Presvedčený: Pavol Frešo verí, že pravici sa podarí vytvoriť alternatívu voči Robertovi Ficovi.

Pavol Frešo o SDKÚ: Médiá situáciu v strane skresľujú

Rozoberanie vnútrostraníckych problémov v médiách je nešťastné a musí prestať, hovorí predseda SDKÚ Pavol Frešo.

Pred pol rokom nahradil Mikuláša Dzurindu na čele SDKÚ. Vo vnútrostraníckom súboji porazil exministerku spravodlivosti Luciu Žitňanskú, ktorá obratom odmietla jeho ponuku kandidovať na podpredsedníčku strany. Ohlásil návrat SDKÚ k témam, ktoré trápia ľudí, začal však nešťastnou tlačovkou proti čiernym stavbám pri osade v Plaveckom Štvrtku.

Po pol roku sa SDKÚ preferenčne stále nedostala na dvojciferné čísla, v strane sa ozývajú kritici a žiadajú návrat do starých koľají. On zasa očakáva, že schválenie nového programu 17. novembra bude odborným reštartom strany. S PAVLOM FREŠOM (43) sa zhováral MICHAL HLAVÁČ.

Vo funkcii predsedu ste začínali rázne. Delegátom kongresu vo Zvolene ste po vašom zvolení zakázali pozerať hokejové semifinále s Českom, pretože ste chceli ďalej pracovať, a jasne ste povedali, že to sú vaše spôsoby a hotovo. Riadite dnes stranu rovnako razantne? Možno to niekedy až tak nevidno navonok ako smerom dovnútra. Mojou úlohou v týchto mesiacoch je oživiť stranu zvnútra a to aj robím. A strana sa prezentuje aj predkladaním návrhov zákonov do parlamentu, kde moja razancia určite je.

Ale mediálne výstupy z posledných dní hovoria najmä o tom, že v SDKÚ je rozkol. Je pravda, že vám húfne odchádzajú členovia? O akú časť členskej základne ste zatiaľ prišli? Sám hovoríte o mediálnych výstupoch. Médiá situáciu v strane skresľujú, niekoľkokrát som zopakoval, že v strane prebieha živá diskusia o pripravovanom programe strany. Áno, odišli niektorí členovia, ale v žiadnom prípade nejde o húfne odchody, ako ste to nazvali. Viete, čas v opozícii je obdobím, keď sa naplno ukazuje charakter politikov. Či sú schopní tímovej práce, priložiť ruku k dielu, alebo myslieť len na svoju kariéru.

Hrozia reálne odchody niektorých poslancov? Napríklad Lucie Žitňanskej, Miroslava Beblavého, Magdy Vášáryovej? Je to na ich rozhodnutí. Ako tých ľudí poznám, domnievam sa, že skôr nie ako áno.

Prečo vám potom Lucia Žitňanská alebo Miroslav Beblavý posielajú pomaly každý druhý deň odkazy cez médiá o svojej nespokojnosti? Tie vyjadrenia nevnímam ako šťastné. Diskusia má byť smerom dovnútra. Je to otázka na nich, aký majú vzťah k strane. Majú tu dokorán otvorené dvere, môžu priložiť ruku k dielu a slobodne vyjadriť svoje názory. Ale vymieňať si ich v médiách je nezodpovedné. Ako chcete presvedčiť ľudí, že dokážete spolu presadiť dobré riešenia, keď sa neviete medzi sebou dohodnúť? Je to niečo, čo musí prestať.

Azda najväčšou fackou bolo, keď váš šéf sekcie ekonomiky Tomáš Meravý napísal na sociálnu sieť, že stranu by nemali riadiť tupci a hochštapleri. A vyzval vás, Štefana Kužmu i Ľudovíta Kaníka, aby ste sa vzdali funkcií. Aký bude jeho ďalší osud? Keď sa niekto zo sekcie vulgárne vyjadruje o strane, už nie je členom sekcie. Bolo to jednomyseľné rozhodnutie prezídia, že takéto správanie u nás nemá miesto. Diskutovať môžeme, ale v rámci pravidiel slušnosti. Tento pán ich prekročil, nie je už členom sekcie a malo by to byť preňho poučenie.

Ešte pred vaším zvolením ste povedali, že ten, kto má čas robiť intrigy v situácii, keď strana kolíše okolo piatich percent, by nemal byť členom tímu. Sú poslanci Žitňanská či Beblavý ešte stále členmi tímu? Nechcem hovoriť to, čo si hovoríme vnútri. Verte mi, že sú to tvrdé debaty a povedú k cieľu. Ľudia musia pochopiť, že sme demokratická strana, v ktorej sa diskutuje a po debate sa prijme stanovisko. Dal som dostatok priestoru na to, aby si ľudia zvykli na nové vedenie, ale musím otvorene povedať, že ten čas sa naplnil a ak chceme robiť ďalšie kroky, musíme ťahať za jeden povraz. Niet inej šance.

