„S mojimi postavami sa veľmi neidentifikujem. No uvedomil som si, že ich mám trošku rád,“ hovorí Jonas Jonasson.

PLUS 7 DNÍ vyspovedal autora Storočného starčeka Jonasa Jonassona

„Tí, ktorí nikdy nevyliezli zo svojich okien, sa najviac boja smrti,“ tvrdí švédsky spisovateľ Jonas Jonasson.

V roku 2009 debutoval románom Storočný starček, ktorý vyliezol z okna a zmizol. Kniha sa okamžite stala bestsellerom, preložili ju do štyridsiatich jazykov, predalo sa jej vyše päť miliónov výtlačkov, získala viacero literárnych cien.

Bývalý švédsky novinár a exšéf veľkej mediálnej agentúry JONAS JONASSON (54) hovorí, že v srdci bol vždy spisovateľ, len musel dozrieť čas na to, aby sa ním naozaj stal.

Po Starčekovi nasledovala Analfabetka, ktorá vedela počítať - s podobne veľkolepým úspechom. Dnes vychádza u nás jeho tretia kniha Zabijak Anders a jeho priatelia. O nej, ale aj o živote sa so švédskym spisovateľom zhovárala MARTINA SKÚPA.

Ako autor dvoch bestsellerov píšete svoju ďalšiu knihu. Nezväzuje vás, že sa od vás opäť očakáva trhák?

Povedal by som, že nie. Keď píšem, cítim iba radosť. A keď som už hotový a spokojný s tým, čo som práve vytvoril, predaj nech je, aký je. No, našťastie, doteraz sa všetky moje knihy stali bestsellermi. (Smiech.)

Zdá sa vám, že kritici a čitatelia na vás pozerajú prísnejšie?

Samozrejme. Čím väčší úspech dosiahnete, tým viac očí vás bude sledovať.

Vaša nová kniha Zabijak Anders hovorí o zabijakovi, ktorý sa jedného dňa obrátil k Bohu - a prestal zabíjať. Čerpáte zo skutočnosti?

Kedysi som mal peknú debatu s väzenskou kaplánkou. Mala v tomto smere bohaté skúsenosti, ale nesúvisí to s tým, že by som osobne poznal takého človeka.

Zabijak Anders a jeho priatelia: Tretia kniha Jonasa Jonassona vyšla vlani vo Švédsku a tento rok v apríli aj u nás. Hovorí o tom, čo sa stane, keď sa stretne neveriaca farárka, životom sklamaný recepčný z hodinového hotela a nájomný zabijak a ako sa viera i hriechy dajú využiť na skvelý biznis. Foto: archív

Mimochodom, inšpirujete sa pri písaní kníh príbehmi ľudí, o ktorých ste písali ako novinár?

Skôr by som povedal, že ma inšpirujú ľudia vo všeobecnosti. Ale je pravda, že tak ako novinári, aj aj dávam prednosť podivným charakterom, ľuďom, ktorí neváhajú vyskočiť zo svojich vlastných okien a životov.

Dúfam, že neprezradím veľa, keď poviem, že Zabijak Anders je o tom, ako ľahko sa dajú ľudia namotať na čokoľvek, čo je dostatočne spropagované v médiách. Sme naozaj takí jednoduchí - nechcem povedať hlúpi - alebo médiá také prešibané? Spomínate si na leva Cecila? Nie? Žil v národnom parku v Zimbabwe a bol súčasťou oxfordského projektu. Nosil obojok s GPS, vďaka ktorému vedci sledovali jeho pohyb. No a vlani v júni ho zastrelil jeden americký zubár. Hneď sa doňho obuli všetky médiá aj organizácie na ochranu zvierat. Urobili z neho pytliaka, zločinca. Písali o tom všetci, bola to téma dňa.

Pritom v Stredozemnom mori sa v tom istom čase topili stovky ľudí, utečencov. No všetku našu pozornosť pritiahol trinásťročný lev. Prečo? Cecilove fotografie, ktoré boli uverejnené vo všetkých médiách, pochádzali z čas jeho mladosti, keď bol mocný a krásny, asi štvorročný. To v nás vyvolalo voči zubárovi oveľa väčší hnev.

