Vladimír Levársky: Doteraz sme žili v bubline zlatých časov, treba sa prispôsobiť realite.

Podnikateľ roka Levársky: Nastalo obdobie pravdy, prežijú len schopné firmy

Kríza má tvar písmena L, to znamená, že sme sa niekam prepadli a už nikdy sa nevrátime na predkrízovú úroveň, hovorí podnikateľ roka 2012.

Nenadáva na zvýšené dane a odvody, nikdy by firmu nepreniesol do daňového raja a keď mu chýbajú kvalitní experti, založí si vlastnú univerzitu. Držiteľ titulu podnikateľ roka 2012 vysvetľuje, že svet biznisu sa zmenil a je naivné očakávať, že sa vráti na predkrízovú úroveň. Je presvedčený, že až teraz žijeme v realite, pričom uspejú len priekopníci inovácií a hodnôt.

VLADIMÍR LEVÁRSKY (48) je generálny riaditeľ spoločnosti zameranej na modernú osvetľovaciu techniku a do roku 1991 pracoval ako učiteľ matematiky a geografie na gymnáziu. Zhovárala sa s ním EVA MIHOČKOVÁ.

Podľa Podnikateľskej aliancie Slovenska sa u nás podnikateľské prostredie v poslednom roku významne zhoršilo. Cítite to aj vy? To sa zhoršilo globálne, nielen na Slovensku, a je na diskusiu, do akej miery to ovplyvnila aj Ficova vláda. Určitý podiel na tom má, ale netreba ho preceňovať. Tak ako na Slovensku sa podmienky na biznis zhoršili všade. Svet sa zmenil a už nikdy to nebude tak ako kedysi. Podnikatelia by sa mali tejto zmene systému prispôsobiť a začať fungovať podľa nových princípov. Ja osobne však zmeny slovenského prostredia až tak veľmi necítim, pretože naša firma funguje globálne.

Keď vravíte, že svet biznisu už nikdy nebude taký ako kedysi, máte na mysli dobré časy pred krízou?Nie, nehovorím o kríze, mám na mysli kompletnú zmenu systémov. Princípy, ktoré donedávna v biznise platili, sú definitívne preč a sme svedkami novej éry. Stále počúvam, ako ľudia čakajú, kým pominie kríza, modelujú jej tvar ako písmeno W a predpovedajú, kedy sa konečne skončí a zasa bude všetko po starom. Nebude! To sú naivné predstavy. Svet sa už nikdy nevráti tam, kde bol kedysi. Kríza má tvar písmena L, to znamená, že sme sa niekam prepadli a už nikdy sa nevrátime na predkrízovú úroveň.

V čom konkrétne spočíva zmena systémov? Svet je globálnejší a pretechnizovaný viac ako kedykoľvek predtým. Je plný nesmiernej konkurencie a výrobných nadkapacít. Tie vysoko prevyšujú možnosti spotreby, ktorá je už aj tak nadmerná a vedie k čoraz väčšej zadlženosti. To všetko je neudržateľný stav a je nutné reštrukturalizovať ho.

Hovoríte o kríze kapitalizmu a konzumnej spoločnosti? Môžeme tomu dávať rôzne mená, hovorím najmä o kríze podnikateľského systému a výroby.

Kde vidíte riešenie?

Treba si osvojiť nový pohľad na svet. V biznise prežijú len tí, ktorí dokážu tvoriť skutočné hodnoty a zvyšovať ľuďom štandard. Sú to priekopníci inovácií a pridanej hodnoty. Preto je kľúčové investovať do výskumu, ktorý prinesie vyššiu kvalitu a nový životný štýl.

Takže už nebude možné rozvíjať tradičné výrobné odvetvia bez pridanej hodnoty, tak ako kedysi? Existuje koncept s názvom Hodnoty úsmevového reťazca. V praxi to znamená, že klasická výroba sa už dnes nikomu neoplatí, pretože tam je minimálna marža. Každý schopný podnikateľ sa snaží uchytiť vo sfére ideí, dizajnu, inovácií, určovania trendov a poskytovania servisu. Ekonomiky, ktoré sú založené len na výrobnej sfére a ťažia z toho, že majú lacnú pracovnú silu, nemajú budúcnosť.