Snaží sa strana o nové personálne akvizície? Hovorili ste, že kedysi značka SDKÚ ťahala ľudí a dnes by sa mali nájsť ľudia, ktorí potiahnu značku. Kde sú tí ľudia? Pri práci v našich odborných sekciách sa ukázalo, že je množstvo odborníkov, ktorí by mohli vystúpiť smerom nahor. Ak teda akvizície urobíme, budú zvnútra, aj preto sekcie dostávajú toľko priestoru.

Ale necítite potrebu zatraktívniť stranu aj nejakou renomovanou tvárou zvonka? Budete veľmi milo prekvapení, koľko odborníkov medzi nami je. Čerpanie z vnútorných zdrojov strany považujem za oveľa správnejšie, ako snažiť sa o nákupy už hotových hviezd. Je to férovejšie.

Programovou doménou strany bola vždy ekonomika. Po tom, čo sa Ivan Mikloš stiahol do úzadia, ste dostávali otázky, kto bude jeho nástupcom. Kto sa teda takto vyprofiloval? Garantom ekonomickej oblasti je Ivan Štefanec. Ale v tejto oblasti má SDKÚ stále silu, o ktorú sa môže opierať - Ľudovít Kaník, Miroslav Beblavý, Jozef Mikuš. Najmarkantnejšie sa to prejavilo pri parlamentnej diskusii o druhom pilieri, kde mala SDKÚ väčší priestor ako zvyšok opozície dokopy. A to, kto bude druhým Ivanom Miklošom, ukáže čas.

Pokúšali ste sa presvedčiť na návrat Ivetu Radičovú?Komunikujem s ňou, vymieňame si názory, ale ona jasne a verejne deklarovala, že sa nechce venovať politike, a ja to rešpektujem.

Neprekáža vám, že váš poslanec Dzurinda je najväčším parlamentným absentérom? Táto priečka bola dlhé roky vyhradená Jánovi Slotovi. Mikuláš Dzurinda je veľmi aktívny na medzinárodnom poli. Každú minútu, ktorú tam nie je, má ospravedlnenú. Robí v zahraničí Slovensku dobré meno, či už prácou na Balkáne, alebo v Rade Európy. Je to bývalý premiér s obrovským renomé. Potom mu to, pravdaže, urobí výpadok na hlasovaniach, ale ak nie je ani jeden neospravedlnený, pojem absentér by som v žiadnom prípade nepoužil.

Pol roka ste ohlasovali, že 17. novembra predstavíte nový program. Pred pár dňami sa ukázalo, že jedným z jeho ekonomických bodov má byť nová daň z finančných transakcií. Väčšina ekonómov ju však tvrdo skritizovala a tvrdia, že bude ľudí tlačiť do sivej ekonomiky, firmy do vzájomných zápočtov a v prípade bánk, ktoré obchodujú v obrovských objemoch, si zvýšené náklady jednoducho odskáče klient. Bol to teda dobrý nápad? To, čo uniklo do médií, bola len interná diskusia, ktorá sa napokon skončí jednotným stanoviskom. Táto daň v programe určite nebude. Ale nediskutovali sme o tejto možnosti preto, že chceme zavádzať nové dane, ale preto, že na iných daniach sa strácajú desiatky percent. Naše úvahy smerovali k tomu, ako zaplatiť menej a získať viac, a to je legitímna téma.

Ale na téme tejto dane sa vraj pochytili aj vaši ekonómovia, jej zástanca Kaník so Štefancom, ktorý ju dôrazne odmietal. Ešte raz - bolo to určené na diskusiu. Hľadali sme spôsob, ako zabrániť alarmujúcim stratám dane z pridanej hodnoty v rukách podvodníkov. Predsa nemôžeme dopustiť, aby zo zaplatených dvadsať percent DPH išlo päť percent do vrecka podvodníkovi. Je to podobné, akoby banka nepostavila zadnú stenu trezoru a spoliehala sa na to, že to, čo z neho zmizne, bude riešiť polícia. Tento trezor v daňovej oblasti treba jednoducho dobudovať.

Takže v programe už predstavíte konkrétne riešenia? Bude to manifest, naznačenie východísk, aj keď niektoré sú už v stave, že by sme ich mohli dať rovno do paragrafového znenia. Chceme hovoriť o tom, aký štát si predstavujeme z hľadiska ekonomiky a zodpovedného hospodárenia. A venovať sa budeme aj demografickej kríze, ani nie tak z pohľadu starnutia populácie ako z pohľadu podpory mladých rodín, ktoré sú výrazne ekonomicky a sociálne ohrozené a neraz to vplýva na ich rozhodnutie nemať ďalšie deti. Všetky riešenia pritom musia byť fiškálne zodpovedné.

