Schuyler Foerster: Limity prepojení politikov a podnikateľov? Zlé je to už vtedy, keď máte príliš veľa otázok.

Prepojenie politikov a podnikateľov: Ak je niečo legálne, ale vyzerá to zle, nemali by ste to robiť

V nastavení univerzitného vzdelávania sú naše krajiny veľmi rozdielne, v prepojení politikov s podnikateľmi nachádzame príbuznosť.

Možno neželanú, ale veľmi aktuálnu. Plukovník amerického letectva a vysokoškolský profesor Schuyler Foerster prednášal o bezpečnostnej politike na vysokých školách v Česku aj na Slovensku. Čo si myslí o našich študentoch? V čom sú iní ako tí v Amerike?

Na zbrane, ktoré v USA zabíjajú na školách, masové protesty proti nim, ale aj na slovenské demonštrácie proti korupcii a budúcnosť NATO sa ho pýtala VERONIKA COSCULLUELA.

Vlani ste učili jeden semester v Brne. Prečo Brno?

Fullbrightova komisia ma tam poslala, lebo na Masarykovej univerzite majú študijný program bezpečnostné štúdie. To je moja oblasť. Brno je zaujímavé miesto na život. Veľmi som sa potešil, že to nie je Praha, lebo som hľadal mesto, ktoré by nebolo hlavným mestom.

Navštívili ste niekedy predtým Česko, Slovensko alebo strednú Európu?

Pred 25 rokmi sme žili vo Viedni, niekedy začiatkom 90. rokov. Chceli sme sa s manželkou vrátiť do tejto časti Európy, lebo ma skutočne zaujímalo, ako sa to za ten čas zmenilo.

A zmenilo sa niečo?

Áno, jasné, že áno. Mnoho vecí sa zmenilo. V Brne sme videli mnoho nových budov, moderných, vo výstavbe. Bratislava sa stala moderným vibrujúcim mestom. Praha, Bratislava aj Brno zo seba striasli prach socializmu a objavili samy seba. To je z vizuálnej stránky. Ale aj všetko, čo sa deje so spoločnosťou, boje, ktoré vediete, sledujem s veľkým záujmom. Našli ste vlastnú identitu a ste v pohode s tým, kým ste. Aj študenti, ktorých som učil, Česi aj Slováci, sú hrdí na to, čím sa ich krajiny stali.

V čom sú vzdelávacie inštitúcie v Spojených štátoch a v Európe odlišné?

Na univerzitách máte oveľa viac prednášok ako praktických cvičení. Študenti mi tiež hovorili, že prednášam inak, ako sú zvyknutí. Nie som totiž profesor, ktorý príde na hodinu s poznámkami, otvorí ich, prednesie, čo treba, zatvorí učivo a odíde. Pýtam sa, diskutujem. Spozoroval som, že už aj u vás sa tradícia mení, stále však na množstve predmetov existuje. Keď som sa opýtal študentov, čo si o konkrétnej téme myslia, trvalo im, kým sa odvážili povedať svoj názor. Trochu išlo o jazykovú bariéru. Spočiatku boli síce zvyknutí počúvať angličtinu, ale v ústnom prejave si neboli istí. Časom sa to zlepšilo.

Je prístup k vysokej škole iný u nás a v USA?

Väčšina mojich študentov v Brne brala školu vážne. Poctivo sa pripravovali, boli aktívni, snažili sa. Na Univerzite Komenského či na BISLA som mal niekoľko prednášok a dojem, aký na mňa spravili vaši študenti, bol podobný. Uvedomujú si, že to nie je len zábava a učenie, ale všetko má vplyv aj na ich budúcu kariéru.

Mení fakt, že u vás je štúdium platené a u nás na verejných vysokých školách bezplatné, niečo na postoji k štúdiu?

Či si u nás viac vážia možnosť študovať? Neviem, asi je to individuálne. U nás existuje množstvo štipendií a vďaka nim môžete mať veľkú časť školného hradenú. Alebo, a to je veľmi časté, platia za univerzitné štúdium rodičia, a teda nie sami študenti. Učil som na drahých súkromných školách aj na štátnych. Na štátnych študenti často pracovali na plný úväzok a súčasne po nociach tvrdo študovali. Dôležité je, či si študenti uvedomujú, že sa učia pre budúcnosť svojej kariéry. To rozhoduje, či makajú, alebo nie.