Je to aj prípad Slovenska, ktoré do značnej miery funguje na základnej výrobe? Áno, do značnej miery. Aj keď automobilky sem pritiahli aj nejaké nové technológie, čo nám čiastočne vylepšuje pozíciu, ale sme na hrane.

Aké sú z tohto hľadiska vyhliadky našej krajiny do budúcnosti? Z dlhodobého hľadiska uspejú len tie oblasti, kde bude spotreba. A to bude najmä mobilita, služby súvisiace so starnutím obyvateľstva, medicína, informačné technológie a, samozrejme, inovácie vo všetkých smeroch. Kamkoľvek ako podnikateľ prídem a snažím sa získať zákazku, dostávam otázku - v čom ste inovatívni, prečo by sme mali robiť práve s vami? Nestačí sa pri tom porovnávať iba s lokálnymi hráčmi, ale treba mať meno na svetovej úrovni, pretože konkurencia je globálna.

Je na Slovensku takýto inovatívny potenciál? Mám pocit, že veci sa menia k lepšiemu. Na ministerstve hospodárstva som sa zúčastnil na prezentácii nových inovatívnych schém, ktoré by mohli priniesť pokrok v tomto smere. Ale stále platí, že hovoriť o inováciách a reálne ich aj robiť je zásadný rozdiel.

Cítite podporu od štátu, aby ste rozvíjali svoj potenciál ako inovatívna firma? Na to, aby ste boli inovatívni, nevyhnutne nepotrebujete pomoc od štátu. Dôležitá je myšlienka, zápal pre vec a filozofia firmy.

Je však veľa začínajúcich podnikateľov, ktorí majú dobré nápady, ale nemajú peniaze na drahý vývoj. Vo svete je bežné, že štát ich podporuje, či už priamymi grantmi, alebo daňovými úľavami. Nie je to cesta? Netvrdím, že by som žiadnu pomoc na podporu vývoja neprijal. Ale my sme začínali v deväťdesiatych rokoch a naučili sme sa starať sami o seba. Dnes je iná doba a určite by bolo dobré, keby vláda prišla s jasným a uceleným systémom podpory podnikateľských inovácií. Myslím, že na Slovensku je takých desať- dvanásť firiem, ktoré sú skutočne inovatívne a majú potenciál. Je však možné, že existuje oveľa viac dobrých novátorských nápadov v hlavách ľudí, ktoré sa nikdy nedokázali presadiť, pretože nemali peniaze.

Už pätnásť rokov sa tu hovorí o budovaní znalostnej ekonomiky, ale najväčšie stimuly idú stále do jednoduchého priemyslu. Prečo? Pre politikov je to ľahšia cesta. Potrebujú okamžité výsledky, a tak radšej podporia okamžitý vznik pracovných miest v nejakej montážnej hale, akoby mali investovať do neistej budúcnosti výskumu. Inovácie sú totiž vždy rizikové, nikdy neviete, čo sa vám podarí a čo nie, je to koncept budúcnosti, ktorú nikdy neviete dokonale predvídať. Slovensko má pritom veľmi slušný intelektuálny potenciál. Vedomostne, kapitálovo i ľudsky máme na to, aby sme boli špička! Chce to len správny koncept, podporu a guráž.

Ako na naše podnikateľské prostredie vplývajú aktuálne zmeny v daniach a odvodoch? Má to nejaký vplyv, ale každý to musí zobrať ako fakt a uskromniť sa. Firmy teraz majú menšiu mieru zisku a hľadajú svoju novú tvár. Definitívne sa skončilo obdobie z konca deväťdesiatych rokov a začiatku milénia, keď sa biznis robil veľmi ľahko a zisky boli obrovské. To nebolo reálne prostredie, ale bublina. Do reality sme sa dostali až teraz.

