Ústavný súd: Jozefa Čentéša môže stále vrátiť do hry o generálneho prokurátora.

Právnik Vozár: Čentéš má šancu uspieť

Ak Ústavný súd pozastaví voľbu nového generálneho prokurátora, zrejme aj uzná námietky Jozefa Čentéša.

Bitka o post generálneho prokurátora sa ešte neskončila, aj keď prezident Ivan Gašparovič definitívne odmietol vymenovať Jozefa Čentéša zvoleného predchádzajúcou vládnou koalíciou. Podľa právnych expertov tak hlava štátu ignoruje rozhodnutie Ústavného súdu a koná svojvoľne.

Aké sú ďalšie scenáre vývoja a či vôbec možno prezidenta brať na zodpovednosť, vysvetľuje JOZEF VOZÁR (45), zástupca riaditeľa v Ústave štátu a práva SAV a spoluautor viacerých právnych publikácií. Zhovárala sa s ním EVA MIHOČKOVÁ.

Odmietol prezident vymenovať Jozefa Čentéša v súlade s verdiktom Ústavného súdu? Myslím, že nie. Verdikt mu dal možnosť odmietnuť kandidáta na generálneho prokurátora, ak by nespĺňal zákonné predpoklady, čo sa nestalo. Druhou možnosťou boli závažné skutočnosti vzťahujúce sa na osobu kandidáta, ktoré by dôvodne spochybňovali jeho schopnosť vykonávať funkciu generálneho prokurátora, a, podľa môjho názoru, ani tie reálne neexistujú. Netvrdím to len ja, ale aj renomovaní odborníci - bývalí sudcovia Ústavného súdu Ivan Trimaj i jeho predchádzajúci predseda Ján Mazák.

Prezident závažné skutočnosti našiel v okolnostiach opakovanej a spochybňovanej voľby, ale i v skartácii Matovičovej výpovede. Nie je to relevantné? Pán Čentéš nemôže za to, že bývalá koalícia sa niekoľko mesiacov nevedela dohodnúť na voľbe generálneho prokurátora, a mnohí z nich sa pri voľbe správali ako babráci. Žiadny kandidát nie je zodpovedný za okolnosti svojej voľby. Navyše Ústavný súd už potvrdil jej platnosť. V súvislosti so skartáciou výpovede Igora Matoviča išlo o pochybenie, ktoré pán Čentéš dostatočne vysvetlil, svoj omyl okamžite oznámil svojmu nadriadenému a výsluch v identický deň zopakoval, takže nikto nezostal poškodený. Takéto ľudské omyly sa občas stanú každému. Kiež by sa v našom štáte diali len takéto pochybenia pri aplikácii práva. Ústavní sudcovia vyriekli, že dôvody na odmietnutie kandidáta nesmú byť svojvoľné, a ja v argumentácii pána prezidenta vidím množstvo svojvoľnosti a prekrúcania faktov.

Bolo teda rozhodnutie prezidenta čisto politické? Neviem, či politické, ale určite nie je odôvodniteľné. Poukážem na jednu zaujímavú skutočnosť. Ústavný súd rád poučuje všeobecné súdy o predvídateľnosti ich rozhodovania. Sám však svoje predchádzajúce rozhodnutie, ktoré sa dotýkalo vymenovania viceguvernéra Národnej banky Slovenska, extenzívne rozvinul. Pri identickom ústavnom texte vtedy stačilo prezidentovi skúmať len zákonné predpoklady, v terajšom rozhodnutí Ústavný súd pridal aj dôvody vzťahujúce sa na osobu kandidáta. Prezidentovi vlastne pomohol v jeho dileme, čo robiť s Jozefom Čentéšom, s ktorého vymenovaním od začiatku evidentne a bezdôvodne otáľal. Veď od jeho právoplatného zvolenia v parlamente po prvú ústavnú sťažnosť Dobroslava Trnku uplynul celý mesiac, keď prezident mohol doktora Čentéša bez výčitiek svedomia vymenovať. Vtedy ešte neexistovali žiadne podania na súd ani skartácia Matovičovej výpovede. Keď bol v roku 2009 zvolený do funkcie predsedu Najvyššieho súdu Štefan Harabin, prezident ho vymenoval hneď na druhý deň.

Môže vôbec prezident dôvodiť zmätočnou voľbou v parlamente, keď Ústavný súd skonštatoval, že bola v poriadku? Podľa mňa tu prezident ide nad rámec svojich právomocí a extenzívnym spôsobom vykladá rozhodnutie Ústavného súdu.

Ako sa dá prezident v tejto súvislosti vziať na zodpovednosť? Vyvodenie právnej zodpovednosti voči prezidentovi nie je jednoduché. V ústavnom systéme sa jednoducho predpokladá, že na čele vrcholných orgánov sú ľudia, ktorí rešpektujú ústavu, zákony a vôbec pravidlá systému.

