Tibor Gašpar: Každý, kto robí s bezpečnostnou problematikou, vie, že teraz je ideálna situácia, ako dostať do Európy ľudí bez kontroly, tvrdí policajný prezident.

Policajný šéf Gašpar: Nie všetci migranti sú ľudomilovia!

Tvrdiť, že všetci migranti prichádzajúci do Európy sú ľudomilovia utekajúci pred vojnou, je podľa policajného šéfa Tibora Gašpara nezodpovedné zakrývanie očí.

Utečenecká kríza v Európe ovplyvňuje už aj správanie Slovákov v každodennom živote. Sú opatrnejší a všímavejší. Čoraz viac našincov sa obracia na políciu s tým, že na benzínových pumpách, parkoviskách a odstavných plochách pri cestách videli „podozrivé osoby“. Občas sú výsledkom hlásení citlivé situácie.

„Nedávno nás ľudia upozornili asi na tridsiatich utečencov cestujúcich v regionálnom vlaku pri Zvolene, čo bolo z hľadiska známych migračných trás prekvapujúce."

„Zistili sme, že šlo o skupinu turistov z Mexika, ktorá tu bola legálne na dovolenke. Našťastie to zobrali s pochopením,“ približuje v rozhovore s JANOU ŠIMÍČKOVOU prezident Policajného zboru TIBOR GAŠPAR (53) dôsledky migračnej krízy v reálnom živote našincov.

Jedným z dôsledkov utečeneckej krízy sú policajné hliadky na hraničných priechodoch. Platia dnes v Európskej únii vôbec schengenské pravidlá?

Legislatívne na papieri ich máme, ale keď mám povedať objektívne… Do Grécka, Talianska a Maďarska prúdia nelegálni migranti, čiže schengenské pravidlá tak, ako boli nastavené, sa plnohodnotne nedodržiavajú.

Schvaľujete postup Maďarov, ktorí na hraniciach stavajú ploty?

My máme na hranici s Ukrajinou virtuálny plot vo forme kamerových reťazcov, seizmických ochranných prostriedkov a senzorov. Maďarsko nemalo v danej situácii čas budovať tento typ ochrany na hranici so Srbskom. Preto zvolilo plot, ktorý poznáme spred roka 1989. V zásade si však Maďari iba plnia svoju povinnosť - chránia schengenský priestor.

Považujete plot za správne riešenie?

V tejto chvíli asi áno. V pokojných podmienkach by tu nemali byť ploty a hranice by mali chrániť také riešenia, aké máme my na ukrajinskej hranici.

Aktuálnu situáciu však považujem za výnimočnú a myslím si, že Maďari nechcú chrániť len schengenský priestor. Na ich rozhodnutie sa treba pozerať aj z národného hľadiska, čiže chcú chrániť vlastné územie pred nelegálnou migráciou. Preto prijali politické riešenie a postavili plot.

Medveďov: Nedávny policajný zásah v záchytnom tábore označila ombudsmanka Jana Dubovcová za neprimeraný. Policajný šéf Tibor Gašpar oponuje, že zákrok bol zákonný. Foto: Matej Kalina

Spomenuli ste kvalitné zabezpečenie našej hranice s Ukrajinou. Stačilo by aj v prípade, keby na hranicu prišla rovnaká masa utečencov ako v Maďarsku, alebo si myslíte, že by sa k nám nedostal ani jeden migrant?

Nie, to si nemyslím. V takom prípade by sme možno i my museli prijímať výnimočné opatrenia.

Plot je výnimočné opatrenie?

Určite, hovoríme o fyzickom plote. Asi by sme aj my prijímali extrémne riešenia. Napokon, aj náš minister jedno predstavil. Myslím si, že keď sa situácia upokojí, Maďari plot demontujú, nenechajú ho natrvalo. Aktuálne však iná cesta nebola.

Zabezpečenie schengenských hraníc musí byť nielen ochranné, ale aj humánne. Nevylučuje sa to dnes navzájom?

Istým spôsobom je to vo vzájomnom protiklade. Existuje názorová vlna, podľa ktorej musíme pomôcť ľuďom utekajúcim pred vojnou, pred biedou. Každý z nás ochotne podá pomocnú ruku.

