené a majú obmedzenú osobnú slobodu, takýmto spôsobom.

Kedy môžu policajti takto zasiahnuť?

Keď niečo reálne hrozí.

Zvážili ste, že v ohrození mohli byť cudzinci, ktorí sa nepridali k protestu?

Z našich zistení nič také nevyplýva. Jednoznačne vyplýva, že protest zaistených sa sústredil na pasívny odpor. Aj zo záznamu vidno, že sa len dožadujú vysvetlení, prečo sú akoby zatvorení vo väznici, že chcú slobodu. A to im nebolo v zariadení, ktoré má všetky atribúty väznice, dostatočne vysvetlené. Keby sa s nimi vyjednávalo zrozumiteľne ešte pred zásahom, vôbec k nemu nemuselo dôjsť.

Znamená to, že cudzinci netušia, prečo sú v zariadení, lebo im to nik nevysvetlil?

Keby sa cudzincom, ktorí boli v jedálni, opakovane a zrozumiteľne vysvetľovalo, prečo sú tam, že čakajú na administratívne rozhodnutie, lebo nie sú ľudia, ktorí spôsobili trestnú činnosť, tak by bol z toho dialóg a nemuselo dôjsť k zásahu. Namiesto toho sa použila policajná sila.

Vedenie zariadenia i zástupcovia mimovládnej organizácie, ktorá cudzincom pomáha, však tvrdia, že s nimi pracujú na dennej báze a všetko im dokola vysvetľujú.

Povedzme to takto - verejný ochranca práv robil v roku 2013 prieskum v poskytovaní právnej pomoci zaisteným cudzincom. Okrem iného konštatoval, že zlyháva komunikácia. Zariadenia nie sú pripravené na to, aby dokázali s cudzincami komunikovať im zrozumiteľným spôsobom, nemajú žiadneho vyjednávača, mediátora a podobne.

Odvtedy sa situácia nezmenila. Neprofesionalita v komunikácii mohla byť jednou z príčin, že došlo k policajnej akcii, ktorá bola zásadným zásahom do ľudských práv zaistených osôb. Sila sa nemala vôbec použiť!

Kedy má polícia použiť silu? Kým nedôjde k zraneniu, bitke?

Ani samotná polícia tomu zrejme nerozumie. Výcvik policajtov na takéto zásahy musí byť zameraný na to, aby aj počas akcie veliteľ vedel vyhodnotiť, kedy môže použiť policajnú silu. Nesmie ju použiť vtedy, keď strana, proti ktorej sa zasahuje, je pokojná, poslúcha príkazy, nie je ozbrojená a nevyvoláva nebezpečenstvo. A toto bola situácia, pri ktorej sa preukázalo, že bola pokojná.

Spomenuli ste, že cudzinci neboli ozbrojení. Polícia tvrdí, že u nich našla nebezpečné predmety. Vy ste oponovali, že nejde o verifikované údaje. Polícia teda klame?

Osoby, ktoré sú zaistené, majú obmedzenú osobnú slobodu, do strážených a uzamknutých priestorov ich umiestnili po osobnej prehliadke. Možnosť, že by sa u nich našli také predmety, je veľmi otázna.

Je na strane polície, aby riadnym dôkazom preukázala, u ktorých konkrétnych osôb také predmety našla. Podobné predmety ukazuje pán riaditeľ roky. Pochybnosť, či ich našli pri spomínanom zásahu, alebo v minulosti, tu je a polícia ju nevie vyvrátiť.

Hovoríte, že počas inkriminovaného zásahu nebol dôvod na osobné prehliadky. Polícia ich robí napríklad aj u našincov, ktorí vstupujú na štadión.

Prepáčte, ale toto je iná situácia. Stále zabúdame, že ľudia umiestnení do zariadenia boli podrobení osobnej prehliadke a boli im odobraté všetky osobné veci už pri ich umiestnení do zariadenia. Preto je vylúčené, aby mali pri sebe zbraň.

Máte predstavu, z čoho všetkého sa dá vyrobiť nástroj, ktorým možno útočiť?

Áno, ale opakujem, ak sa niečo také naozaj našlo, malo sa to poriadne zdokumentovať. Ak pracovisko dobre funguje, je vylúčené, že by si tam cudzinci mohli vyrábať nástroje na útoky.

Zbraňou môže byť aj zubná kefka…

Opisujete hraničné situácie, ktoré sa vyskytujú v malom počte. My však hovoríme o udalosti, ktorá je úplne jasná. Cudzinci sedeli v jedálni, kládli pasívny odpor, na ktorý majú právo, a keď porozumeli tomu, čo policajti chcú, ihneď poslúchli ich a v tichosti odchádzali.

Nemá polícia pri zásahu brať do úvahy, že sú tam aj trestané osoby, ktoré môžu byť hrozbou pre ostatných cudzincov?

Základné práva a slobody patria každému človeku bez rozdielu. Z tohto hľadiska nemá policajt lepšie postavenie ako zaistený cudzinec. Ibaže z hľadiska dôkaznej situácie je štát v takých typoch zariadení pod prísnejším dohľadom. Má preukazovať svoje postupy.

Zatiaľ sme hovorili len o zásahu. Čo však robili cudzinci štyri hodiny pred zásahom?

To by som sa aj ja rada opýtala, pretože o nejakom vyjednávaní nemáme od polície žiadnu informáciu.

Trváte na tom, že neprofesionalita polície zaváňa na sto kilometrov?

Áno, pretože štyri hodiny predtým sa pokúšali situáciu utlmiť, ale je zrejmé, že cudzincom sa nepodarilo prihovoriť zrozumiteľným spôsobom. Až keď vošli do jedálne.

Nebolo to aj preto, že cudzinci videli policajné posily?

To sú vaše domnienky. Oni tie štyri hodiny nevyužili konštruktívnym spôsobom.

Myslíte si, že za štyri hodiny nik z kompetentných nevošiel do jedálne a s cudzincami nekomunikoval?

Minimálne o tom nepredložili nič verejnému ochrancovi práv.

Čo by bol pre vás dôkaz, že ku komunikácii došlo?

Je taká profesia, ktorá sa volá policajný vyjednávač a v tomto útvare žiadna taká sila nepracuje. Riaditeľ neuviedol, že by ho zavolal.

Potom stačilo otvoriť dvere a všetci sa upokojili.

To je tá profesionálna chyba, že štyri hodiny predtým s cudzincami nik nekomunikoval.

  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].