Andrej Kiska: Vylučuje, že po prípadnom neúspechu v druhom kole by zamieril do parlamentnej politiky.

Prezidentský kandidát Kiska: Nechcem iba klásť vence

Ivan Gašparovič je prezidentom jednej strany a dehonestuje úrad, ktorý zastáva, hovorí prezidentský kandidát Andrej Kiska.

Po revolúcii sa vybral na skusy za veľkú mláku a po pol druha roku prišiel pre zlú investíciu o všetky zarobené peniaze. Na podnikanie však nezanevrel a po čase vytvoril na Slovensku úspešné finančné splátkové spoločnosti. Predal ich a pustil sa do filantropie vybudovaním neziskovej organizácie Dobrý anjel, ktorá pomáha ľuďom s ťažkým ochorením a ich rodinám.

Za svoje podnikateľské aktivity dostal v roku 2006 titul Manažér roka, za filantropiu si pred dvoma rokmi odniesol jedno z najvyšších ocenení, Krištáľové krídlo. Druhýkrát ženatý otec štyroch detí teraz mieri do politiky a ako prvý oficiálne ohlásil svoju kandidatúru za prezidenta.

S ANDREJOM KISKOM (50) sa zhováral MICHAL HLAVÁČ.

Ako hodnotí zakladateľ Dobrého anjela vystúpenie Roberta Fica v Modrom z neba? To bol krutý výsmech filantropie. Na Slovensku sú státisíce ľudí na pokraji chudoby a ten, kto by mal prijímať systémové riešenia, pomôže jednej osobe. A všetky tie státisíce pri televízoroch si povedia - a my nič? Nemáte náhodou, pán premiér, navrhovať zákony a opatrenia, ktoré by pomohli všetkým trpiacim?

Vy ste boli manažérom a majiteľom úspešných finančných spoločností, potom ste sa rozhodli pomáhať ľuďom. Dnes vstupujete do politiky. Prečo ste neostali radšej pri filantropii? Pomoc ľuďom má rôzne formy. Buď to robíte sám na zelenej lúke a založíte organizáciu ako Dobrý anjel, to však má svoje limity. A potom je druhá cesta - ako skonštatoval Gándhí - keď chcete skutočne pomôcť ľuďom, musíte ísť do politiky. Tam máte dve možnosti. Vytvoriť si politickú stranu, hľadať pre ňu podporu, uspieť vo voľbách, rokovať o koalíciách alebo ísť ako osoba samostatnou cestou. Ja som si vybral druhú možnosť.

Vy si myslíte, že vstup do politiky je forma pomoci ľuďom? Ja to tak beriem. Je smutné, že mnohí vstupujú do politiky buď z túžby po peniazoch, alebo z túžby po moci. Určite sú medzi politikmi ľudia, ktorí chcú pomôcť našej spoločnosti, potom je otázka, či sú ešte aj dostatočne schopní. Ideálny politik podľa mňa musí byť schopný, ale aj čestný. Najhoršia kombinácia je, ak má politik schopnosti a je nečestný, lebo vtedy vykradne a vytuneluje všetko, čo sa dá. Som presvedčený, že naša spoločnosť potrebuje nových politikov - čestných a schopných.

Sľuby o nových tvárach v politike počúvame od roku 2002, keď s nimi prišiel Smer. Podstatnejšie je však to, že prezident v slovenskom systéme nemá takmer žiadne právomoci, ktorými by mohol reálne meniť krajinu. Ako teda chcete v prípade zvolenia pomáhať ľuďom? V Česku má prezident ešte slabšie kompetencie ako na Slovensku, ale jeho vplyv tam bolo vždy vidieť. Ak je hlava štátu silnou osobnosťou a má aktívny prístup, dokáže nechať jasný odtlačok na fungovaní spoločnosti. U nás prezident nemá ani výkonnú, ani zákonodárnu moc, ale má mandát od občanov, a ak chce, dokáže spoločnosť ovplyvniť. Môže sa totiž vyjadrovať, určovať mienku ľudí o mnohých veciach a nastavovať spoločnosti zrkadlo. To všetko pomáha občanom správne sa rozhodnúť v parlamentných voľbách, aby si zvolili čestných a schopných zástupcov.

Čo konkrétne by ste ako prezident chceli spraviť?