U nás sa často diskutuje o tom, či je v poriadku, že naši študenti si skôr vyberú univerzitu v Brne a nie na Slovensku. Ako vnímate tento fenomén?

Myslím, že je to prirodzené. Univerzity v Prahe a v Brne majú silnú a dobrú reputáciu. Sú známejšie ako tie slovenské, teda aj záujem slovenských študentov o ne je vysoký. Neviem, či sú lepšie ako slovenské, ale sú iné. Taký istý trend existuje aj v USA. Harvard, Yale či Princeton majú skvelé renomé, ale výborné vzdelanie, ba možno aj lepšie, môžete dostať aj na menej známych školách. Všetko záleží na tom, ako poctivo a odhodlane k štúdiu pristupujú študenti i učitelia.

Je nejaká nevraživosť medzi slovenskými a českými študentmi v Brne?

Vlani som mal asi 90 študentov a myslím, že asi 30 z nich bolo Slovákov. Ja som však nevraživosť medzi nimi nikdy nevidel.

Nedávno sa Washingtonom prehnali veľké protesty študentov proti zbraniam. Čo zmenia či dosiahnu?

Rád by som poznal odpoveď. Myslím si, že dosah tohto pochodu nebude citeľný hneď. Kongres už pristúpil k nejakým zmenám, čo sa týka kontroly a používania zbraní v niektorých štátoch, napríklad na Floride. Žiadny z týchto nových zákonov však nejde tak ďaleko, ako by si ľudia želali. Najzávažnejší odkaz, ktorý z tejto demonštrácie plynie, je, že sa vyformovala nová generácia a tá je nositeľom novej skupiny hodnôt, ktoré by mali zákonodarcovia a politici brať do úvahy.

Takže vlastne dosiahnu len to, aby sa téme venovala väčšia pozornosť.

Väčšina Američanov nevlastní zbraň. Aj medzi tými, ktorí ju majú, prevažuje názor, že kontrola by mala byť väčšia. Väčšia spoločenská diskusia už existuje. Možno ste si všimli, ale konali sa aj protiprotesty ľudí, ktorí sú za 2. dodatok ústavy. Volanie po lepšej kontrole zbraní však nejde proti 2. dodatku. Takisto si myslím, že protesty súvisia nielen s témou zbraní, ale odrážajú celkovú atmosféru
a vzťah občanov k politike.

Je zbraňová loby v USA najsilnejšia?

Či je najväčšia, neviem, ale je veľmi silná. Medzi ďalších lobistických gigantov patrí farmabiznis, poľnohospodárska loby, každé odvetvie má svoju loby. Tá o zbraniach má veľký politický vplyv a dosah. Veľa ľudí by povedalo, že je väčšia, ako by mala byť, lebo nereprezentuje väčšinu Američanov a tečie cez ňu veľa peňazí. Investuje aj do kampaní politikov.

Protesty: Proti zbraniam vyšli demonštrovať do ulíc hlavne mladí.
Protesty: Proti zbraniam vyšli demonštrovať do ulíc hlavne mladí.
Foto: TASR

Ste nielen učiteľ, ale aj bývalý člen amerického letectva. Možno je moja otázka zvláštna pre vojaka, ale predsa. Beriete zbrane ako zlo?

Nie. Zbraň je ako ktorákoľvek iná technológia. Nie je zlá či dobrá. Záleží na tom, ako ju používate. Takže všetko závisí od toho, kto ju používa a podľa akých pravidiel. Či už ide o pištole, alebo nukleárne zbrane. Ako príklad sa pozrite na Švajčiarsko. Každý vlastní zbraň, ale súčasne majú prísne pravidlá, kde a kedy sa môže použiť, ako má byť uskladnená munícia.

Kde USA zlyhali v tejto otázke?

Mnohí ľudia by debatovali, či vôbec môžeme súčasnú situáciu nazvať zlyhaním. Musíme nájsť rovnováhu. Máme dlhú a zakorenenú tradíciu práva ktoréhokoľvek občana nosiť zbraň. Zlyhaním by sa mohlo nazvať, ak teda nejaké zlyhanie pripustíme, že sa stalo náročným mať o niektorých témach skutočnú debatu s niekým, kto má odlišný názor. Je to komplikované. Viac ako argumenty sa cenia emócie. Dáta, štatistiky, analýzy, racionálne myslenie ustúpili emóciám, nepravdám, polopravdám.