Dá sa situácia riešiť aj inak, ako to navrhuje SaS so svojou iniciatívou na obžalobu prezidenta z porušenia ústavy? V podstate nie, ale ani iniciatíva SaS nemá šancu na úspech, keďže na žalobu je potrebných deväťdesiat hlasov v parlamente. Opozícia by sa mala skôr sústrediť na hľadanie kandidáta, ktorý je schopný voľby vyhrať, aby sa vyvarovala chýb spred desiatich rokov. Dôsledky pociťujeme všetci.

Dalo by sa prezidentovi v tejto situácii vôbec dokázať, že úmyselne porušil ústavu? Je tam niekoľko argumentov, ktoré by to umožňovali, ale je jasné, že tak ďaleko sa nedostaneme. Navyše Ústavný súd prezidentovi nahral na smeč, keď mu dal nad rámec zákonných predpokladov možnosť odmietnuť kandidáta aj na základe iných závažných skutočností vzťahujúcich sa na osobu kandidáta. Nepredpokladám preto, že by voči prezidentovi vyvodil zodpovednosť, keby sa aj zaoberal takouto žalobou.

Má Jozef Čentéš šancu uspieť so svojou aktuálnou sťažnosťou na Ústavnom súde a žiadosťou o pozastavenie voľby nového generálneho prokurátora? Vydanie alebo nevydanie dočasného opatrenia o pozastavení voľby bude lakmusový papierik, či má vôbec Čentéšova sťažnosť šancu uspieť. Ak teda Ústavný súd nepozastaví novú voľbu, je veľmi pravdepodobné, že následne aj zamietne sťažnosť Jozefa Čentéša na jeho nevymenovanie. Avšak vzhľadom na to, že prezident sa, podľa môjho názoru, odklonil od verdiktu Ústavného súdu a konal svojvoľne, predpokladám, že by Čentéšova sťažnosť napokon mohla mať reálnu šancu na úspech.

Predpokladáte, že Ústavný súd sa vyjadrí do 29. januára, keď sa začína rozhodujúca parlamentná schôdza? Minimálne by mal rozhodnúť o vydaní alebo nevydaní dočasného opatrenia o pozastavení voľby. To je úplne reálne. Aj v minulosti dokázal Ústavný súd v závažných prípadoch rozhodnúť v priebehu niekoľkých dní.

Čo ak by nerozhodol a zatiaľ by parlament zvolil nového generálneho prokurátora? To sa teoreticky môže stať, ak Ústavný súd nevydá dočasné opatrenie, lenže potom je veľmi pravdepodobné, že rozhodne zamietavo aj v merite veci, teda že zmietne všetky námietky Jozefa Čentéša zo stola. Ak by si súd myslel, že treba vo veci konať, určite by sa poponáhľal aj s dočasným opatrením a k ďalšej voľbe by nedošlo.

Takže sa nemôže stať, že by do funkcie nastúpil nový generálny prokurátor a po prípadnom úspechu Čentéša na Ústavnom súde by všetky jeho rozhodnutia boli spochybnené? Takúto možnosť vidím ako málo pravdepodobnú. Ak by sa tak predsa len stalo, rozhodnutia by neboli spochybniteľné.

Prezident odmietal Čentéša vymenovať s tým, že musí čakať, kým Ústavný súd rozhodne o všetkých námietkach v súvislosti s voľbou. Ale zrazu zmenil názor, aj keď sa ešte čaká na jednu Čentéšovu sťažnosť. Prečo? Pán prezident zrejme predpokladal, že senát sťažnosť pána Čenéša zamietne. Docent Čentéš však vzniesol námietku predpojatosti voči dvom sudcom, ktorí môžu byť vymenení. A tak napriek svojim prísľubom začal mať pán prezident zrazu naponáhlo, aby ho odmietol vymenovať ešte skôr, ako by mohol mať pán Čentéš v rukách verdikt o porušení svojich práv.

Prezident vidí riešenie v zmene ústavy tak, aby si generálneho prokurátora volili sami prokurátori. Je to dobrý nápad? Je to jedna z možností. Ale vidíme, že keď si väčšinou sudcovia volia v Súdnej rade predsedu Najvyššieho súdu, nie vždy sa im podarí zvoliť ideálneho kandidáta. Podobne to platí aj pri priamej voľbe prezidenta. Nie som si istý, či si ľudia zvolili lepšieho kandidáta, ako bol prvý, zvolený v parlamente. U nás sa, bohužiaľ, akákoľvek dobrá myšlienka dá zneužiť. Pri voľbe generálneho prokurátora sa uvažuje aj o možnosti, že by ho volila ústavná väčšina poslancov, čím by sa mala eliminovať politizácia. Obávam sa, že v tom prípade by sa poslanci v parlamente nedokázali dohodnúť ani na jedinom mene, podobne, ako to kedysi bolo v prípade prezidenta republiky.

  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].