Určite nechcem byť prezident ceremoniár a len klásť vence. Prvým bodom môjho programu je aktívna účasť na riadení štátu - ak napríklad vláda prijme Zákonník práce, o ktorom som presvedčený, že Slovensku škodí a zvyšuje nezamestnanosť, budem na to jasne poukazovať. Druhým bodom je ekonomická politika. Mám skúsenosti z vytvárania tisícov pracovných miest vo viacerých štátoch a bol by som rád, keby sme vytvárali dobré podmienky pre podnikateľov a zamestnávateľov.

Prezident na niečo také, ako je vytváranie nových pracovných miest nemá v slovenskom ústavnom systéme žiaden dosah. Ako by ste teda chceli konkrétne prispieť k lepšiemu podnikateľskému prostrediu? Napríklad organizovaním okrúhlych stolov s odborníkmi, od ktorých by vychádzali podnety pre vládu na vytváranie vhodných podmienok pre domácich a zahraničných investorov a vznik nových firiem. Export by som chcel podporiť aj tým, že by som na svojich zahraničných cestách bral so sebou podnikateľov, ktorí sa v hostiteľskej krajine môžu uplatniť. To nie je nijaká novinka, robili to aj doterajší prezidenti.

Navyše, nie je vodenie vybraných podnikateľov do zahraničia istým klientelizmom, keďže majú podstatne jednoduchšie podmienky na biznis ako ich konkurenti, ktorí sa do prezidentského špeciálu nedostanú? Je to opatrenie na podporu exportu. Pred návštevou krajiny by som si dal spraviť podrobnú analýzu produktov a služieb, ktoré by sa tam dali vyvážať. Na základe toho by som vytypoval konkrétne subjekty. Určite by som nerozhodoval podľa osobných kritérií.

Tretí pilier vášho programu? Slovensko má problém, že súčasný prezident je prezidentom jednej strany. Chcem ísť do volieb ako občiansky a nezávislý kandidát a byť prezidentom všetkých občanov. Najvyšší ústavný činiteľ sa má zastávať práv každého jedného občana, a nie úzkej privilegovanej skupiny ľudí.

Čítali ste blog Roberta Fica s názvom Chcem kandidovať? Napísal v ňom, že kandidáti by radi ovplyvnili všetko od hospodárstva po súdnictvo, ale na nič z toho nemá hlava štátu právomoci. Nemyslíte si, že tým mieril aj na vás? Pri príprave volebného programu som prechádzal s odborníkmi veľmi podrobne, čo prezident v zmysle ústavy môže a čo nie. Ani jedna časť môjho programu nie je taká, ktorú by hlava štátu nemohla zrealizovať. Vychádzame totiž zo zlého vzorca, lebo aktívneho prezidenta sme doteraz nemali. Nedisponuje síce výkonnou mocou, ale môže byť iniciatívny.

Ak si ako prezident zoberiem Zákonník práce a ukážem v ňom tri body, ktoré zvyšujú nezamestnanosť, Fico mi môže povedať - prečo do toho zasahuješ, veď to je vec vlády a parlamentu. Ale prezident s mandátom od občanov má plné právo občanom povedať - toto som pánu premiérovi navrhol, ale on to odmietol. A v najbližších parlamentných voľbách sa občania vyjadria, či som mal pravdu ja, alebo premiér.

Je nejaká právomoc, ktorú prezident v súčasnosti nemá a ktorú by podľa vás mal mať? Som zásadne proti posilňovaniu právomocí prezidenta. Dnešný model rozdelenia moci je bezpečnejší. Vo voľbách môže zvíťaziť populistický kandidát a ak by sme zvolili nesprávnu osobu s koncentrovanými právomocami, máme problém.

Urobil niekto z troch doterajších prezidentov niečo, čo je pre vás inšpiratívne?Michala Kováča si vážim za to, že sa dokázal postaviť Mečiarovi. Rudolf Schuster bol skúsený politik, ale ako prezident po sebe nezanechal žiadnu stopu. A Ivan Gašparovič je, bohužiaľ, prezidentom jednej politickej strany a jasne to vidieť na jeho rozhodovaní a konaní. Dehonestuje úrad prezidenta a vrhá naň zlé svetlo.

Myslíte si, že za Smer bude kandidovať Robert Fico? Som presvedčený, že áno. Ficovi klesajú preferencie, nedokáže správne viesť našu krajinu v tejto dobe a bojí sa, čo bude ďalej. Preto sa ešte predtým, kým padne jeho popularita niekde na úroveň druhého Mečiara, pokúsi uchytiť ako prezident. Dnes síce hovorí, že nezvažuje, či bude kandidovať, že na to nemá čas. Ale to je jednoducho klamstvo. On je veľký stratég a skúsený politik a presne vie, či bude kandidovať, alebo nebude. Nekandidoval by v jedinom prípade - ak by mu prieskumy ukázali, že nemá reálnu šancu.

