Jozef Paška: DSS sa o klientov nepobijú znížením poplatkov, pretože ledva prežívajú.

Podpredseda Asociácie DSS Paška: Svet je plný rizík. Zvyknite si

DSS rušia fond, v ktorom ich sporitelia najviac zarobili. Vraj sa im nevyplatil.

Zhodnotenie úspor o neuveriteľných osemnásť percent dokázal v uplynulom roku zarobiť najlepší indexový fond jednej slovenskej dôchodkovej správcovskej spoločnosti (DSS). Sporitelia v druhom pilieri, ktorí sa nebáli rizika a vložili svoje peniaze práve tam, musia byť nadmieru spokojní. Podobné nadpriemerné výsledky dosiahli aj ostatné indexové fondy vo zvyšných DSS a stali sa tak jednoznačne najvýhodnejším miestom, kde môžete mať v druhom pilieri uložené peniaze.

Samozrejme, ak ste ochotní ísť do rizika, pretože ide o negarantované fondy, ktoré sa odporúčajú najmä pre mladých. Ich zázrak spočíva v tom, že obsahujú akcie, ale sú pasívne, teda nikto ich neriadi, pretože berú trh ako ruletu, kde nikdy neviete, čo sa stane. Paradoxne tak dosahujú lepšie výsledky ako aktívne riadené akciové fondy, kde správcovia platia drahých manažérov, aby sledovali vývoj trhu a podľa toho kupovali a predávali vybrané akcie.

Slovenské DSS teraz hromadne úspešné indexové fondy rušia, pretože sú síce dobré pre sporiteľov, ale samotné DSS na nich prerábajú. Priznáva to podpredseda Asociácie dôchodkových správcovských spoločností a šéf Allianz DSS JOZEF PAŠKA (45). Zhovárala sa s ním EVA MIHOČKOVÁ.

Z druhého piliera aktuálne vystúpilo asi osemdesiattisíc ľudí, teda viac, ako vláda predpokladala. Čo to pre vás znamená? Je to oslabenie druhého piliera a ľuďom to určite nepomohlo. DSS sa už dnes pohybujú na hranici prežitia.

Kde je hranica, ktorú by ste už neprežili? To je hranica trpezlivosti našich akcionárov. Ale rád by som sa do budúcnosti díval skôr pozitívne, pretože vláda prijala novelu zákona, ktorá konečne vniesla poriadok do systému, a to vítame.

Mnohým vašim klientom sa nepáči, že DSS rušia indexové fondy, ktoré dosiahli v uplynulom roku zhodnotenie od šesť do osemnásť percent, zatiaľ čo akciové fondy sa nedostali ani cez hranicu tri a pol percenta. Prečo rušíte to, čo je pre nich najvýhodnejšie?Treba chápať, že založenie indexových fondov doteraz slúžilo iba na zakrytie neriešenia základného problému v akciovom fonde, kde je väčšina sporiteľov. Oni totiž nemajú žiadny vzťah k riziku, ktorý sa k týmto fondom viaže, a preto správcovia neinvestovali do akcií, ale do dlhopisov, hoci išlo o akciové fondy. Tento problém odstránila až posledná novela zákona z dielne tejto vlády a zaviedla pre sporiteľov povinnosť výslovne oznámiť správcovi, že si želajú byť v akciovom, teda negarantovanom fonde, a to do konca marca. Inak budú presunutí do garantovaného.

Odkiaľ viete, že ľudia si neuvedomovali riziko v akciových fondoch? Robili sme prieskumy, ktoré potvrdili, že sporitelia si vôbec neuvedomujú, že sú v negarantovanom akciovom fonde, a vyhlásili, že nie sú ochotní znášať akékoľvek riziko prepadu hodnoty majetku.

Prečo vás ich neznalosť rizika tak veľmi trápila? Vo svete investovania je informovanie o rizikách jednou z prvoradých povinností správcov fondov.

Prečo zdôrazňujete ako najdôležitejší faktor riziko a nie výnos? Pretože výnos súvisí s rizikom a čím je vyššia šanca zarobiť, tým je vyššie aj riziko straty. Na to musíme klienta upozorniť.

Iste, môžete ho upozorniť, ale prečo máte na srdci len jeho bezpečnosť, ale už vôbec neriešite, či sa mu to vôbec oplatí z hľadiska výnosu? Musíme prihliadať na to, že osemdesiat percent ľudí na Slovensku neakceptuje žiadne vyššie riziko a z hľadiska investovania sú konzervatívni. Preto nemôžeme ich celé úspory na dôchodok investovať do akcií, to skrátka nejde.

