Politológ Baránek: Zvolením Kotlebu sme sa zaradili k štandardu Európy

„Mal Kotlebu prijať a tlmočiť mu svoje výhrady voči jeho politike,“ myslí si o prezidentovom postoji politológ Ján Baránek.

Zloženie nového parlamentu odzrkadľuje protest občanov. Voľby ovplyvnil aj postoj politikov k utečeneckej kríze, čoho dôsledkom je vstup strany Mariana Kotlebu do Národnej rady.

Izolácia a ignorácia Mariana Kotlebu môžu viesť podľa politológa k nárastu jeho popularity. S politológom z agentúry POLIS JÁNOM BARÁNKOM (57) sa rozprávala MARTINA RUTTKAYOVÁ.

Strana Borisa Kollára vznikla krátko pred voľbami, stoja za ňou neznáme tváre, no dostala sa do parlamentu.

Predpokladám, že Kollár získal veľmi veľa takzvaných protestných hlasov. Čo, samozrejme, neznižuje jeho legitimitu. Skôr by som povedal, že je to ďalší signál štandardným politickým stranám, že už stačilo.

Ľudia teda volili Kollára, pretože tvrdil, že nie je politik?

Áno, je to móda, ktorú vidíme aj v Spojených štátoch. Podobné vyhlásenia má Donald Trump, ktorý je zatiaľ veľmi úspešný. Nie je to len slovenské špecifikum. Je to spôsobené obrovským rozmachom sociálnych sietí, pretože do verejného priestoru sa dostáva prakticky celé obyvateľstvo, ktoré vie so sociálnymi sieťami narábať.

Požiadavka po nepolitickej politike rastie. Veľmi populárny je názor, že politika je do istej miery sprofanovaná, že je elitárska a ide proti ľuďom.

Slovensko sa považuje za konzervatívnu krajinu. Napriek tomu ľudia uprednostnili Kollára pred KDH.

Po prvé, ukazuje sa, že Slovensko nemusí byť až také konzervatívne. Po druhé, keď sa dostane Kollár do parlamentu so šiestimi percentami, nie je to až také vysoké číslo, aby sme mohli povedať, že je to ústup od konzervativizmu.

Navyše, Kollár komunikuje aj konzervatívne témy. Ale je pravda, že KDH občania predsa len poslali preč z parlamentu. Nastala reálna deštrukcia kresťanskej demokracie na Slovensku.

Narážate na to, že okrem KDH sa dostalo mimo parlamentu SDKÚ- DS?

Áno. Aj na to, že Sieť ledva preliezla. To celé by som dal na vrub KDH a jeho súčasného vedenia, lebo za posledné štyri roky na báze KDH vznikli dve politické strany, NOVA a Sieť.

Keby NOVA nebola na kandidátke OĽaNO, do parlamentu sa nedostane.

NOVA stabilne viazala na seba dve-tri percentá. Takže ak vychádzame z toho, sú to čísla, ktoré by KDH dnes potrebovalo, aby sa dostalo dnu.

Čiže ak by sa KDH neroztrieštilo, ale udržalo Lipšica a Procházku dnu, dokázali by sa udržať v parlamente?

Stopercentne.

Očakávali v KDH, že sa toto stane?

Zopár ľudí z KDH to očakávalo. Ale vedenie to neočakávalo, pretože Ján Figeľ hovoril o dvojcifernom výsledku. To je absolútna strata zmyslu pre realitu. Ján Figeľ sa obklopil ľuďmi, ktorí neboli k nemu kritickí. Boli to v podstate politicky marginálni ľudia.

Mali by v KDH vyvodiť zodpovednosť a vymeniť celé vedenie strany, aby sa pokúsili vrátiť?

Ak nechcú dopadnúť ako SDKÚ, v najbližších dňoch musia vyslať signál, že predseda bude vymenený Osobne som čakal, že už dnes povie, že odstupuje. To sa nestalo.

Dvojkou parlamentných volieb sa stala SaS Richarda Sulíka. Čo sa stalo?

Veľkú úlohu zohral Richard Sulík svojím nekompromisným postojom k utečencom.

V tom sa zhodoval s Ficom.

Áno. Ale bolo to silné posolstvo pre voličov, ktorí majú rovnaký názor, ale nie sú voličmi Roberta Fica. Navyše, veľmi dobre komunikoval ekonomické veci. A spoločne s Igorom Matovičom odmietli Smer.

Čiže to, že sa vyhranili voči Ficovi, im pomohlo získať toľko hlasov?

Presne tak.

Jednou z posledných štandardných politických strán, ktoré ešte v parlamente ostali, je strana Bélu Bugára. Ten netajil sklamanie z toho, že Most-Híd získal oveľa menej percent, ako očakával. Znamená to, že ich voliči sa stále trieštia s SMK?