Je Fico v druhom kole poraziteľný? Určite áno. Vysoko totiž polarizuje spoločnosť. Je to druhý Mečiar, patrí medzi najdôveryhodnejších, ale aj medzi najnedôveryhodnejších politikov. Je v politike už dlhé roky, ukazuje, že nevie vládnuť a každý mesiac jeho popularita klesá. Druhé kolo bude rovnaké, ako keď kandidoval Mečiar. Tak ako stál niekedy Gašparovič proti odmietanému Mečiarovi, tak bude v ďalších prezidentských voľbách stáť niekto proti odmietanému Ficovi. Som presvedčený, že v druhom kole mám šancu vyhrať.

Pred štyrmi rokmi vybrala opozícia jedného zo svojich najlepších kádrov - Ivetu Radičovú. Proti nej stál Ivan Gašparovič, ktorého minulosť bola v porovnaní s Ficovou podstatne problematickejšia, nebol ani zďaleka taký zdatný rétor, a predsa vyhral o desať percent hlasov. Nie je rozdelenie politických síl v slovenskej spoločnosti proste také, že Fico v druhom kole nemôže prehrať? Nezabúdajte, že Ivan Gašparovič bol predtým päť rokov prezidentom. Máme takzvanú pozitívnu pamäť a snažíme sa z nej vymazať zlé spomienky. Ľudia jednoducho zabudli, ako pán Gašparovič vystupoval z pozície predsedu parlamentu, zabudli na jeho neslávne známe výroky a to mu veľmi pomohlo. A navyše, čo je dôležité, postavil sa zaňho vtedy veľmi populárny Fico.

Teraz to tak nebude, lebo Fico do prezidentských volieb vojde z premiérskej stoličky. Určite pár mesiacov predtým spraví niekoľko populistických opatrení, možno napríklad zvýši dôchodky, aby sa ukázal v dobrom svetle a aby zaznel pozitívny signál. Napriek tomu si myslím, že už našich ľudí nedokáže oklamať.

A čo prvé kolo? Zatiaľ to vyzerá tak, že opozícia sa márne snaží nájsť spoločného kandidáta. Nemáte záujem uchádzať sa o podporu opozičných strán? Nie. Dnes je najvyššia nedôvera v politikov, odkedy sa robia prieskumy verejnej mienky. Ľudia politikom už neveria, sú sklamaní. Idem do volieb ako občiansky, nezávislý kandidát. Občania sa budú musieť vo voľbách rozhodnúť - buď si vyberú niektorého z bývalých, alebo zo súčasných politikov, alebo nestraníka. Ak niekto iks rokov za stranícke peniaze získaval popularitu a budoval si okruh svojich politických priateľov, neviem, do akej miery bude v prezidentskej funkcii objektívny.

Ak sa ľudia rozhodnú voliť niekoho, kto v politike nebol, chcem ich presvedčiť aj svojou skúsenosťou manažéra, ale hlavne ako filantropa so sociálnym cítením, ktorý im bude rozumieť. Nechcem od nikoho ani cent, chcem byť nezávislý, aby som vo funkcii mohol byť objektívny. Pravdaže, ak mi niekto dá podporu, privítam ju a poďakujem sa, ale vždy sa budem riadiť len vlastným vedomím a svedomím. Nikto si ma nekúpi.

Vaši protivníci už dnes upozorňujú, že na post prezidenta nemáte politické skúsenosti. Nemyslíte si, že ak by hlava štátu mala byť moderátorom niektorých krízových situácií, zišla by sa jej predchádzajúca politická skúsenosť? Politici by boli najradšej, keby som roky sedel v parlamente a bol ako oni. Ale to ja práve nechcem! Nechcem byť ako oni. Zakladať podniky na zelenej lúke, vytvárať tisíce pracovných miest, budovať vzťahy s dodávateľmi a zákazníkmi, to je podstatne náročnejšie moderovanie, ako sedieť v parlamente a vyjadrovať sa k zákonom.

Koľko ste pripravený investovať do kampane? Kampaň má zákonom presne obmedzený rozpočet na skoro 133-tisíc eur. Začína sa pätnásť dní pred voľbami a končí sa dva dni pred nimi. Politici si to jednoducho zariadili tak, že ak nie ste známy z politiky, v rámci týchto možností si znalosť nevybudujete. Je preto veľa práce, ktoré musím zrealizovať pred samotnou kampaňou. Všetko však budem financovať z vlastných peňazí.