A náš záujem o Cecila trval, až kým našu pozornosť nepritiahla ďalšia fotografia - hrozný záber mŕtveho trojročného Aylana ležiaceho bez života na tureckej pláži. Až vtedy ľudia pochopili, čo už vlastne vedeli - že v Stredozemnom mori zomierajú ľudia. No a koho za to viniť? Ľudí alebo médiá?

Ale prečo sa ľudia nechajú tak ľahko obalamutiť? Sme naivní alebo, skrátka, len potrebujeme v niečo veriť?

Áno, rozhodne! Skutočne si myslím, že potrebujeme v niečo veriť - v dobré aj zlé. Inak by bol svet pre nás príliš desivý.

V Zabijakovi Andersovi založia dvaja prešibanci cirkev, ktorej centrom je práve zabijak. Pokiaľ viem, Švédsko je jednou z najmenej religióznych krajín sveta. Podľa prieskumov asi 80 percent ľudí sú ateisti. Myslíte, že by bolo možné založiť vo vašej krajine novú cirkev a získať ovečky tak ľahko?

Pochybujem o pravdivosti týchto prieskumov. Podľa toho, čo viem, 67,5 percenta Švédov sú členmi protestanskej cirvi. Najmenej 49 percent považuje samých seba za veriacich. Zvyšok verí v niečo iné, predpokladám. Takže moja odpoveď - počet veriacich je určite dosť veľký na to, aby sa dala založiť nová cirkev a pritiahla ovečky.

Hm, ale minimálne sú Švédi v náboženských otázkach liberálni. Ste napríklad prvá krajina, ktorá má biskupku lesbičku. Ste takí pragmatici?

Hovorí sa, že Švédi sú experti na konsenzus. Nikdy sme nešli do vojny, iba zriedka štrajkujeme či inak hlasno protestujeme. Namiesto toho si sadneme za stôl a dohodneme sa - buď naozaj, alebo aspoň predstierame, že súhlasíme. Možno to je ten dôvod, prečo je také jednoduché povedať o nás, že neveríme v Boha - každý Švéd uznáva vaše právo povedať to. Na druhej strane, v Saudskej Arábii vás za tú istú vec môžu ukameňovať na smrť.

A čo vy, vy veríte v Boha? Alebo v niečo iné?

Myslím si, že je intelektuálne hlúpe tvrdiť, že nie je Boh alebo vôbec nejaká vyššia sila. Stačí sa pozrieť počas jasnej noci na oblohu. Desať miliárd hviezd iba v našej Galaxii!

Vzdialenosť k najvzdialenejšej galaxii, ktorú môžeme vidieť, je okolo päťdesiat miliónov svetelných rokov. Päťdesiat miliónov svetelných rokov! To je ďaleko za tým, čo môžeme pochopiť. Prečo by tam mal byť Boh, ktorý nado mnou bdie? Alebo - a prečo by tam nemal byť?

Vaša kniha Zabijak Anders už vyšla vo Švédsku aj v niektorých ďalších krajinách. Ešte sa do vás neobuli pre rúhanie nejakí ortodoxní kresťania?

Dostal som už kopu listov od kresťanských čitateľov, kde mi ďakujú za to, čo som napísal. Dostal som tiež množstvo pozvaní. Na druhej strane, prišiel mi zatiaľ iba jeden jediný list kritický k mojej poslednej knihe. A ten bol od čitateľa, ktorý ju nedočítal. Najskôr si ju prečítajte do konca, to je moja rada.

Čítajte viac:

Zomrel pred 400 rokmi a jeho diela sú aktuálne: Nesmrteľný Shakespeare

Roky ste pracovali ako novinár. Pomáha vám to pri písaní?

Myslím si, že za tie roky novinárčiny som získal istú spisovateľskú zručnosť. A, samozrejme, aj zvyk stále sledovať, čo sa deje.

Čo vás baví viac - písať knihy alebo články?

Než som sa stal zástupcom vedúceho oddelenia, robil som spravodajstvo. Ale v srdci som bol vždy spisovateľ. A teraz… som tam!