Presne. Oni by najlepšie spravili, keby sa spojili. Bránia tomu osobné animozity alebo inak - ego.

Najväčším prekvapením volieb a zároveň problémom je to, že ľudia do parlamentu pustili Ľudovú stranu Naše Slovensko Mariana Kotlebu. Ako je možné, že sme s nimi nepočítali?

V prieskumoch, ktoré som si robil tesne pred voľbami, Kotleba bol. Ale musím objektívne povedať, že u mňa bol so šiestimi percentami.

Kde získal toľko hlasov?

Jednak ho podporili niektorí kňazi. Kotleba získal dosť veľkú podporu na Orave a na východe. Na východe to je spôsobené tým, že sa dlhodobo nerieši rómska otázka. Všetky vlády na to kašlú. Tak to ľudia vyriešili po svojom.

Ale nezdá sa, že by Marian Kotleba tento problém riešil. On síce o tom veľa rozpráva, ale skutky nevidieť.

Je však jediný, kto o tom rozpráva.

Problém s istou komunitou v spoločnosti zaváži viac ako jeho vyjadrenia, ktoré propagujú nacizmus alebo Jozefa Tisa.

Vy si nemyslíte, že to je nejaké neprijateľné pre slovenského voliča?Veď podobnú rétoriku malo kedysi také obľúbené ĽS-HZDS. Navyše, Kotleba si teraz dáva veľký pozor, aby nepodporoval nacizmus. A pokiaľ ide o Jozefa Tisa, je to časť histórie Slovenska, na ktorú sú rôzne náhľady.

Ale jeho stranu spoločnosť vníma ako fašistickú. Členovia jeho strany sú označovaní za fašistov a náckov. Nie je to tak?

Jedna vec je označiť niekoho tak a druhá, či to skutočne napĺňa. Jeho podpora zas nie je až taká vysoká, aby sme mohli povedať, že na Slovensku ľudia generálne preferujú fašistické strany.

A tých osem percent voličov ho nepodporuje pre Jozefa Tisa, ale iné veci. Bol by som trošku opatrný pri označovaní, že sú fašisti. Navyše, my sa jeho zvolením nevymykáme, zaradili sme sa do štandardu Európy.

Prečo nie sme prvá krajina v Európe, ktorá poslala do parlamentu ľudí s takýmito radikálnymi názormi?

Je to len preto, že v každom národe je časť ľudí, ktorí také názory majú, a preto, že ľudia zisťujú, že takzvaná politická korektnosť je umelý nezmysel vyfabrikovaný ľavičiarmi.

Pomohla im utečenecká kríza a to, že niektorí politici strašili migrantmi?

Utečenecká kríza pomohla aj Sulíkovi, aj Kollárovi.

Kto teda nesie zodpovednosť za to, že Marian Kotleba je v parlamente?

Čo sa dalo urobiť pre to, aby sa tam nedostal?

Robert Fico ráno po voľbách povedal, že akceptuje všetky strany, ktoré sa dostali do parlamentu, a ak niekto napĺňa znaky porušenia zákona, mal byť zakázaný. To sa nestalo. Malo sa?

Nie. Určite nie.

Takže jeho strana nenapĺňa znaky strany proti ľudskosti?

Ak neporušuje zákon, nepoužíva zakázané symboly, nešíri národnostnú neznášanlivosť, tak nie. Navyše, vzrast Kotlebu je aj na úkor KDH. Keby kresťanská demokracia na Slovensku nezlyhala, Kotlebu by sme tu dnes nemali.

Prečo sa všetci politici voči Kotlebovi vyhranili, odmietajú s ním rokovať?

On zastupuje istú skupinu ľudí. Nechcú byť stigmatizovaní tým, že legitimizujú Kotlebu. Ale je to zbytočné, lebo on už je legitimizovaný.

Nepomáhajú mu tým, aký postoj zaujali politické strany, ale aj prezident Andrej Kiska?

Samozrejme. Navyše vôbec nechápem postoj prezidenta. Ten by nemal kádrovať volených predstaviteľov v NR SR. Dáva tak odkaz, že nie je prezidentom tej časti obyvateľov, ktorí volili Kotlebu?

Nie, to je zle. Mal to urobiť úplne inak. Mal Kotlebu prijať a tlmočiť mu svoje výhrady k jeho politike a vyjadreniam s tým, že ho pokojne mohol vyzvať na dodržiavanie demokracie, zákonnosti s vylúčením xenofóbie a neviem čoho.

To, čo prezident urobil, urobil ako škôlkar, ktorý sa nebude hrať so spolužiakom, lebo sa mu nepáči. Tak sa prezident nespráva. Prezident má aj napomínať a vychovávať. Nie ignorovať.