Máte zbraň?

Ja ju nemám, nechcem ju.

Ako vojak ste však strieľali. Aké druhy zbraní ste držali v rukách?

Pištole aj automatické zbrane, napríklad M16. Strieľal som, naučil som sa to a šlo mi to. Vyrastal som v rodine, ktorá mala pušku. Rodina mojej manželky má tiež v dome zbrane. Ni­kto z nich ju nepoužil proti inému. Ani nelovím. Streľba nie je hoby, ktorému by som sa chcel venovať. Neprekáža mi ani to, ak ľudia majú zbraň a používajú ju. Vadí mi len to, že kontrola nie je účinná a k zbraniam sa dostanú aj ľudia, ktorí by ich získať nemali.

Čo očakávate v tejto veci od vášho prezidenta?

Neverím, že máme zavedený taký systém, ktorý zariadi, že tí, ktorí by zbrane nemali mať, sa k nim nedostanú. Vo svete je množstvo krajín, od ktorých by sme mohli nejaké nariadenia či zákony odpozerať. Ale opäť, ako som spomínal, je ťažké viesť túto diskusiu, lebo moji spoluobčania si hneď myslia, že som zásadne proti zbraniam. Je to otázka, ktorá Američanov veľmi rozdeľuje.

Ako hodnotíte doterajšie pôsobenie prezidenta Trumpa?

Nuž, povedal by som, že jeho vládnutie je chaotické. Nie som jeho fanúšikom, takže sa to budem snažiť povedať čo najracionálnejšie. Trump ťažil z frustrácie ľudí z jeho politických oponentov. Takže sa mu darí vyjsť celkom dobre z mnohých akcií, ktoré by iným neprešli. Len preto, že je to Trump, ktorý sa správa ako Trump. Problém je, že takýto prístup a pôsobenie jeho administratívy vytvárajú prostredie neistoty. A to aj vo zvyšku sveta. Sama vláda nevie, čo by mala robiť.

Čo to znamená?

Pred rokom som v Brne ľuďom rozprával, aby vnímali skôr to, čo robí, nie to, čo rozpráva. Lebo to sú dve rozdielne veci. Dnes sa bojím, že kredit Ameriky vo svete sa poškodil a ak sme boli morálnou autoritou, tak to odišlo s kreditom. Naši spojenci si nie sú istí, či sa na Ameriku dá stále spoľahnúť. Mnoho sa sľúbilo, doma aj v zahraničí, a niektoré sľuby sa neplnia. Som rád, že niektoré z nich sa nenaplnili.

Sú USA oslabené aj diplomaticky? Aký vplyv to má na NATO?

Pán Trump spochybnil záväzok USA k NATO ako kandidát aj svojimi prvými krokmi v úrade. Časom pochopil, že v tejto otázke musí byť jasnejší. Aj bol. Prestal spochybňovať článok 5, teda najzákladnejšiu úlohu NATO. Takže diplomacia sa snažila znovu uistiť našich spojencov. Ako sme videli v ostatných týždňoch, ministra zahraničných vecí vymenili a na kľúčových pozíciách nastali zmeny. To je opäť neistý signál smerom k spojencom. Ak by sme sa ocitli v konflikte napríklad so Severnou Kóreou alebo by sme odstúpili od dohody s Iránom, obávam sa, že by sme sa ocitli vo veľkej kríze zahraničnej politiky. Viem si predstaviť, že naši európski kolegovia si kladú otázku „čo keby“.

Je teda Trumpovo správanie pre svet nebezpečné?

Pýtali sa ma študenti, či chce Trump začať vojnu. Povedal som, že nie, chce politicky vyhrať. Je možné, že sa preráta? Áno, je. Pátrajme v histórii. Pred sto rokmi sa približne v tejto časti sveta začala vojna, ktorú nikto nechcel. Ale stala sa a mala nepredstaviteľné následky.

Aký máte dojem z vnímania NATO občanmi Česka a Slovenska?