Môžete porovnávať, takže, čo myslíte, je ťažšie písanie kníh či novinárčina?

Sú to dve odlišné veci. Dobrý príbeh musí byť pravdivý, ak ho píše novinár, zatiaľ čo spisovateľ má privilégium prispôsobiť si realitu, keď to potrebuje. Možno to robí písanie románov ľahším.

Ktorá fáza písania je pre vás najťažšia - nájsť príbeh, začať ho alebo skončiť?

Povedal by som, že nič z toho. Možno rozhodnúť sa, ktorý ďalší príbeh rozpoviem. Mám ich v hlave toľko!

Píše sa vám dnes ľahšie, ako keď ste písali prvú knihu?

Moja prvá kniha žila so mnou veľa rokov predtým, než som mal čas napísať ju. Odvtedy som zistil, že potrebujem dva-tri roky, aby som začal, dokončil, čo som začal, a vydal to. Takže nie je to ľahšie ani ťažšie, ale rozhodne je to iné.

Máte niekoho, kto číta vaše knihy prvý - niečo ako testovacieho čitateľa?

Áno. Môj strýko Hans a môj veľmi dobrý priateľ Rixon - tí sú so mnou stále.

Zmenili ste niečo na ich popud?

Rozličné detaily sa vďaka nim zmenili. Ale, našťastie, oni zatiaľ vždy len potvrdili, že som na správnej ceste. (Smiech.)

Všetky vaše postavy sú veľmi výrazné. Stane sa vám občas, že si poviete - čo by asi teraz urobil Allan, zabijak Anders či analfabetka?

S mojimi postavami sa veľmi neidentifikujem. No uvedomil som si, že ich mám trošku rád, lebo majú v sebe niečo, čo nám dáva nádej. No ten, kto ma naučil viac ako ostatní, je Allan, storočný starček. Naučil ma nerobiť si z mnohých vecí ťažkú hlavu.

Storočný dedko, analfabetka a najnovšie zabijak - všetky vaše postavy prechádzajú zásadnou zmenou života. Je to preto, že aj vy ste sa pre ňu rozhodli?

Život je cesta. Ak občas vyleziem z vlastných okien tak, ako to urobil storočný starček, cesta bude nepochybne zaujímavejšia. A som presvedčený, že tí, ktorí zo svojich okien nikdy nevyliezli a nikdy neurobili vo svojich životoch žiadnu zmenu, sa najviac boja smrti. Prečo? Pretože cítia, že nie sú vyrovnaní so životom.

Teda je asi hlúpe pýtať sa, či ste ľutovali zmenu.

To je úplne nanič - ľutovať. Veď ide o to, že aj zo zlého môže vzísť niečo dobré. Takže ak ľutujete zlé, musíte ľutovať aj to dobré.

Pred tým, než ste sa stali slávnym spisovateľom, viedli ste veľkú agentúru. Chýba vám táto práca? Vrátili by ste sa k nej?

Bola to mediálna spoločnosť, ktorá robila pre televíziu, magazíny, public relations a všeličo ďalšie na kľúč. Pracoval som príliš tvrdo a príliš dlho. Nechcem to vrátiť späť, nechýba mi to ani sekundu!

Napadlo vám niekedy, že vaše knihy budú také úspešné?

Trinásť miliónov výtlačkov - a stále pribúdajú ďalšie. To je nemožné predstaviť si, samozrejme. Ale som vďačný a hrdý.

Zmenil vás nejako úspech?

Nemyslím. Skúšam zostať nohami na zemi, žiť svoj pokojný život na prekrásnom ostrove Gotland v Baltskom mori. Mimochodom, je to ostrov zaradený v Zozname svetového prírodného dedičstva UNESCO a som rád, keď to počujem. No a ľudia ma tu nechajú byť tým, kým som.

Po rozvode vychovávate deväťročného syna. Čo hovorí na to, že jeho ocko je slávny spisovateľ?

Samozrejme, že je na mňa hrdý. Ale jeho spolužiaci sa ho stále pýtajú - a koľko peňazí máš v banke? Odpoveď je, že dostane každý mesiac sto švédskych korún (asi 11 eur - pozn. red.). Neveria mu. No a inak? Keď má problém zaspať, zvyčajne ma poprosí, aby som mu čítal nahlas zo Storočného starčeka, vtedy okamžite zaspí! (Smiech.)