Súčasne však musíme diskutovať o druhom kroku, a to, čo ďalej, keď sa človek zohreje. Či sa integruje, či tu môže ostať. To sú však skôr politické ako bezpečnostné otázky. Pre mňa je dôležité, aby sme dokázali a pokúsili sa registrovať v systéme každého utečenca, ktorý prichádza. Prečo je registrácia taká dôležitá?

Preto, aby sme mali prehľad o tom, kto sa pohybuje na území Európskej únie. Pre policajné zbory je to dôležité z bezpečnostného hľadiska.

Vieme však utečencov vôbec registrovať? Mnohí prichádzajú s falošnými dokladmi alebo so žiadnymi.

Registrácia pre nás znamená, že keď chytíme nelegálneho migranta, tak s ním prebiehajú identifikačné procesy. Kto je, odkiaľ je, berú sa odtlačky prstov, ktoré sa vkladajú do schengenského systému.

Ako polícia postupuje, keď zachytí skupinu utečencov, z ktorých väčšina nemá doklady? Ako preverí, kto v skutočnosti sú a odkiaľ prišli?

Títo ľudia idú do útvarov policajného zaistenia pre cudzincov, ktoré sú oplotené, majú vnútorný režim a poriadok. Potom prichádza proces previerky.

Vykonáme štandardné úvodné úkony, to znamená, že vypočujeme dotyčného prostredníctvom tlmočníka, zisťujeme, odkiaľ pochádza, zoberieme odtlačky a zaevidujeme to v systéme. Potom sa začína preverovanie a pátranie po identite dotyčného pomocou všetkých medzinárodných policajných nástrojov.

Vari funguje horúca linka so Sýriou, kde od roku 2011 zúri občianska vojna? Väčšina utečencov zrejme tvrdí, že sú práve odtiaľ.

Nie vždy sa možno dopátrať identity. Telefonovať do Sýrie dnes asi nie je možné. Ak nejde o žiadateľa o azyl, nemusíme ísť až do takých detailov. Ak však ide o utečenca, ktorý chce u nás zostať, potrebujeme o ňom vedieť absolútne všetko.

Azylové konanie preto prebieha niekoľko mesiacov a je náročnejšie. Trvá dovtedy, kým sa osoba skutočne nepreverí, hoci aj cez ambasády.

Znamená to, že skutočnú identitu osôb, ktoré u nás nechcú zostať, sa možno ani nepodarí vypátrať? A kde vlastne Slovensko vracia takých ľudí?

My nutne neriešime, či ide o Jana Mrkvičku. Zaevidujeme ho v systéme, aby bolo zrejmé, že bol zachytený na území Slovenska, kedy sa tak stalo, plus jeho opis. Potom dotyčného vraciame do Maďarska alebo na Ukrajinu, teda do krajín, odkiaľ k nám prišiel.

Z uvedeného vyplýva, že po starom kontinente sa pohybuje veľa utečencov bez registrácie. Čo to pre Európu znamená z bezpečnostného hľadiska?

Myslím si, že dnes je tu veľmi veľa migrantov bez registrácie. Po Európe sa pohybuje niekoľko tisíc takých ľudí. Niektorí analytici tvrdia, že to z bezpečnostného hľadiska neznamená nič, že všetci tí, ktorí by mohli ohroziť bezpečnosť v Európe, napríklad členovia Islamského štátu, sú tam a tam aj bojujú. Ja si to však nemyslím. Zastávam názor, že k tomu treba pristupovať opatrne.

Je Európa reálne ohrozená?

Islamský štát sa cez internet vyhráža rôznym krajinám únie a hrozí rozličnými útokmi. Každý, kto robí s bezpečnostnou problematikou, vie, že teraz je ideálna situácia, ako dostať do Európy ľudí bez kontroly.

A či tí budú konať hneď alebo počkajú pár mesiacov až rokov, je druhá otázka. Ale tváriť sa, že to nie je bezpečnostné riziko, a rozprávať, že všetci migranti sú ľudomilovia utekajúci pred vojnou, je nezodpovedné zakrývanie očí pred realitou.

Celý rozhovor s Tiborom Gašparom nájdete v aktuálnom vydaní týždenníka PLUS 7 DNÍ


  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].
VIDEO Plus 7 Dní