To asi viete posúdiť lepšie ako ja. Moje pozorovanie a zmysly mi hovoria, že u vás prevláda skôr pozitívny vzťah k EÚ aj k NATO. Samozrejme, zaznamenal som aj silnú kritiku, že NATO stojí peniaze, ktoré by ste míňať nemuseli. To je neopodstatnený argument. Prečo? Lebo vo vašej časti sveta sa neoplatí fungovať ako samostatná zložka, čo sa obrany týka. Neosvedčilo sa to v histórii. Byť súčasťou niečoho väčšieho fungovalo dobre. Bolo to dokonalé? Nie. Ale netreba si nahovárať, že obrana by bola lacnejšia, keby ste si ju platili a zabezpečovali sami. Naopak, náklady by výrazne stúpli. Takže odísť z NATO znie fajn, ale pri pohľade na alternatívy trochu menej. Neutralita stojí viac.

V NATO sú veľké a malé armády. Slovensko má malú. Vysvetlili ste, prečo sa nám oplatí byť v NATO. Ale prečo NATO stojí o nás? Aká je naša úloha tam?

NATO je vojenské združenie, ale súčasne politické spojenectvo. Ide o obranu proti nepriateľskému vojsku, ak prekročí vašu hranicu, aj o iný druh obrany. Kvantita nie je kľúčový pojem, čo sa vojska týka. Pointa je, že v kolektívnej obrane každý robí niečo. Pod pojmom kolektívna obrana nemyslím len vojenskú obranu, ale aj ochranu vašich štátnych inštitúcií. Podpora demokratických inštitúcii, stabilná vláda. Hovorím len za seba a podľa mňa sú tisíce mladých Slovákov demonštrujúcich v uliciach nádherná forma sebaobrany. Je to dôkaz, že slovenské politické inštitúcie zostanú silné, lebo občania na ich prácu dohliadajú.

Počuli ste, že sám expremiér Fico podkopával silu protestov a rozprával o vplyve Georgea Sorosa?

Áno, počul. To bolo absurdné. Myslím, že Soros spravil mnoho vecí pre podporu demokratických inštitúcií. Nemyslím si však, že vaše protesty, vaša situácia, kríza v krajine s ním majú niečo spoločné. Je veľmi jednoduché nazvať ho „zlým chlapcom“ a viem, že to v Maďarsku zafungovalo. Ak je raz problém korupcia, kriminálne siete, ktoré u vás operujú, použitie tohto argumentu nedáva zmysel. Je to smiešne a nie je to pravda.

Táto rétorika je aj rétorika Donalda Trumpa. Aj on má sklon nazývať všetko vymyslenými správami a obklopuje sa konšpirátormi.

Áno, Hillary Clintonovú obvinili zo všetkého. Súdny človek sa nad tým len smial. Môžete ju obviniť z mnohých vecí, ale nie zo všetkých.

Zdá sa, že u vás aj na Slovensku sa objavuje príliš veľa prepojení podnikateľov s politikmi, čo vyúsťuje do škandálov. Kde sú limity týchto „kamarátstiev“?

V USA sme limity dávno presiahli. Je toho príliš. Buďme realistickí. Byť politikom nie je hra pre chudobných. Musíte mať prístup k množstvu peňazí. Ak ich nemáte sami, zoberiete od niekoho iného. Ak ich získate od iných, je tu cena, ktorú potom platíte. Nie som naivný ani idealista. Ale na to, aby politika fungovala pre ľudí, predsa existujú zákony! Tie stanovujú limity. Hovoria o tom, koľko môžete získať od jedného darcu na kampaň, čo je konflikt záujmov a tak ďalej. Ja som za to, aby sa sprísnili, nie oslabili.

Často sa stáva, že sa objavujú podozrenia, otázky, ale je ťažké zohnať dôkazy, či už riešime korupciu, alebo klientelizmus. Čo s tým? Ako vidíte etiku politika?

Treba veľmi presné pravidlá na oddelenie politických záujmov od záujmov biznisu. Podľa mňa je to zlé vtedy, keď máte príliš veľa otázok o týchto prepojeniach. Ak je niečo legálne, ale vyzerá to zle, nemali by ste to robiť. To som sa naučil v armáde. V USA sme tieto normy prelomili. Dúfam, že sa ich prelomenie nestane normálnym fungovaním do budúcnosti. Dúfam, že nájdeme spôsob, ako znovu založiť prísne pravidlá a ako donútiť politikov fungovať podľa nich. To je však na spoločnosti, či vníma, že je to dôležité, alebo nie. Spoločnosť vidí, či sme zašli príliš ďaleko, a súčasne je nástrojom, ktorý vráti ručičku váh do stredu. Nik to za nás neurobí, to musíme urobiť my.


VIDEO Plus 7 Dní