Máte na neho teraz viac času, ako keď ste šéfovali agentúre?

Ó, áno, prakticky stále sme spolu. Veľmi ho milujem.

Čítala som, že keď nepíšete, chováte kurence. Je to iba pre zábavu? Alebo sa tak pripravujete na ďalšiu knihu?

Minulý mesiac mi líška všetkých dvanásť ukradla. Takže teraz si dávam od toho tak trochu pauzu. Ale hoci líška teraz vedie, pochybujem, že vyhrá z dlhodobého hľadiska! (Smiech.)

Mimochodom, jete svoje kurence alebo to nedokážete?

Keď je priveľa kohútov, musíte jedného zobrať, inak skupina stratí harmóniu. A keď ho zoberiete, najlepšie, čo môžete urobiť, je zjesť ho. Lebo čokoľvek iné by bolo neúctivé voči miliónom a miliónom ľudí, ktorí každý deň nemajú čo do úst.

Švédsko, to je pre Slovákov Ikea, ABBA a Pippi dlhá pančucha… Aj Švédi ich majú radi?

Moju literatúru raz označili ako Pippi pre dospelých. Mám rád túto definíciu. A tiež si myslím, že moje postavy sa Pippi dosť podobajú. A, mimochodom, viete, že televízny seriál o Pippi sa nakrúcal v mestečku Visby, na mojom ostrove Gotland? Jej žltý dom je turistická atrakcia iba štvrť hodiny cesty od miesta, kde žijem.

Raz ste spomínali, že pri písaní Storočného starčeka ste sa inšpirovali Haškovým vojakom Švejkom. Ako to, že poznáte túto knihu?

Dobrý vojak Švejk je predsa známy na celom svete. Dokonca aj teraz som si zobral tú knihu a prečítal som si kapitolu- dve. Hovorím si - Švejk a Allan Karlsson sú najhlúpejší zo všetkých alebo sú oni tí jediní, ktorí pochopili, o čo tu ide?

Predpokladám, že už chystáte ďalšiu knihu. Mohli by ste niečo o nej prezradiť?

Dobre, ale len maličký náznak. Keď prídete o všetko a keď sa stretnete s osobou, ktorá tiež všetko stratila… čo sa potom stane?

Boli by ste sklamaný, keby sa vaše knihy zrazu prestali predávať? Alebo už máte pripravený nejaký „záložný plán“ na život?

Keby sa to stalo, myslím, že by som opäť vyliezol zo svojho okna. A potom by sa opäť stalo niečo vzrušujúce. To je život.

No a posledná otázka - naozaj nemáte rád Julia Iglesiasa?

Neobviňujte ma z toho, obviňujte zabijaka Andersa!

Jonas Jonasson

Narodil sa v roku 1961 v juhošvédskom mestečku Vaxjö šoférovi záchrannej služby a zdravotnej sestre. Vyštudoval švédštinu a španielčinu a začal pracovať ako novinár - najskôr v denníku Smalandposten, neskôr pre večerník Expressen.

V roku 1996 založil veľkú mediálnu agentúru OTW, zároveň pracoval ako producent pre švédsku televíziu TV4. Vražedné pracovné tempo sa prejavilo na jeho zdraví - postihol ho syndróm vyhorenia a trápili ho bolesti chrbta.

Po liečení sa rozhodol s dovtedajším životom skoncovať. Predal agentúru - a stal sa milionárom. Nezaháľal, konečne začal písať knihu, ktorá mu roky ležala v zásuvke. A už vieme, že Storočný starček, ktorý vyliezol z okna a zmizol sa stal bestsellerom.

Pokojný život vo Švajčiarsku, kam sa odsťahoval, však narušilo nevydarené manželstvo. Po nepríjemnom rozvode získal do starostlivosti syna a vrátil sa do Švédska, na ostrov Gotland. Tam vytvoril svoje dve ďalšie knihy - Analfabetka, ktorá vedela počítať a Zabijak Anders a jeho priatelia.