Sú podľa vás primerané súčasné vyššie dane, odvody a nižšie zisky? Problém je inde. Chýba tu rozvinutý piaty sektor, ktorý by poskytol nové príležitosti na rast a naštartoval by ekonomiku. Máme tradičné sektory poľnohospodárstva a výroby, ktoré upadajú, potom sú tu služby, ktoré ešte rastú, a štátna sféra, ktorá však neprodukuje trhové hodnoty. Chýba nám piaty sektor v podobe nápadov, ktorý by slúžil ako potrebný reštart. Potom by podnikatelia nemali problém platiť vyššie dane a odvody.

Ak sa vám zvýšené dane a odvody zdajú primerané, čo tu bolo predtým? Eldorádo lacného kapitalizmu? Žili sme nad pomery a všetkým to vyhovovalo. Je jasné, že nová, tvrdá realita sa málokomu páči, ale tak to je. Teraz nastalo obdobie pravdy. To ukáže, ktoré firmy sú schopné, aby prežili, a kto zmizne z trhu. Kedysi sa uživil aj horší manažér, aj slabšia firma vykazovala nejaký zisk, po novom to už nepôjde.

Takže vláda podľa vás čistí priestor od neživotaschopných podnikateľov, ktorí musia zaniknúť? Netvrdím, že majú zaniknúť. Musia reštrukturalizovať svoju činnosť a prispôsobiť sa. Nemôžete predsa donekonečna chodiť za vládou a plakať, ako sa vám nedarí. Firma si musí vybudovať vlastné obranné mechanizmy, ktoré ju urobia odolnou a schopnou prežiť aj v horších časoch. Mnohí podnikatelia, najmä päťdesiat-šesťdesiatroční, to stále nepochopili a túžia po živote spred desiatich rokov.

A čo byrokracia a korupcia? To pre podnikateľov nie je problém?Iste, je to zdĺhavý problém, o ktorom sa veľa hovorí a málo sa proti nemu bojuje. Ale to nie je špecificky slovenská záležitosť, trápi mnohé krajiny.

Možno to nevnímate ako vážny problém, pretože sa u nás nezúčastňujete na verejných zákazkách. Ale áno, zúčastňujeme a ideme do nich vždy trhovo - s najlepšími parametrami, cenami a podmienkami. Niekedy prehráme, ale často aj zvíťazíme.

Nikdy ste sa pri tom nestretli s korupciou?Nie, nikdy. Možno je to tým, že my nikdy nechodíme za kompetentnými dávať úplatky. Snažíme sa vždy ponúknuť čo najlepšie podmienky a ak nevyhráme, tak to berieme ako fakt. Druhá vec je, ako sa správajú naši distribútori v regiónoch, to už neviem s istotou povedať, ale verím, že rovnako čestne.

Obchodujete vo viac ako stodvadsiatich krajinách sveta. Vedeli by ste porovnať, ako sa robí biznis na Slovensku a v zahraničí?V každej krajine máme lokálnych distribútorov, ktorí obchodujú s našimi produktmi, takže vám neviem celkom odpovedať. V žiadnom prípade však nehľadajme model podnikateľského prostredia v zahraničí. Vytvorme si vlastný! Nie je dobré niekoho kopírovať, pretože každá krajina má vlastné špecifiká, možnosti, podmienky.

Nikdy ste neuvažovali o premiestnení sídla firmy do zahraničia alebo rovno do daňového raja? Nie, nikdy. Slovensko je zaujímavá krajina, má primerané dane, ideálnu pracovnú silu, vynikajúcu geografickú polohu.

Mnoho podnikateľov hovorí presný opak, najmä o daniach a kvalifikovanej pracovnej sile, a snaží sa uniknúť do zahraničia. Zdá sa mi úplne neprirodzené utekať niekam na Cyprus a hľadať úľavy. Slovenské daňové prostredie považujem za primerané. Sú krajiny, kde platíte menej, inde viac. Slovensko je niekde uprostred a nie je to žiadna tragédia.