Nemôže to byť tak, že iba nechápu, ako systém funguje, a že indexové fondy, ktoré teraz rušíte, boli pre nich z dlhodobého hľadiska najvýhodnejšie a najlacnejšie? Indexové fondy nie sú žiadna spása pre dôchodkové sporenie. Celý ich zázrak spočíval v tom, že využili rast akciových trhov. Keby neexistoval problém v nastavení akciového fondu a mali by sme tam akcie, tak by na tomto raste trhov mohli zarobiť aj ostatní sporitelia mimo indexových fondov.

Nie je skutočným dôvodom rušenia indexového fondu to, že DSS si tam nemohli účtovať skoro žiadne poplatky, a teda boli výhodné len pre sporiteľov, ale nie pre vás? Nie. Fungujúci akciový a indexový fond vedľa seba sú duplicitné a to chceme odstrániť.

Z hľadiska sporiteľa duplicitné úplne nie sú, pretože aj keď oba nakupujú akcie, v indexovom mal najnižšie poplatky a najvyššie výnosy, takže bol pre neho najvýhodnejší, nie? Nie celkom. Jeho výkon hodnotíme len za krátky úsek jeho existencie, teda deväť mesiacov. V tom čase sa vyskytli aj obdobia, keď bol v strate.

To je predsa princíp investovania, že krátkodobo môžete byť v strate, ale v dlhom horizonte zarábate, čo sa aj potvrdilo. Preto treba indexový fond hodnotiť naozaj z dlhodobého hľadiska a nevyťahovať iba obdobia, ktoré sa nám hodia. Možno keď sa na tie čísla pozriete o pol roka, tak bude v hlbokej strate.

Vy mu však ani nedáte šancu, aby dobré výsledky potvrdil aj dlhodobo. Dávame šancu všetkým sporiteľom, ktorí chcú investovať s rizikom a perspektívou vyššieho výnosu, aby tak urobili v akciovom fonde.

Dokážete garantovať, že váš aktívne spravovaný akciový fond bude mať lepšie výnosy ako pasívny indexový?To nevie garantovať nikto ani opačne. Vieme však garantovať, že nemá zmysel spravovať v systéme fond s takým nízkym počtom sporiteľov a hodnotou majetku v ňom. Vychádzame z toho, že celý systém DSS bol založený na aktívnej správe portfólia a my ako správcovia sme zodpovední za zloženie investičného portfólia a jeho rozumnú diverzifikáciu.

Podľa štatistiky iba dvadsať percent najlepších amerických manažérov aktívnych fondov dokázalo minulý rok prekonať výnosy pasívneho indexového fondu S&P 500. Vy máte lepších manažérov? Máte štatistiky aj za posledných desať rokov?

Mám štatistiku za posledných deväť rokov, vtedy bola ich úspešnosť štyridsať percent. Tie štatistiky sú v tomto kontexte druhoradé. Prvoradá je snaha o efektívnosť a prehľadnosť systému. Podstatné je, že v akciovom fonde sa bude konečne môcť investovať do akcií. To, že nechceme v systéme fond, ktorý sporiteľov neoslovil a je duplicitný, je prirodzené.

Ale keď sa bavíme o sporiteľoch, ktorí sú ochotní ísť v mene výnosu do rizika, prečo ich tlačíte do aktívne spravovaných akciových fondov, keď štatisticky nemáte ani polovičnú šancu, že prekonáte indexy? Každý fond musí mať nejakú rozumnú veľkosť a indexový fond ju, žiaľ, nemá. Jeho správa je preto neefektívna a jeho opodstatnenie len na základe takýchto štatistík jednoducho nevidíme ako relevantné.

Ak je problém len v objeme, prečo potom nepresuniete sporiteľov z akciového fondu do výkonnejšieho indexového?Existujú zástancovia pasívnych i aktívnych fondov. My sa prikláňame k tej skupine, ktorá si myslí, že pre tento typ sporenia je vhodnejšie aktívne investovanie.

Prečo? Hlavnou výhodou je rozloženie rizika. Indexový fond obsahuje len akcie, teda všetky vajíčka máte v jednom košíku. My v našom akciovom fonde budeme mať okolo 80 percent akcií, zvyšok budú tvoriť investície do komodít alebo dlhopisov, takže dosiahneme vyššiu diverzifikáciu rizika.