Má vôbec zmysel dávať v parlamente konkrétne návrhy zákonov proti 83 poslancom za Smer? Ak sa s nimi nedohodnete, neprejde vám nič. Tým, že predložíte návrh zákona, ukazujete vašu predstavu o riešení konkrétneho problému. Nerobím si ilúzie, že sa dohodneme so Smerom. Prípady, ktoré posunuli do druhého čítania, sa dajú spočítať na prstoch jednej ruky. Odmietajú aj úplne pragmatické a nepolitické návrhy - napríklad, aby sa obce mohli vyjadriť ku skládkam, ktoré majú stáť na ich území. Je to od socialistov taká hra na mačku a myš. Ale napríklad z opozície to získalo takú podporu, že návrh určite zaradíme do nášho programu.

Aký bude postoj strany k eurozóne a Európskej únii? Väčšinou sa vyjadrujete proeurópsky, ale napríklad predsedovi Európskeho parlamentu Martinovi Schulzovi ste počas jeho návštevy povedali, že ak sa vzdáme vlastnej daňovej či odvodovej politiky, tvorby podnikateľského prostredia a vlastných zákonov, v tom momente budeme naozaj neslobodní a odkázaní na milodary z Bruselu. Mnoho politikov hovorí, že EÚ má len dve cesty, a to postupný návrat k národným štátom alebo väčšiu federalizáciu. Ktorú cestu odporúča SDKÚ? Naším základným postojom je, že chceme byť v prvej lige a držať sa tých najvýkonnejších. Určite príde tlak na harmonizáciu celého podnikateľského prostredia vrátane daní. Bolo by však dobré, aby si Slovensko v maximálnej možnej miere udržalo zvrchovanosť v týchto otázkach, aby mohlo konkurenčne pôsobiť nielen vo vzťahu k zahraničným, ale aj domácim investorom. Ak zafixujeme stav, aký je, povedzme, v Nemecku, našou jedinou konkurenčnou výhodou ostane lacná pracovná sila a to nie je dobré. Zaostávanie za Nemeckom či Francúzskom musíme zmenšovať, nie zakonzervovať.

Čo napríklad banková únia? Bol by som nerád, aby sme našimi zdravými bankami ručili za ich choré matky v zahraničí. To by si rozmyslel každý človek na Slovensku. Tu treba počúvať hlas ľudí veľmi výrazne.

Aký má význam bližšia spolupráca s Jánom Figeľom a Bélom Bugárom? Nie je teraz namieste osobitný postup každej strany, aby presvedčila voličov? Spolupracujeme kvôli hodnotám, nie kvôli politickému profitu. SDKÚ aj KDH sú členmi Európskej ľudovej strany, Most má žiadosť o členstvo. Dohodli sme sa, že budeme spoločné hodnoty presadzovať v európskej i domácej politike. Moja snaha však bola, aby stredopravé strany spolupracovali širšie ako na ľudovej platforme. Napríklad pri obrane druhého piliera sa ukázala SaS ako veľmi silný hráč, takisto OĽaNO. Mrzí ma však, že v pravici dochádza k sporom v iných, najmä neekonomických, hodnotových oblastiach, a to vidím ako veľký problém pre budúcnosť. Konflikty sú veľmi ostré a o to ťažšie sa bude budovať alternatíva k socialistom.

Vy veríte Jánovi Figeľovi alebo Bélovi Bugárovi, že keď na nich po najbližších voľbách Smer, či už rukou Roberta Fica, alebo Roberta Kaliňáka, zamáva, neskočia ochotne do koalície? To je presne typ otázok, ktoré si zodpovedný líder teraz nemá čo klásť. Má bojovať za to, aby jeho alternatíva bola zodpovedná a zrozumiteľná a aby jej ľudia mohli dať hlas. Robiť konštrukcie, čo bude, keď prehráme, nemá význam.

Ale aký význam má budovať ľudovú spoluprácu, keď namiesto pôvodných štyroch strán, ktoré sa vlani nevedeli dohodnúť vo vláde, je ich dnes na pravej strane spektra šesť a možno sa chystajú prípravy na siedmu?To je kvas, ktorý vyplýva z obrovskej volebnej porážky. Ak chce pravica úspešne vládnuť, musí proste držať spolu. Niekto zakladá nové strany či platformy, ale ja upozorňujem, že ak raz odpíli svoju históriu, nemá volič nijakú záruku, akú politiku bude jeho nováčik predvádzať. Pri SDKÚ je napríklad jasné, že nebudeme sľubovať nič, čo by tento štát finančne položilo.