Vaša firma väčšinu produkcie vyváža. Prečo doma nemáte odbyt? Pre nás je ľahšie robiť biznis v zahraničí, pretože tam môžeme riešiť veľké priestory, haly, na ktoré potrebujeme dodávky v niekoľkých kamiónoch. Je to ľahšie, ako dohadovať sa doma s niekým v prostredí, ktoré úplne nefunguje.

Čo tým myslíte, že sa vám nechce doma s niekým dohadovať? Zatiaľ čo v zahraničí môžem mať zákazku nad päťdesiattisíc eur, na Slovensku sa to pohybuje medzi desať-dvadsaťtisíc a aj to musíte potiť krv, aby ste ju získali.

Bolo ťažké pre slovenskú firmu takto sa presadiť v zahraničí? Je to interná filozofia našej firmy, na ktorej sme pracovali dlhé roky. Nemôžete o sebe uvažovať v malom, nemôžete sa poddávať pocitu, že ste len firma z východnej Európy. My sa cítime ako európska spoločnosť a od začiatku sme si definovali, ako máme vyzerať, aby sme boli trebárs dostatočne nemeckí, ak chceme robiť biznis v Nemecku.

Ako treba vyzerať dostatočne nemecky? Flexibilnosť, trendy, inovácie, kvalita. Pomáha nám aj nízka nákladovosť na Slovensku, takže keď robíme vývoj doma, je to trojnásobne lacnejšie ako v Nemecku.

Robia váš vývoj čisto slovenskí experti? Priniesli sme si niektorých ľudí zo zahraničia. Pracujú u nás experti zo Singapuru, z Číny, Indie, Rumunska, Nemecka, Rakúska, Grécka i zo Španielska.

Prečo ste museli angažovať cudzincov, keď sa celý čas bavíme o tom, že na Slovensku je potenciál mozgov? Museli sme priviesť iba expertov na oblasti, ktoré na Slovensku neboli etablované. Postupne sme vychovali vlastných, napríklad v oblasti termodynamiky. Sú to absolventi Slovenskej technickej univerzity a v našej firme ich vychovala expertka zo Singapuru. Našli sme si skrátka vlastnú cestu a to je všeliek na každý problém.

Vnímate teda tiež slovenské školstvo ako málo kvalitné, ktoré produkuje nepripravených absolventov? S tým súhlasím. Tiež sme si museli dotvoriť zamestnancov priamo v praxi. Aj preto otvárame od septembra vlastnú univerzitu, čím chceme doplniť chýbajúcu kvalitu slovenského školského systému. Nechceme len plakať, aké je tu všetko zlé, ale chceme to zlepšiť. Nepôjdeme za nikým natŕčať ruku, aby nám dal na to peniaze, ale vložené investície zúročíme vo vlastnom biznise.

Pôjde o štandardnú akreditovanú univerzitu alebo skôr o nejakú vzdelávaciu inštitúciu? Samozrejme, bude to skôr vzdelávacia inštitúcia pre našich interných zamestnancov a ľudí, ktorí by u nás chceli pracovať.

Čo si myslíte o trende niektorých podnikateľov, ktorí veľkú časť svojho bohatstva venujú na charitu, podporu umenia a športu? Je to dobrá vec, samozrejme, ale treba sa pozrieť, či všetci z nich svoje peniaze zarobili poctivo. Pretože štedrý je len ten, kto dáva z vlastných peňazí, ktoré si vydrel, a nie ten, kto sa ľahko dostal k veľkému majetku alebo ho rovno ukradol. To nie je charita, ale liečenie vlastného svedomia.

Kedysi ste boli aj v politike. Už vás to neláka? To bolo dávno, bol som na kandidátke KDH do Federálneho zhromaždenia. Dnes ma to už neláka. Človek nemôže robiť všetko, musí si brať jednu vec a venovať sa jej naplno.

  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].