Marian Kotleba je príčina, že tu máme pat. Je ťažké zostaviť akúkoľvek vládu. Ak by chcel zostaviť vládu Smer, mimo je SaS a OĽaNO, ktoré sa vyjadrili, že s Ficom nepôjdu. S Kotlebom nechce ísť Smer. Ostávajú nám SNS, Most-Híd a Sieť. V tomto zložení by vláda fungovať mohla, problém je však spojenie SNS s Mostom-Híd. Ustúpi Most-Híd a pôjde s SNS?

Viem si predstaviť kompromis, že by jedna z týchto strán ticho podporovala menšinovú vládu.

Béla Bugár sa vyjadril, že má mandát rokovať o zložení pravicovej vlády. Rovnako Radoslav Procházka. Znamená to, že Smer je už mimo hry?

Zatiaľ to tak vyzerá. Hoci v politike platí - nikdy nehovor nikdy. Mám však obavu, či aj v tomto prípade. Bugár už bude aj tak musieť využiť zvyšky svojho šarmu a neviem čoho ešte, aby vysvetlil striktné odmietanie Matoviča pred voľbami. Čo to bolo? Vysokosofistikovaná hra na povolebnú koalíciu? Alebo Béla iba trepe. Potom je problém uhádnuť, kedy netrepe.

Keď hovorí, že to, čo som hovoril, neplatí a platí to, čo hovorím teraz? Vtedy sme mu verili a už to neplatí. Máme mu veriť, že teraz už naozaj platí iné? Dokedy? Je to chaos. Neviem, prečo na staré kolená robí zo seba hlupáka. Doteraz ho všetci poznali ako politika, ktorý drží slovo. Ja netvrdím, že Matovič je démon alebo niečo podobné. Ja len komentujem Bugárovo správanie.

Ak sa Smeru nepodarí zostaviť koalíciu, v hre je pravicová vláda.

Tu by museli presvedčiť Bélu Bugára, aby šiel s Igorom Matovičom a s SNS.

Ak by sa spojili SaS, OĽaNO, Most-Híd, SNS a Sieť, mali by spolu 76 poslancov. Boris Kollár tvrdí, že do vlády ísť nechce.

To by nevydržalo. Každé hlasovanie by boli olympijské hry, 76 poslancov je na štvorročné vládnutie málo. Neviem si to predstaviť.

Dokážu spolu fungovať strany SaS a OĽaNO, keď jedna odmietla Pochod za život a druhá ho podporila? Nie sú to zásadné hodnotové rozdiely?

To si vôbec neviem predstaviť. OĽaNO má na kandidátke 9, nazvime ich, katolíckokresťanských aktivistov. Po referende, kde sa hlasovalo za rodinu, bol Richard Sulík v tábore odporcov referenda, čo je úplne legitímne a v poriadku. Určite však nie je už celkom v poriadku jeho tričko s nápisom JBM Alianciu za RDN.

Ale aj to môžeme akceptovať, expresívne prejavil svoj názor. Lenže - ak by spomínaní kresťanskí aktivisti podporili Sulíka, tak naozaj neviem, akou slovnou akrobaciou by to zdôvodnili. Kompromisy môžete totiž robiť v problematike rozpočtu, privatizácie, výšky daňového zaťaženia. Ale títo aktivisti veľmi dobre vedia, čo je „áno, áno, nie, nie“. Mám obavu, že by sa definitívne zdiskreditovali.

Ako je možné, že Sieť, ktorá bola od svojho vzniku vnímaná ako líder pravice, zažila totálne fiasko?

Totálne fiasko si Sieť spôsobila len a len sama. Radoslav Procházka doslova náhodným výberom rozprával, že pôjde so Smerom a potom zas, že nepôjde so Smerom.

Čiže ak by sa jasne vyhranil voči Smeru, získal by viac percent?

Určite by mal viac percent, keby nehovoril raz tak a raz tak.

Ak nevyjde ani jedna, ani druhá možnosť, v hre sú predčasné voľby alebo úradnícka vláda. Zdá sa, že predčasné voľby málokto z nich chce.

Pretože niektorí sú radi, že sú v parlamente. Nič by sa nestalo, keby sme tu mali úradnícku vládu, v Českej republike sa im to kedysi osvedčilo. Ale aj úradnícka vláda si musí nechať schvaľovať zákony, aj programové vyhlásenie vlády musí niekto schváliť. Takže úradnícka vláda by bola len oddialením predčasných volieb.

Vedie to k predčasným voľbám?

Ak sa nedohodne Bugár s Ficom alebo s Matovičom a s SNS, tak budú predčasné voľby.