Predsedom SDKÚ ste sa stali pred pol rokom. Myslíte, že sa vám podarilo prebrať stranu k životu po volebnom debakli? Politický reštart sme urobili výmenou vedenia na kongrese. Oživili sme činnosť odborných sekcií v strane, ktoré po doterajšom skôr formálnom pôsobení začali produkovať nápady. Práve z nich vzíde po vnútrostraníckej diskusii odborný reštart, ktorý predstavíme 17. novembra.

Prečo potom SDKÚ preferenčne nerastie?V prieskume po voľbách sme mali niečo málo nad tri percentá. Po výmene vedenia a dôslednom nastolení našich tém prišli prieskumy, v ktorých sme mali okolo osem percent. Myslím si, že sme ponúkli presne to, čo od nás stredná trieda očakávala - tvorbu pracovných miest prostredníctvom úľav pre živnostníkov, ochranu rovnej dane, druhého piliera i Zákonníka práce.

S programom ste začali v júli vašou dnes už povestnou tlačovkou v Plaveckom Štvrtku. Už ste to oľutovali? Mrzí ma, že sa tam minula podstata. Tá totiž nespočívala v tom, že je to rómsky problém, ale problém čiernych stavieb na cudzích pozemkoch. Ale považujem za klad, že dnes na túto tému existuje slušná diskusia štandardných politických strán. Ak SDKÚ prispela k tomu, že debata je vecná, kultivovaná a redukuje sa priestor pre extrémistov, tak to v žiadnom prípade neľutujem.

Ak ste raz túto tému nahryzli, prečo ste v nej nepokračovali? Rómskej problematiky sa chopili matovičovci, ministerstvo vnútra i SaS. To je omyl. Nešlo o to, aby sa sme razantne chopili nejakej témy, ale aby sme riešili to, čo Slovensko trápi. To sa nám podarilo. V tejto téme sa nedá nadbiehať, musí dôjsť k spoločenskej zhode a my chceme byť motorom toho, aby jej riešenia boli založené na hlbokej tolerancii, a nie predsudkoch.

Bude mať SDKÚ vlastného kandidáta na prezidenta? Prežívam mierne sklamanie z toho, že štyri relevantné strany, ktoré by mohli tvoriť základ budúcej alternatívy ľavice, sa nedokázali dohodnúť na spoločnom jasnom vyhlásení, že chcú mať jedného spoločného prezidentského kandidáta. Po 17. novembri sa k tejto téme vrátime. Budeme hľadať aj vlastné meno, ale na prvom mieste je u nás debata o spoločnom postupe.

Máte pocit, že sa dostatočne vymedzujete voči Smeru? Niekedy vaše debaty s Robertom Ficom akoby naznačovali, že ste si v niektorých témach aj porozumeli.Jediné, o čom spoločne diskutujeme s ľavicou, sú národnoštátne záujmy, ktoré by sa mali prijímať konsenzom. Keď sú tieto témy predmetom diskusie, nemôžem poprieť svoje presvedčenie, že sa do toho nemá vkladať domáca politika. Ale v parciálnych domácich záležitostiach sme ja i moji kolegovia extrémne tvrdí a jasne vyhranení. Chcem však diskutovať vecne, nejde mi o to, aby som súpera ponížil či zranil. Mojou snahou je ponúknuť alternatívu, aby si volič vybral.

Budete opäť kandidovať na župana? Dal som podmienku, že chcem mať širokú koalíciu, a na tom sa v týchto týždňoch a mesiacoch pracuje. Definitívne rozhodnutie príde až potom.

Nepotrebuje teraz SDKÚ predsedu na plný úväzok? Táto strana má predsedu, ktorý do toho vkladá maximum. Politiku musíte stavať na troch silných pilieroch - spoločné hodnoty a program, dôveru v tíme a vôľu vyhrať. A musíte to voličom povedať. Chcem, aby táto strana mala predsedu, na ktorom vidno, že chce vyhrať.

Nebola SDKÚ len akási bublina v časopriestore, fenomén vytvorený mečiarizmom, ktorý po úspešnej integrácii Slovenska do západných štruktúr a reformách jednoducho splnil svoju úlohu a stratil ďalší zmysel? To je presne dôvod, prečo prišla nová generácia lídrov do SDKÚ - aby dali novú perspektívu a ponúkli alternatívu voličovi, ktorý vníma demokraciu a slobody ako zásadné princípy a ktorý uznáva európske hodnoty.

  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].