V rámci vašich doterajších projektov máte určite skúsenosti s objednávaním reklamy. Čo sa v slovenskom reklamnom priestore dá kúpiť za 133-tisíc eur? Veľmi, veľmi málo.

Presuniete teda časť financií do informačnej kampane, ktorú zákon ani nešpecifikuje, ani nezakazuje? Budem zbierať podpisy, stretávať sa s ľuďmi a opierať sa o tím dobrovoľníkov. Pravdaže, aj tí musia mať na svoju prácu vytvorené podmienky.

Odborníci hovoria, že vaša doterajšia kampaň má znaky profesionálneho riadenia. Pomáha vám niekto s kampaňou?Áno, mám svoj tím a spolupracujem s agentúrou Made by Vaculik.

Pred piatimi rokmi sme boli svedkami, že voči Ivete Radičovej sa vytiahli najrôznejšie veci vrátane toho, že je maďarská prisluhovačka. Ste pripravený na to, že špina sa bude valiť aj na vás? Určite áno, počítam s tým. Nebude to nič príjemné, ale túto otázku som si musel položiť pred tým, ako som do toho vošiel. Oproti mojej motivácii pomôcť je krátkodobé hádzanie špiny zanedbateľné.

Čo na vás vytiahnu? Budú hovoriť, že som finančník, že som zakladal finančné spoločnosti. Ibaže Triangel a Quatro sú firmy, ktorých služby použilo 1,3 milióna ľudí a kam sa klienti s radosťou vracajú. A určite budú hovoriť aj to, že som využil svoju reputáciu z Dobrého anjela.

Zrejme si vypočujete, že ste Dobrého anjela zakladali už s úmyslom vytvoriť si odrazový mostík pre váš neskorší vstup do politiky. Ani mi to nenapadlo. Bolo to presne naopak - práve Dobrý anjel bol momentom, ktorý ma prinútil nad tým rozmýšľať.

Nie je vaša prezidentská kandidatúra len štartom pred vstupom do parlamentnej politiky?Lebo ak by ste sa dostali do druhého kola, aj v prípade porážky by ste dostali obrovský mandát od voličov a mohli by ste logicky ašpirovať na lídra opozície. Nikdy som o tom neuvažoval. Neviem si predstaviť vytvárať politickú stranu a vylučujem aj to, že by som v prípade neúspechu vstúpil do už existujúceho subjektu.

Dostali ste už z nejakej strany ponuku na vstup? Lákali ma do rôznych politických strán. Pri zakladaní SaS ma napríklad Richard Sulík volal s tým, že v prípade vstupu do vlády by som mohol byť ministrom zdravotníctva. Dostal som ponuky aj od iných strán, ale vždy som sa poďakoval a odmietol.

Podnikatelia väčšinou inklinujú k pravici. U vás je to ako?Som pravičiar so silným sociálnym cítením.

Je podľa vás problém, ak by bol budúci prezident v minulosti členom KSČ? Môj otec bol v KSČ a ja som si ho napriek tomu vždy veľmi vážil. Vedel som, že to spravil hlavne preto, lebo sa chcel starať o rodinu. Nikdy som ho za to neodsúdil.

Vy osobne ste mali aký vzťah ku komunistickému režimu?Mal som šťastné detstvo a prvýkrát som si neslobodu uvedomil až v okamihu, keď som v pionierskom tábore nadviazal kontakt s jednou Rakúšankou a začali sme si písať listy. Vtedy prišiel za mnou otec a hovorí - vidíš túto pečiatku? Tá znamená, že list bol otvorený a niekto ho čítal. Nepáčilo sa mi to.

Silný pocit nedostatku slobody však začal vo mne narastať až na konci vysokej školy, keď už človek vníma svet v celej jeho zložitosti. Nastúpil som do práce ako projektant merania a regulácie a keď som sa začal stretávať s partnermi zo západnej Európy, odkiaľ sme museli brať niektoré dodávky, plne som pochopil, v akej neslobode a nespravodlivosti tu žijeme. Ale o chvíľu prišla nežná revolúcia a nemal som čo riešiť.

Revolúcia odštartovala aj vašu zahraničnú pracovnú skúsenosť v USA. Ako k tomu došlo?Mal som dvadsaťsedem rokov, mali sme s manželkou jedno dieťa a čakali druhé. Vtedy som bol úspešný a perspektívny inžinier. Neveril som však rečiam, že tu o desať rokov bude druhé Švajčiarsko a chcel som si nájsť prácu v zahraničí. Posielal som stovky listov, nikto ma nechcel a vtedy sa ozval priateľ z USA, aby som prišiel, že práca sa nájde. Rozlúčil som sa doma s tehotnou manželkou a malým synčekom a odišiel do Ameriky.

