Adriana Krnáčová: Pražská primátorka už má policajnú ochranu, ale nechce prezradiť, kto sa jej vyhráža.

Primátorka Prahy Krnáčová: Prečo odišla zo Slovenska?

Partnerom Babišovej českej strany ANO na Slovensku by mohla byť strana prezidenta Kisku, myslí si nová pražská primátorka so slovenskými koreňmi Adriana Krnáčová.

Je prvou ženou, ktorá sa v Prahe dostala na primátorský post. Narodila sa v Bratislave, ale do piatich rokov po slovensky skoro vôbec nerozprávala a jej skutočne prvým jazykom je nemčina. Pre náš rozhovor si zvolila češtinu.

Do Prahy utiekla v deväťdesiatych rokoch pred mečiarizmom, viedla galériu, vlastnú PR firmu a šéfovala českej pobočke Transparency International.

Do politiky ju minulý rok vytiahol predseda hnutia ANO Andrej Babiš, ktorý má tiež slovenské korene. ADRIANA KRNÁČOVÁ (54) je primátorkou Prahy za hnutie ANO. Zhovárala sa s ňou EVA MIHOČKOVÁ.

Raz ste sa charakterizovali ako univerzálny vojak. Takže ste schopná bojovať za kohokoľvek a akokoľvek? Za kohokoľvek nie, ale s rôznymi zbraňami.

Ako tomu mám rozumieť? Keď má človek dobre vyvinutý mozog, tak ho používa.

Zapájate aj ženské zbrane? To nie, to veľmi nejde. Ocitla som sa vo svete, ktorý je možno primárne mužský, ale predovšetkým mu chýba poriadok.

Ako to zvládate?V minulosti ste sa priznali, že ste dlho váhali s kandidatúrou, pretože ste mali strach, či to vôbec dokážete. Asi každý normálny človek má strach, či to zvládne. Aj vojak pred bojom má strach. Keby ho nemal, tak ho ani nenasadia, pretože by mu chýbali obranné reflexy.

Ako sa teda zatiaľ cítite vo funkcii? Ak už nebude snežiť a mrznúť, čo by nám opäť mohlo privodiť silnú poľadovicu ako nedávno, tak už to hádam bude dobré.

A čo reálne problémy, na ktoré ste narazili v súvislosti s primátorskou funkciou? Prekvapila ma miera neporiadku. Myslela som si, že nastupujem do zabehnutého úradu, ktorý funguje, ale bol to omyl v každom smere. Tu nefungujú procesy schvaľovania, rozhodovania, nie sú tu žiadne pravidlá, ktoré by ľudia dodržiavali, respektíve existujúce pravidlá si každý vysvetľuje po svojom. To sa musí zmeniť, inak sa nikam nepohneme.

Stále chcete policajnú ochranu, aby ste mohli odrezať od magistrátu vplyvných oligarchov? V určitej podobe ju už mám.

Môžete byť konkrétna? Radšej nie.

Cítite sa ohrozená? Zatiaľ osobne nie, ale uvidíme.

Z čoho pramení vaša obava o osobnú bezpečnosť? Nepodlieham žiadnym vplyvom, pretože mňa peniaze nezaujímajú. Keby to tak nebolo, tak by som tu nepracovala 16-18 hodín denne za mzdu, ktorú ako primátorka dostávam. Preto si myslím, že bude celkom jednoduché tu urobiť poriadok. Obklopila som sa ľuďmi, ktorí to cítia rovnako, čo mi dodáva presvedčenie, že naozaj nastanú iné časy.

Do akej miery sú vplyvní oligarchovia napojení na zmluvy na magistráte, že si to vyžaduje až vašu policajnú ochranu? V rámci čistenia pomerov na magistráte môže vzniknúť situácia, ktorá nebude príjemná tým, ktorí tu doteraz ležali na finančných tokoch. Viac vám povedať nemôžem.

Aj ministerka pre miestny rozvoj Šlechtová priznala, že sa jej osobne aj jej rodine niekto vyhráža, pretože chce pozastaviť účinnosť pražských stavebných predpisov. Je Praha v nejakých mafiánskych rukách? Neviem, kto sa ministerke Šlechtovej vyhrážal. Aj ja som dostala niekoľko nepríjemných mailov, kde sa mi niekto vyhráža, že uvidím, ako dopadnem... Ale považujem to za bežnú taktiku tých, ktorým nevychádzajú ich biznisové plány v Prahe.

Je Praha veľmi spojená s korupciou? Neviem, či by som to nazvala korupciou. Sú tu však určité záujmové skupiny, ktorým vyhovuje súčasný stav. Keď príde niekto, kto chce upratať a postupovať v súlade so zákonmi, tak sa intenzívne bránia.

Pre Slovensko funguje Česko stále ako príklad krajiny, kde sa prokuratúre podarilo udrieť aj na veľké politické ryby, čo sa u nás ešte nestalo. Ako to vnímate vy? Mediálny obraz v zahraničí môže byť iný ako realita tu v Prahe. Zatiaľ žiadna naozaj veľká ryba neskončila aj právoplatne za mrežami. Podarilo sa to možno v prípade nejakého kapra alebo skôr šťuky, ktorá zle skončila, lebo veľa pila... tej vody.

V životopise uvádzate ako rodný jazyk slovenčinu, nemčinu aj maďarčinu. Ktorý z nich je pre vás naozaj rodný a prvý? Nemčina. Vyrastala som v bratislavskej trojjazyčnej domácnosti a do piatich rokov som po slovensky skoro vôbec nevedela.

Takže ste z typickej starej prešporskej rodiny? Presne tak - na polovicu židia, na polovicu katolíci a pomiešané národnosti.

V roku 1995 ste zo Slovenska odišli pred mečiarizmom. Mali ste nejaké konkrétne problémy? Keď mi niekto podpálil auto, tak asi áno. Po tomto zážitku som sa rozhodla, že to nie je práve dobré miesto na vychovávanie mojich detí.

Kto vám podpálil auto?To je práve zaujímavé. V tom čase som pracovala pre Georgea Sorosa, viedla som centrum súčasného umenia. Pamätám sa, že keď som k obhorenému vraku svojho auta zavolala policajtov, tak sa ma spýtali, kde pracujem. Keď som potom neskôr prišla na policajnú stanicu, aby mi povedali viac o mojom prípade, tak mi len oznámili, že sa to pravdepodobne nevyšetrí.

Celý rozhovor nájdete v aktuálnom čísle týždenníka Plus 7 Dní

  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].