Nebolo by lepšie, keby ste vytvorili viac fondov - komoditný, dlhopisový, indexový... a dali tak sporiteľom možnosť, aby si sami namiešali svoje rozloženie rizika? Tu narážame opäť na potrebnú veľkosť takýchto špecializovaných fondov, ktorá by sa v našich podmienkach aj po skúsenosti s indexovým fondom asi nedosiahla. Sporiteľ má už dnes možnosť namiešať si rozloženie svojho rizika z dvoch fondov - garantovaného a negarantovaného. Viac fondov by bolo aj náročné na zorientovanie sa pre väčšinu sporiteľov.

Aký pomer garancií a rizika odporúčate vy? Na našej internetovej stránke je nástroj, ktorý každému individuálne odporučí jeho optimálny model. Vychádza sa pri tom z rizikového dotazníka, výšky nasporenej čiastky, príspevkov, veku. Osobne by som mladým ľuďom odporúčal osemdesiat až sto percent majetku vložiť do akciového fondu.

Ak sa ukáže, že vo vašich akciových fondoch nedokážete ani spolovice dosiahnuť výnosy indexov, ste ochotní obnoviť indexové fondy?

Stále tu ide o časový horizont. Možno by sme o rok zistili, že náš aktívny fond zaostáva, vrátili by sme sa k indexom a o päť rokov by sa situácia zvrtla presne opačne. Bavíme sa o dlhodobom sporení a eufóriu okolo indexových fondov považujeme za absolútne neadekvátnu.

Ale vy neviete ničím podložiť, že by vaše aktívne fondy mali byť krátkodobo či dlhodobo výkonnejšie! To neviete podložiť ani v prípade indexových fondov.

Viem, veď som vám práve prezentovala deväťročnú štatistiku a existujú ďalšie štúdie aj za dlhšie obdobia a všetky vychádzajú v prospech indexov. Tá štatistika nič nehovorí. Uvádza nejaké dáta za rok, za deväť rokov, hovorí, že niektorým fondom sa darilo viac, iným menej...

Akože nič? To sú predsa tvrdé dáta. To sú len priemery. V tom máte fondy, ktoré vyniesli výrazne viac, a tiež také, ktoré mali výrazne menej. Ja tvrdím, že ak aj sú rozdiely medzi aktívnymi a pasívnymi fondmi, sú zanedbateľné.

Ak ste presvedčený, že vašou šikovnosťou pri aktívnej správe dokážete dať sporiteľovi viac, nebolo by potom férové, aby ste si brali poplatok zo zhodnotenia iba z výnosu, ktorý bude presahovať výnos pasívnych indexových fondov? Pozreli ste sa na výšku poplatkov v pasívnych indexových fondoch vo svete?

Áno, za zhodnotenie tam neplatíte vôbec nič. Platíte vstupný poplatok a ročný poplatok za správu. Poplatok za správu je vo svete niekoľkonásobne vyšší ako u nás. A platí to tak pre aktívne riadené, ako aj pre pasívne riadené fondy.

V prípade najväčšieho indexového fondu Vanguard je správny poplatok iba 0,2 percenta a za zhodnotenie nula. Ale treba si uvedomiť, aký obrovský objem peňazí spravuje. To môžu byť desiatky miliárd dolárov. Keď si z toho zoberiete 0,2 percenta, je to slušná suma. A teraz si to vypočítajte z objemu našich indexových fondov, kde sú asi dva milióny eur. Poplatky, ktoré my sami musíme za indexy platiť, sú vyššie ako naše príjmy z týchto fondov. Preto je indexový fond z pohľadu správcu od začiatku stratový. Bol to zle nastavený systém.

Výnosy garantovaných fondov sa potácajú niekde na úrovni inflácie a niekedy pod ňou. Má vôbec zmysel si v nich sporiť? Má. Musíme sa na výnosy pozerať z dlhodobého hľadiska. Určite budú obdobia, keď bude inflácia vyššia ako výnosy, ale potom zasa budú lepšie časy, keď sa pomer otočí. Krátke nemecké dlhopisy dosiahli za sedemnásť rokov výnos o jedno percento vyšší ako inflácia. Treba priznať, že na Slovensku rastú ceny rýchlejším tempom ako v Nemecku, ale to už my ovplyvniť nevieme.