Robil som sto hodín týždenne, umýval dlážky, čistil okná. Býval som v strašných podmienkach - spával som na zemi, lozili po mne šváby a stále som si nevedel nájsť adekvátnu prácu. Po roku a pol som dostal ponuku od jednej firmy, aby som im na Slovensku otvoril pobočku. Chceli však ako záruku lojality, aby som sa stal ich partnerom, malým spoluakcionárom. A tak som skoro všetky zarobené peniaze investoval do akcií tejto firmy.

Vrátil som sa teda po osemnástich mesiacoch domov, prvýkrát v živote uvidel svoju dcéru. Šesť týždňov nato tá firma skrachovala. Mal som dvadsaťdeväť rokov, dve deti, bol som bez práce a bez peňazí. Ostala mi však obrovská chuť podnikať. Začal som s bratom a bratrancom a zrazu to išlo.

Boli deväťdesiate roky. Dalo sa na Slovensku podnikať bez korupcie? Pravdaže dalo. Vtedy tu existovalo zvláštne prostredie - na jednej strane množstvo problémov, na druhej strane ešte nebola silne vyvinutá konkurencia, takže ak ste mali dobrý nápad, dalo sa veľmi rýchlo rásť. V polovici deväťdesiatych rokov banky odmietali dávať pôžičky, nikto Slovákom neveril, že budú splácať. A my sme prišli s úspešným projektom splátkového predaja Triangel.

Nemali ste problémy s podsvetím, ktoré sa vtedy motalo okolo každého úspešného projektu?Nemal. Moja skúsenosť je taká, že sa podsvetie zameriavalo skôr na ľudí, ktorí dostali niečo zadarmo, niečo sprivatizovali alebo veľmi ľahko zbohatli. Tam si prišli pýtať svoj desiatok. A potom ešte chodili za majiteľmi rizikovejších biznisov ako bary, diskotéky a podobne. My sme začali na zelenej lúke, nikto nám nič nedaroval, možno preto nikdy neprišli. A to sme začínali v Kežmarku, kde bolo hniezdo kadejakých podivných existencií.

Ako sa Popradčan a dlhoročný manažér pozerá na myšlienku organizovať v Tatrách olympiádu?Ako Popradčan by som bol nesmierne rád, keby tu olympiáda bola, ale určite by to predtým chcelo objektívnu štúdiu ekonomických a environmentálnych vplyvov. Dnes máme v Poprade štadión pre šesťtisíc ľudí, návštevnosť je menej ako dvetisíc. Keď tam postavíme olympijský stánok pre dvadsaťtisíc ľudí a olympiáda sa skončí, čo budeme robiť s takým veľkým štadiónom? A čo infraštruktúra, cesty, parkoviská? Preto by sa pred tým veľkým záverečným áno mala vypracovať jedna veľká štúdia o nákladoch a výnosoch. Pokiaľ nie je, považujem to za populistický krok.

V rámci charity ste sa stretli s ľudským utrpením. Aký je váš názor na eutanáziu? Principiálne som proti eutanázii. Radšej nedávajme takúto možnosť, nerobme z toho legálny proces. Ľudsky som však zažil minimálne jeden prípad, keď to utrpenie bolo také obrovské, že keby som mal vtedy možnosť pre konkrétneho človeka to schváliť, určite to urobím.

Tak ste principiálne proti alebo za? Nástroj ako eutanázia by mal existovať, po vyčerpaní absolútne všetkých možností, ako človeku zmierniť utrpenie. Poznáme moderné medicínske prístupy a metódy, ale sú aj ochorenia, kde to proste nezaberá a stupeň utrpenia je obrovský a dlhodobý. Problém je však v tom, že si neviem predstaviť také právne zadefinovanie, aby sa s určitosťou dalo vylúčiť zneužitie eutanázie. Preto hovorím radšej nie.

Nedávno sa diskutovalo o možnosti zmiernenia trestov pre držiteľov drog, ak ich používajú na svoju spotrebu. Mali by byť napríklad ľahké drogy úplne dekriminalizované? Som zásadne proti legalizácii marihuany. V USA som videl štrnásť-, pätnásťročné decká sfetované z marihuany a od toho je len krôčik k tvrdším drogám a ceste do pekla.

Vy ste to nikdy neskúsili? Dostal som sa do Ameriky už ako dospelý čovek, takže nie.

  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].