Ale načo je nám potom druhý pilier, keď odmietame riziko a rovnaké garancie ako v DSS môžeme mať aj na termínovanom účte v banke alebo rovno doma v ponožke? Existuje okrídlená veta, že v skutočnosti nikto nič negarantuje. To je pravda. Ľudia si musia zvyknúť na to, že svet je plný rizík a obzvlášť v oblasti investovania a sporenia. Skrachovať môže aj banka a keď v nej máte peniaze, prídete o všetky úspory, ak neberieme do úvahy fond ochrany vkladov. Ak však sporíte v DSS, vaše peniaze sú rozložené v rámci jedného alebo dvoch fondov v stovkách rôznych akcií, dlhopisov či v komoditách. Tomuto hovoríme diverzifikácia alebo rozloženie rizika.

Nemali by ste robiť nejakú osvetu aspoň medzi mladými klientmi, aby sa tak veľmi neupínali na garancie a nebáli sa trochu viac ísť aj do rizika? To je úloha predovšetkým vzdelávacieho systému už v školách v oblasti finančnej gramotnosti. Mladí ľudia by mali poznať základy investovania, ale aj podstatu dôchodkového systému a problémy, ktoré rieši. Druhý pilier vznikol práve pre to, aby sa rozložili riziká príjmov ľudí v starobe. Prvý pilier, teda štátne dôchodky, čelia riziku demografie a druhý pilier zasa môže ohroziť vývoj na akciových trhoch, takže nič nie je na istotu. Ale kombinácia oboch prístupov vás robí odolnejšími.

Nebojíte sa, že ak sporitelia u vás nebudú mať vyššie výnosy, tak sa opäť zopakuje situácia, že premiér Fico na vás vytiahne argument, že ľudia, ktorí teraz pôjdu do dôchodku, dostanú zo Sociálnej poisťovne o šestnásť percent viac ako z druhého piliera? Určite treba ľuďom vysvetľovať aj to, s akými rizikami je spojený prvý pilier, teda dôchodok zo Sociálnej poisťovne. Je veľmi nešťastné, keď sa neustále poukazuje iba na možné riziká sporenia v DSS, na prepady akciových trhov, slabé výnosy, infláciu... Z dlhodobého hľadiska očakávame, že výnosy v druhom pilieri infláciu minimálne vyrovnajú alebo predbehnú.

Ako to viete? Do budúcnosti, samozrejme, nikto nevie nič garantovať, ale máme skúsenosti z histórie, napríklad zo spomínaných nemeckých dlhopisov. Verím, že sa otvorene začne hovoriť aj o tom, že prvý pilier už dnes vytvára stratu asi deväťsto miliónov eur. To predstavuje dvadsať percent všetkých vyplácaných dôchodkov, takže reálne, bez štátneho dotovania, by ľudia dostávali o pätinu nižšie dôchodky, ako majú.

Lenže vláda ich dotuje a ľudí zaujíma len finálny výsledok. Ale ako dlho tento deficitný systém vydrží? Vláda má cieľ dosiahnuť v roku 2017 vyrovnaný rozpočet. To znamená, že všetky systémy vrátane zdravotného a dôchodkového budú musieť fungovať vyrovnane. Takže ich výdavky sa budú musieť prispôsobiť reálnym príjmom. Mali by sme o tom začať otvorene hovoriť, pretože sa nám môže stať, že sa ocitneme v podobnej situácii ako Španielsko či Grécko, kde vláda jednoducho musela znížiť garantovanú úroveň dôchodkov. Aj preto je mimoriadne dôležité, aby sa prvý a druhý pilier prestali vnímať ako konkurenčné, pretože v skutočnosti sa dopĺňajú.

Prečo DSS medzi sebou nebojujú rôznou výškou poplatkov?Pretože na Slovensku sú poplatky v druhom pilieri bezkonkurenčne najnižšie a DSS sa nachádzajú na hranici prežitia. Ak sa pozriete na situáciu v Poľsku, Chorvátsku alebo v inej krajine, všade sú poplatky niekoľkonásobne vyššie.

Ja som hľadala nejaký fond, kde by bol desaťpercentný poplatok zo zhodnotenia, ako to majú DSS na Slovensku, ale žiadny som nenašla. Vy taký poznáte? Neskúmal som to.

Dá sa predpokladať, že nejaká DSS sa pokúsi získať klientov tým, že zníži poplatky? Pochybujem, keďže dnešné nastavenie fixných poplatkov je tak extrémne nízke, že to nemožno očakávať. Návratnosť investícií v druhom pilieri sa počíta na niekoľko desiatok rokov, keďže jeho vznik si vyžiadal obrovské náklady na získavanie klientov. Slovensko je totiž jediná krajina, kde vstup do druhého piliera nebol povinný.

  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].